365 Days

11.

Jeongguk prespal celé poobedie, zobudil sa až v noci. Všimol si že inflúzka mu už netečie, no jeho oči mu prišli stále ťažké. Nemal tušenia koľko je hodín, vadilo mu že nemá pojem o čase, keďže v izbe sa nenachádzali hodiny. Pomaly vstal z postele a podišiel ku dverám, ktoré potichu otvoril. Nakukol von z dverí a nikoho nevidel, preto sa rozhodol výjsť.

Nevedel kam má namierené, len prechádzal dlhou chodbou pri ktorej mal pocit že nemá koniec. Zaujali ho čierne mohutné dvere, porozhliadol sa okolo seba a stlačil kľučku smerom dole. Keď sa dvere otvorili a on videl sedieť Taehyunga za kancelárskym stolíkom, na sucho prehltol a poškrabal sa na zátylku.

"Čo tu robíš, Jeongguk?" postavil sa Taehyung z kresla, zatiaľ čo sa Jeongguk hral so svojimi prstami.

"Pomýlil som sa, hľadal som záchod" vyhŕkol zo seba mladší, aj keď mal kúpeľňu vo svojej izbe. Taehyung podišiel k mladšiemu s menším úškrnom na perách.

"Samozrejme. Poď so mnou" chytil mladšieho za ruku a sprevádzal ho do vedľajšej miestnosti, ktorá sa zdala byť jeho spálnou. Izba sa niesla čiernou farbou, jeho najobľúbenejšou.

"Č-čo tu robíme?" zakoktal sa mladší, keď si Taehyung sadal na posteľ.

"Neviem Jeongguk, čo si hľadal u mňa v kancelárii? hľadal si ma?" potľapkal rukou na posteľ vedľa seba, keď tam mladší stál ako päť peňazí. Jeongguk si sadol trochu ďalej od neho, prikladajúc si kolená ku brade.

"Už som povedal, hľadal som záchod" zamrmlal. Cítil na sebe prenikavý pohľad staršieho, mal pocit že sa mu pozerá až do duše.

"Môžeš sa na mňa tak nepozerať.." Taehyung sa v zápätí naklonil bližšie k mladšiemu a jeho prenikavý zrak premiestnil na jeho tvár.

"Čo inak urobíš?" Jeongguka popadli zimomriavky, keď sa ich pohľady stretli. Ich pohľady boli tak blízko, prial si zmiznúť z jeho prekliatej spálne. Jeongguk sa oddialil, na čo sa Taehyung uchechtol.

"Myslel som si" Jeongguk si zakusol do spodnej pery, pretože sa cítil nervózne. Zrazu podskočil, keď započul z vonka silný tresk.

"Č-čo to bolo?" začal vo svojich dlaniach mačkať svoje tričko, ani si neuvedomil že sa poposunul bližšie k Taehyungovi.

"Pravdepodobne bude len búrka. Snáď sa nebojíš búrky" zdvihol starší obočím, na čo sa mladší zdvihol z postele a dal sa na odchod.

"Samozrejme že nebojím!" zastavil sa medzi dverami, pretože naozaj nechcel byť sám.

"Dobrú noc" preniesol starší, na čo mladší zakňučal. Zatvoril za sebou dvere a šiel do svojej izby, kde si zapol malú lampičku a dal sa pod paplón. Do uší si strčil prsty, aby búrku nepočul tak intenzívne a zatvoril oči.

No keď mu prišlo že búrka je čím ďalej tým viac hlasitejšia, nakukol z pod paplóna a zamyslel sa.

Možno by ma Taehyung nechal u neho jednu noc prespať..

Rýchlo vstal z postele a potichu utekal na koniec chodby, kde s malou dušičkou zaklopal na staršieho dvere.