Endless Love ✓× L. Payne

18. Osudová Noc ~| 20.5. 🙏🎸

Píšem to presne tak, ako by som si to predstavovala práve ja 🙏🙀 To čo píšem ma napĺňa neskutočnou radosťou a šťastím 🖕🥳 Keď si to tak premyslím som, neskutočne šťastná že som to dotiahla až tu. 🖕👉

Som v 1. mesiaci tehotenstva. Ešte nevidno že som tehotná. Liam mi nedovolí nič robiť. Či už upratovať alebo variť. Dovolil mi pracovať ako ich vizážistka, za čo som mu vďačná. Neviem si predstaviť že by som bola neustále doma a nič nerobila.

,,Nad čím premýšľaš, láska moja jediná?,," opýtal sa ma Liam a objal ma okolo pásu

,,Rozmýšľam nad tým, aká som šťastná. Aké, mám šťastie že ťa mám. Som šťastná že to tak dopadlo, ako dopadlo. Aj keď ma veľmi bolí že môj otec tu není a neteší sa s nami. Verím že prežil tú nehodu a že žije,," zamumlala som potichu a po tvári mi stiekli slzy.

Na otca mám také nádherné spomienky. Bol tu pre mňa a za každých okolností ma chránil.
Mala som ho neskutočne rada. Bolí ma fakt že tu není.

,,Noo tak. Upokoj sa dobre? Nerozčuluj sa. Ty veľmi dobre vieš že sa nemôžeš rozčuľovať. Ja viem že ťa to bolí a rozumiem tomu veľmi dobre. Nemôžem ťa vidieť v takomto stave,," prehovoril Liam a pritiahol k sebe. Hoci som sa snažila nemyslieť na to, bolo to nemôžné. Liam mi zdvihol bradu a zahľadel sa mi do očí a prstom sa dotkol mojej brady.

,,Nemôžem na to zabudnúť. Snažím sa ale je to veľmi ťažké pre mňa. Chcela by som aby tu s nami bol a tešil sa s nami,,"

,,Ja viem, ako sa cítiš Ámbar. Ale nemôžeš si takto ubližovať. Jedného dňa sa ukáže a som si viac než istý že ten deň nebude ďaleko. Tak sa už upokoj, zlatko. Vieš čo? Rozmýšľal som a dospel som k rozhodnutiu že sa prejdeme,," povedal mi Liam. Nemala som chuť niekde ísť a už vôbec nie, prechádzať sa.

,,Pôjdeme na večeru a potom sa prejdeme. A nechcem nič počuť typu, mne sa nechce. Potrebuješ sa odreagovať a toto ti pomôže. O tom ťa ubezpečujem,,"

Vedela som že nemá cenu mu odvravať, lebo aj tak si Liam spravil po svojom. Prikývla som a rozhodla som sa že sa pôjdem obliecť. Ale aj tak som si neodpustila jednu poznámku a to pre Liama.

,,Ty si nedáš povedať, však? Môžem hovoriť čo len chcem ale aj tak si urobíš po svojom. Vieš čo? Aj tak ťa zbožňujem,,"

,,Pretože ťa poznám a musíš sa odreagovať od toho všetkého. Čakáš moje dieťa, Ámbar. Teda naše dieťa a nechcem aby sa vám niečo stalo,," povedal Liam a starostlivo sa pozrel na mňa.

,,Ja viem Liam. Rozumiem tomu a som ti za to nesmierne vďačná. Som vďačná že ťa mám a že sa o mňa s takou láskou a nehou staráš. Idem sa obliecť Liam. O chvíľu som tu,," šepla som s úsmevom a chcela som odísť ale Liam si ma pritiahol k sebe a zahľadel sa mi do očí.

,,Nebuď smutná, noo tak! Nechcem ťa vidieť v takomto stave. Keď sme neboli spolu tak som si myslel že mi pukne srdce. Teraz ma trápi to, ako sa cítiš,,"

,,Ja som v poriadku, Liam. Som šťastná že ťa mám. Som šťastná že sme spolu a že budeme spolu šťastný,,"

,,Choď sa obliecť. Pôjdeme na večeru, tak by si si mohla obliecť niečo pekné a zvodné kým vyzeráš tak na zožratie,,"

,,Chcel si povedať, kým nebudem tučná že?,," opýtala som sa ho a nadvihla som obočie. Ja som vedela čo má čaká. Budem tučná, možno budem mať rôzne nálady a chuťe.

,,Nie. To som tým nechcel povedať, zlatko. Je úplne normálne že budeš pri sebe, čakáš naše dieťa. Plod našej veľkej lásky,," povedal Liam s úsmevom a prešiel mi po bruchu. Tešil sa na naše maličké, rovnako ako sa teším aj ja.