365 Days

6.

Jeongguk nevedel zažmúriť oči, bál sa. Bolo už po pol noci a on nedokázal zaspať, aj keď bol naozaj unavený. Hádzal sa zo strany na stranu, no stále si nedokázal nájsť miesto, kde by sa cítil spokojne. Nepáčilo sa mu, že v izbe nie je žiadna malá lampička, ktorá by mu mohla svietiť. Bál sa, že sa z tmy vynorí jeho otec, alebo Taehyung ktorý ho bude chcieť zabiť. Posadil sa na posteľ a pretrel si tvár rukami. Cítil sa naozaj bez života. aj tak vyzeral.

Nevedel čo ide urobiť, no vstal z postele a podišiel opatrne k dverám, ktoré následne otvoril. Bol veľmi opatrný, pretože sa bál že niekoho zobudí, no on sa chcel len popozerať po dome, ktorý mal byť jeho chvíľkovým domovom. No hneď zabudol na plán popozerať sa po dome, keď uvidel pootvorené vonkajšie dvere. Zastavil a napadlo ho, že to je jeho dobrá príležitosť na to utiecť. Preto na chvíľu prestal dýchať a skĺzol cez vonkajšie dvere a ocitol sa na záhrade, na veľkej záhrade. Jeho chodidlá sa ocitli na tráve a on neváhal a začal hľadať východ von.

Zastal, keď započul krik a následne rozhovor medzi pár ľudmi. Znelo to všetko ako mužské hlasy, no on nechcel byť zvedavý preto chcel čo najrýchlejšie vypadnúť. Dostal sa nakoniec šikovne k bránke, ktorá bola vysoká až k oblohe. Bola samozrejme zamknutá, preto Jeongguka nenapadlo nič iné, ako ju preliezť. Zaprel sa rukami o bránku a snažil sa nohami vyšplhať hore, no neúspešne. Bol slabý a toto bolo pre neho náročné, no on to skúšal ďalej.
Vedel, že to nepôjde a on si bol vedomý že nemá veľa času, preto sa rozhodol hľadať iný vchod. Obzeral sa okolo seba a hľadal nejakú dierku v plote alebo čokoľvek, odkiaľ by mohol utiecť.

No namiesto toho sa ocitol pri konverzácii Taehyunga a nejakých dalších mužov. Všetci si ho naraz všimli, pretože sa objavil presne pred nimi. Taehyung sa prekvapene pozrel smerom k Jeonggukovi a ostatným mužom to prišlo vtipné, pretože sa Jeongguk tváril ako vystrašené šteňa. Taehyung pomaly vstal zo stoličky, zatiaľ čo Jeongguk chytil nohy na ramená a bežal k tomu plotu, snažiac sa v rýchlosti cez neho vyšplhať.

"Jeongguk, obaja dobre vieme že nemáš šancu. Prestaň blbnúť a poď si späť ľahnúť" preniesol Taehyung kľudne, pretože vedel že situácii nepomôže, ak začne po ňom kričať. Jeongguk vrtel hlavou, pretože sa nechcel vrátiť. Taehyung podišiel k mladšiemu a chytil ho za zápästia, aby sa mu mladší nevytrhol. Jeongguk sa začal automaticky brániť, no Taehyungovi stačila len chvíľa a Jeongguk nemal šancu sa vymaniť z Taehyungoveho zovretia.

Išli spolu späť do Jeonggukovej spálne a Taehyung ho pustil až keď Jeongguka hodil na posteľ. Taehyung odišiel a o chvíľu sa vrátil s reťazcami a pútami.

"Prosím nie. Prosím.. nie. Sľubujem že sa už nikdy o nič nebudem pokúšať. Prosím, ja som sa len veľmi bál.. prosím" začal menší nariekať, no staršieho to nezaujímalo. Zviazal mu o posteľ len jednu ruku, tak aby tá druhá mu zostala voľná. Len chcel mať istotu, že nabudúce už neutečie.

"Bojím sa tmy. Veľmi, prosím nenechaj ma tu po tme" Jeongguk nazbieral všetku silu a aj keď už Taehyung prechadzal cez prah dverí, započul to. Taehyung sa uškrnul, pretože mu menší naozaj prišiel ako malé dieťa.

Taehyung mu nakoniec vyhovel, priniesol mu menšiu lampičku a Jeongguk mohol kľudne zaspať vedľa svetla, ktoré mal tak rád.