365 Days

12.

Keď nepočul žiadnu odozvu, dovolil si dvere pomaly pootvoriť. Nakukol do jeho izby a videl Taehyunga spať. Nervózne si začal kuskať vnútorne líco a podišiel k Taehyungovi.

"T-Taehyung?" potichu zašepkal, na čo sa Taehyung len pomrvil.

"T-Taehyung" zakňučal mladší a jemne s ním potriasol. Na to už Taehyung zareagoval, rýchlo sa nahol k nočnému stolíku a zapol menšiu nočnú lampičku. Keď si starší všimol že to je len mladší, zmätene sa na neho pozrel a pretrel si rukami svoje rozospaté oči.

"Jeongguk? Čo potrebuješ teraz v noci?" videl že mladší je so slzami na krajíčku.

"M-mohol by som z-zostať?" Taehyunga to naozaj prekvapilo, nečakal že by menší žiadal práve o toto. Starší sa pousmial a posunul sa ďalej, aby urobil Jeonggukovi miesto. Jeonggukovi odľahlo a vyšplhal sa k nemu do postele. Taehyung ho zakryl a musel sa vnútri v sebe smiať nad tým, ako bol menší rozkošný. Mal pocit že nedýchal, nedovolil si sa na neho ani pozrieť, ani len dotknúť. Preto si ho Taehyung privinul viac k sebe, keď mu prehodil ruku cez pás. Jeongguka to prekvapilo, no ešte viac ho prekvapilo ako sa pomaly začal cítiť v bezpečí. Nechcel si to priznať, no páčilo sa mu to.

"Ide o búrku, však?" na to mu len mladší prikývol do hrude. Hanbil sa, že bol tak detinský. No nedokázal to nijak ovplyvniť, no Taehyungovi sa to páčilo. Prišiel mu chlapec roztomilý, dovolil si ho pripustiť k telu, to nebolo bežné s jeho obeťami.

Taehyung sa pousmial nad tým, keď cítil ako sa mladší uvoľnil. Svoju ruku mu vplietol do vlasov a jeho jemné vlasy si začal obmotávať okolo prstov. Keď cítil na svojej hrudi slabé odfuky, nahol sa opatrne k lampičke a vypol ju.
Zaboril nos do mladšieho vlasov a o pár sekúnd už pokojne taktiež spal.