365 Days

3.

Jeongguk sa len bez slov pozeral na dvere, odkiaľ pred chvíľou odišiel pán Kim Taehyung.
No žije. Stále žije. Neveril, že stále má možnosť dýchať. Cítil sa tak zmätene, že mal len chuť plakať a nič nerobiť. No vedel, že tak nič nevyrieši. Preto sa postavil z postele, zatočiac sa mu celý svet. Podoprel sa steny a počkal, kedy sa mu bolesť hlavy dá do poriadku.

Chytil do rúk tričko aj s ďalším oblečením, ktoré mu Taehyung priniesol. Vyzliekol sa do naha a prezliekol sa do čistého. Jeho oblečenie smrdelo, hanbil sa za neho. Preto bol vďačný za čisté oblečenie, ktoré mu doprial Taehyung. Boli to čierne tepláky s bielym tričkom, ktoré na jeho vychudnutom tele priam vyselo. Podskočil, keď neznámy pán vošiel do miestnosti, v ktorej Jeongguk bol. Predpokladal že to bol sluha, ktorého Taehyung spomenul. Preto ho potichu nasledoval, až kým ho nezaviedol do jedálne, ktorá bola veľká asi ako celý dom v ktorom do teraz býval. Posadil sa oproti Taehyungovi, obzerajúc si všetko to jedlo.

"Najedz sa, potrebuješ to", odvetil s plnými ústami ryže. Jeongguk prikývol no Taehyung nevedel, že Jeongguk trpí anorexiou. Jeongguk si to nepripustil, no len pohľad na jedlo mu spôsobilo úzkosť. No nevedel, čo môže od Taehyunga očakávať, preto sa ho rozhodol poslúchnuť. Chytil prvé jedlo do svojich rúk a odkusol si. Vedel, že sa Taehyung pozerá. Preto to rýchlo prežul a prehltol. Jeho žalúdok bol v krči, rovnako ako aj jeho celé telo.

"To bolo všetko ?" pozdvihol obočím starší a servítkou si prešiel po zamazaných perách od omáčky. Mladší zakýval nesúhlasne hlavou a znovu si odkusol. Vedel, že další kúsok nezvládne. Preto položil jedlo bokom a nasilu sa usmial. "Ďakujem za jedlo, chutilo mi. No som už plný, preto by som rád šiel späť do izby-" Taehyung ho nenechal dohovoriť. Bol rozčúlený, veď ten chlapec bola samá kosť a koža. Zdvihol sa a posadil sa vedľa Jeongguka. Chytil jedlo do vlastných rúk a dal ho pred tvár mladšieho. "Jedz"

Jeonggukovi sa začali tlačiť do očí slzy. Nepáčila sa mu tá situácia, v ktorej sa nachádzal.

"Mal si len dva kúsky, vážne sa mi snažíš povedať, že ti to stačilo?" Taehyung nemal čas a ani nervy sa s mladším dohadovať. Preto mu jedlo nemilosrdne natlačil do úst, Jeongguk sa rozkašlajúc. Jeho žalúdok to bohužiaľ nezvládol a vyvrátil všetko jedlo na Taehyungove topánky. Taehyung zostal prekvapený, došlo mu že v niečom je problém. Jeongguk sa úplne rozplakal, keďže čakal ranu, ktorá ale neprichádzala.

Taehyung sa vyzul, aby neprenášal Jeonggukove zvratky po celom dome a vzal do rúk toho nešťastného chlapca.