Harry Potter a Nástrahy Času

III. Strážci

III.

Remus

                 Čakáme so Síriusom v Komnate najvyššej potreby už minimálne pol hodinu. Kde môžu byť tak dlho? Čo ak sa im niečo stalo?

“Určite sú v poriadku, Remi,” objíme ma Siri.

Ja o tom dosť pochybujem. V tom sa otvoria dvere. Vydýchnem si, že konečne prišli, ale dnu vojde Snape. Čo on tu robí?

“Čo tu robíš Snape?” zamračí sa Sírius.

Ja vážne nemám chuť na hádky. Cítim, že sa niečo deje.

“Išiel som sem, aby som mohol pripraviť elixír pre váš chlpatý problém, ale ako vidím, asi oň nestojíte,” zavrčí.

Severusovi sme povedali o našom probléme ešte vo vlaku na začiatku tohto roku. Našťastie sa mi rozhodol pomôcť. Harry s Ronom sa to dozvedeli pri poslednom Splne. Samozrejme omylom.

“Prepáč. Máme len nervy. Nevidel si cestou Harryho s Ronom?” spýtam sa zúfalo.

“Nie. Prečo?” spýta sa.

“Mali tu už dávno byť. Remus má strach, že sa im niečo stalo,” odpovie za mňa Sírius.

Ten strach vo mne sa ešte zväčšil. Môj vlk ma ťahá niekam preč. Postavím sa.

“Musíme ich nájsť,” vyletím z dverí.

Tí dvaja sú mi v pätách.

“Remi, stoj! Čo sa deje?” chytí ma Sírius.

“Neviem. Môj vlk je nepokojný. Niečo sa deje,” odpoviem.

“Dobre, vieš kam ísť?” spýta sa Snape.

“Do žalárov,” odpoviem a ideme ďalej.

Keď prídeme do žalárov, tak z nejakého dôvodu stratím stopu. Sakra! Kde sú?

“Rem…..” chce niečo povedať Siri, ale zastaví ho tichý plač, ktorý sa ozíva z pravej chodby.

Neváhame a rozbehneme sa tam. Jedny dvere do učebne sú začarované silným kúzlom. Hneď ho zrušíme a vletíme do vnútra. Pohľad, ktorý sa nám naskytne už nikdy nezabudneme a naštve nás na najvyššiu možnú mieru. Ron je pripútaný reťazami k stene a dosť zranený. Mám pocit, že už ani nevníma. Ale Harry je nahý a priviazaný k jednému stolu. Práve sa doňho jeden dement snaží preniknúť! To on vydával tie plačlive zvuky. Tak to ani náhodou! Môjmu vĺčatku nebude nikto ubližovať!! Spacifikujeme všetkých šiestich debilov a omráčime ich. Toto prehnali! Severus príde k Ronovi, ktorého preberie a pomôže mu postaviť sa. Je mi hneď jasné, že príliš nevníma. Spolu so Síriusom odviažeme Harryho od stola a zabalíme ho do plášťa. Stále plače a stočí sa do klbka. Jemne ho objímem a držím ho pri sebe.

“Ublížil ti moc?” spýtam sa.

“N-nie. Prišli ste akurát… včas…. Ďakujem,” zavzlyká.

“Nikdy ťa nedáme,” pohladí ho po vlasoch Sírius.

“Prečo?” spýta sa Harry, zatiaľ čo ja sa mračím na Siria.

“Si náš druh Harry. Áno. Mám síce za druha Siriho, ale ako vlkolak môžem mať dvoch druhov. Ten druhý si ty Harry. Nebudeme ťa ale do ničoho nútiť,” pritisnem si ho viac k telu.

Po tomto zážitku naňho budeme musieť dať pozor. Nabudúce by to nemuselo skončiť dobre. Teraz sme to stihli len tak-tak. Stačilo o minútu neskôr a…… ani nechcem pomyslieť na to, čo by sa stalo.