365 Days

5.

Jeongguk už okúpaný vošiel do svojej izby s napuchnutými červenými očami. Začal sa búchať po hlave, keď si uvedomil, ako detinsky sa zachoval. Bola to v poriadku reakcia, no jemu neprišla v poriadku, preto sa začal búchať do hlavy. "Ty hlúpy Jeongguk, ty-" nestihol na seba povedať žiadne ďalšie nadávky, pretože ho prerušil zvuk klopania. Zostal s päsťou vo vzduchu, ktorá mierila na jeho hlavu. Do izby vošiel Taehyung, ktorý mal prehodený na sebe len saténový župan. Jeongguk stiahol päsť a posadil sa na posteľ, pozerajúc sa do matrace.

"Neviem, ako by som sa na tvojom mieste cítil. Je mi to ľúto, no stále to nemení nič na tom, že ťa pustiť nemôžem. Neviem čo s tebou bude, keď som videl tvoje nahé telo tak ma napadlo že by som ťa mohol predať. No myslím, že už teraz máš dosť traum, preto to nechám tak a premyslím si to." Keď Taehyung spomenul že by Jeongguka predal, Jeonggukove oči takmer vypadli. Nechcel to. Nechcel byť tam, nechcel byť predaný, chcel byť voľný.

"Potrebujem ísť domov, mám mačku" vyhŕkol mladší, keď ho napadla táto pre neho dobrá zámienka, prečo ísť domov. Samozrejme žiadnu mačku nemal a Taehyung to dobre vedel. Nechal si o ňom zistiť všetky informácie, takže vedel aj kedy bol naposledy na záchode. Mal dobré kontakty, na ktoré bol pyšný.

"Obaja dobre vieme, že žiadnu mačku nemáš. Prestaň vyvádzať a vyspi sa, zajtra je další deň na ktorý by si mal byť vyspatý." povedal pred tým, ako odišiel. Zostal mladší prekvapený, pretože ako mohol vedieť, že žiadnu mačku nemá? Jeonggukovi to nedochádzalo a celkom ho to desilo. Radšej si ľahol pred tým než začal panikáriť a prikryl sa. Poriadne sa zababúšil a zatvoril oči, pripravujúc sa do ríše snov.