𝗝𝗲𝗱𝗻𝗮 𝘇 𝗺𝗮𝗹𝗮✔

~53~

Smrťožrtsky zájazd

Violetta:

V každom prebýva zlo, a je len na nás ako s ním naložíme.

Nohy sa mi triasli ako som vchádzala do toho prekliateho Malfoymanoru. Prekročila som obrovskú bránu a furt sa rozhliadala či neuvidím nejakého smrťožrúta. Žalúdok som mala na vode a prútik neustále v ruke. Pohumkávala som si potichu pesničku čo Sirius spieva mojej malej Cassi.

Cassi, toto všetko robím pre ňu a malého Harryho. Sľúbila som že sa vrátim aj keď som takticky utiekla. Obhliadla som sa ešte raz a prútik namierila na drevené dvere manoru ,,Alohomora." Dvere sa prekvapivo otvorili a ja som vstúpila dnu. Rozhlidla som sa . Niečo ma proste brzdilo, bála som sa. Už som nebola taká odvážna ako doma. Prechádzala som chladnou chodbou a stále s prekvapením že tu nikto nieje. Možno majú nejaký smrťožrútsky zájazd že tu nikto nieje.

Nad mojimi myšlienkami som sa pousmiala. Narovnala som sa a vyšla schody hore. Rozmýšľala som či má Lucius izbu tam kde mal.

Keďže už má dieťa aj ženu, pootvorila som dvere od jeho údajnej izby. V strede izby na posteli ležal chlapček vo veku ako je Harry. Možno starší.

Smial sa na plyšiakovy ktorý niekedy patril mne. S otvorenými ústami som ho sledovala . On sa na mňa otočil a zvonivo sa zasmial. Boli si s Cassi tak podobný, až privelmi, lebo mal za mamu tiež Blackovú ako bol Sirius. 

Nevedela som ako sa volá. Bola by som jeho krstná mama. Merlinovžial niesom. Som zvedavá kto to je. Videla som v jeho očiach že je iný. Že bude taký ako ja. Alebo som len tajne dúfala. Podišla som k nemu a venovala mu malý bozk na čelo. ,,Opatruj sa anjelik." On sa zasmial, tak krásne, tak zvonivo. 

Vyšla som z tej izby. Fakt som začala rozmýšľať nad tým smrťožrútskym zájazdom, nebolo možné že tu nikto nebol. ,,Kto si?!" Ozvalo sa zrazu zamnou a ja som nadskočila.

Zdvihla som ruky nad hlavu ,,Som tiež sluha nášho pána." Snažila som sa znieť viac odvážnejšie a hrubšie. Dotyčný na mňa mieril prútikom ,,Ešte som ťa na schôdzi nevidel." Pripustil a podišiel bližšie. ,,Musím uznať, že si naozaj prekrásna." prútik jeho som mala skoro pri brade. 

,,Som nižšia trieda." Fakt som toto povedala? Bude zo mňa topenička. Uchechtla som sa nad mojimi myšlienkami. Práve teraz myslím vtipno. To som asi pochytila od Jamesa. 

,,Je ti niečo smiešne?" Obešiel ma, postavil sa predomňa presne tak aby mi videl do tváre. Skúmal každý detail ako keby chcel zistiť že kto som. Hlavne moje jazvy od jeho kolegyne Bellatrix.

Snažila som sa úplne v kľude dýchať aj keď moje srdce tak nemienilo robiť. Bilo o sto šesť. ,,Si mi povedomá." Skonštatoval ale to už prišli na chodbu kde sme stáli ďalší dvaja smrťožrúti. To ako práve dnes majú schôdzu?

,,Theo kde pre Salazara si? Regulus zomrel, zradil nás takže-"

Nedokončil to. Vlastne ja som ho prestala počúvať. V ušiach mi nepekne pískalo. Regulus sa dal na stranu dobra, spravil niečo čo nikto neočakával. ,,A-ako?" Vykoktala som . Obľúbila som si ho. Pripomínal mi Siriusa. Nielen to, bola som presvedčená že to všetko robil pre Dorcas to ona ho obrátila k dobru. 

,,Kto to je?" Spýtal sa jeden z nich a vytiahol na mňa prútik. ,,Som služobnica." To som asi nemala hovoriť. ,,Ukáž znamenie." Poručil mi ten tretí. ,,Nemám?" Usmiala som sa nevinne.

Začali vyťahovať prútik. Ja som bola rýchlejšia a rýchlo nanich namierila.

,,Expelliarmus!" Odzbrojila som dvoch. Adrenalin mi koloval v žilách otočila som sa na toho tretieho.

Ty dvaja tiež utekali chceli zavolať pomoc. ,,Ani hnúť!" Skríkla som a ich to vrazilo o stenu. Toho posledného som tiež nejako omráčila. Nechápala som ako, nebola som nijako zdatná kúzelnička, možno pomáhal fakt, že ma Moody učil. 

Rozbehla som sa ako o život. Do pekla! Však mi ide o život. Utekala som a celým domom sa ozýval len dupot mojich nôh. ,,Stoj!" Skríkol jeden z obrazov. Ako malá som ich nenávidela.

Z nejakého dôvodu som zastavila. Určite ma to bude stáť život. ,,Čo chcete?" Pozrela som na ženu v staršom veku. Bola draho oblečená a jej platinovo blond vlasy zviazané v drdole jej pridávali vážnosť. Vypadala ako malá Cassiopeia. ,,Tak?" Pre Merlina.

,,Serpent?" Nakrčila nos, ale ja som len prikývla ,,Čo chcete?" Spýtala som sa naliehavo ,,zradkyňa krvi." Bolo posledné slovo čo som počula lebo som sa dala na útek. Nemala som zastavovať.

Počula som hlasy tak som sa zatvorila do najbližších dverí ktoré som uvidela . Cez celú izbu sa tiahol mohutný rodokmeň rodu Malfoyovích. Pousmiala som sa. Prechádzala som potichu prstami po hebvábnej látke až som narazila na Luciusové meno. Kúsok od neho bolo moje.

Moja hlava bola trochu vypálená kedže som sa ako päť ročná snažila vypáliť meno Serpent.

Vedľa mňa z každej strany bol iný muž. Z pravej bol Sirius Orion Black od ktoré viedla aj vetvička k Cassiopei ktorá bola pod nami.

Prešla som prstom po mene Cassiopeia Violetta Blacková .

Z ľavej strany odomňa bol Remus. Remus John Lupin. ,,Remus." Potiahla som nosom.

Otočila som sa na odchod keď sa kľučka pohla, úplne som stuhla na mieste. Chytila som silno prútik a bola pripravená zabíjať.

Mierila som prútikom na dvere a čakala kto odtiaľ vylezie. Aj tak som sem prišla za Luciusom a pozerám si tu tapisériu rodokmeňu. Privrela som oči a zhlboka sa nadýchla. Dvere pravdepodobne boli zabuchnuté lebo som počula cezne len jedno zaklínadlo.

Bombarda maxima.......

Zavrela som oči a myslela na malú Cassi ako som ju prvý raz videla v náručí. Nezomierala som o to sa nebojím ale bála som sa toho že teraz ma chytia.

Bodaj by to bol Lucius.

Chápete to že už budeme čo chvíľa na konci? Ja nie, som z toho ešte stále unesena ale hlavné je že bude dvojka. Dúfam že sa vám bude toľko páčiť ako jednotka.❤ ďakujem že tento príbeh čítateee