Harry Potter a Nástrahy Času

VII. Skúška súbojom

VII.

Ron

                “Ako sa vlastne volal ten chalan?” pozriem sa na Marcusa.

Ak ho chceme nájsť, tak musíme vedieť jeho meno. Nemôžem predsa len tak hľadať človeka bez mena. Koniec koncov ho možno budeme aj poznať.

“Charlie Weasly,” usmeje sa zasnene.

Mne ale poriadne zabehne, že sa skoro udusím.

“Preto som chcel vašu pomoc. Si s ním nejak spojený?” dodá.

“Je to môj starší brat,” zachrapčím.

“Vedel som, že ste nejak spojený. Si mu veľmi podobný…… Ale som rád, že nie si jeho syn,” usmeje sa.

O mňa sa pokúša infarkt.

“To nie! Už len to by mi chýbalo!” zdesím sa.

Marcus sa rozosmeje.

“Ver, že aj mne odľahlo,” usmeje sa na mňa.

V tom mi ale niečo dôjde.

“Vieš, tým pádom sa môžeš vrátiť s nami, ale Charlie je starší. Nebude ti to vadiť?” spýtam sa.

“Mne to vadiť nebude, ale čo ak si Charlie našiel niekoho iného?” posmutnie.

“Nikoho nemá. Teda ak nerátam tých jeho drakov,” pousmejem sa.

Marcus je fajn chalan. A je aj pekný. Nie je o moc vyšší než ja, má blond vlasy a hnedé oči. Celkom zaujímavá kombinácia. Len mi neide do hlavy, ako sa sem Charlie dostal, ale je mi to jedno. Hlavne, že je v poriadku.

“No konečne. Už som si myslel, že neprídete,” usmeje sa na nás Harry.

“Prepáč…. Trochu sme sa zdržali…. Vieš, kto je ten Marcusov princ?” uškrniem sa.

“Nie, kto?” spýta sa.

“Charlie,” zavrčím.

“Počkať! Myslíš tvoj brat, Charlie?” šokujem ho.

“Áno…… vyzerá to, že Charlie bol poriadne číslo,” zasmejem sa.

“Tak to som zvedavý……. Poďte. Ideme nájsť tu knihu a zistíme, ako sa vďaka tvojej moci môžeme vrátiť,” pousmeje sa Harry.

Komnaty Chrabromila nájdeme onedlho za obrazom hada. Je to zvláštne, ale už zakladateľky povedali, že si vymenili moc smrti. Mohli si vymeniť aj skrýše, aby to nebolo také nápadne. Navyše to potvrdzuje ich priateľstvo. Aj keď Zakladateľky sklamali. Podľa všetkého sa Richard Chrabromil prispôsobil Salazarovi. Prekvapivo jeho Komnata bola vyzdobená zlatou a červenou farbou, takže bolo jasné koho komnaty zo sú a prekvapivo tam naozaj bola aj Kniha Času. Vzali sme ju a rýchlo sa vrátili do svojich klubovni. Je už dávno po polnoci. S Harrym sme sa však vymenili. On išiel za Remom a Sirim a ja za Sevom. Teraz keď máme knihu, tak musím študovať a ani nevieme ako dlho tu ešte zostaneme. Radšej budeme, čo najviac času tráviť s našimi partnermi. Každý deň môže byť posledný a kto vie, čo nás čaká v našej dobe. Možno na nás už aj zabudli. Určite si našli niekoho iného……. V izbe schovám knihu k Harrymu do kufru a ľahnem si k Sevovi, ktorý ma zo spánku objíme. Pritúlim sa k nemu a jemne ho pobozkám. Hneď sa preberie a pozrie sa na mňa.