Dangerous Love

10. Návšteva

Anette

Patrične som sa Martinovi za odvoz poďakovala, ale uznala som za vhodné do konca týždňa zostať doma, aby som sa upokojila a dokončila si prácu bez svedkov - tým myslím môjho nadriadeného, samozrejme. Povedzme si úprimne, nebyť jeho, asi by som mala povinnosti oveľa skôr dokončené. Vôbec nepochybujem o tom, že som urobila správne rozhodnutie, pretože mám veľkú časť práce hotovú a mojou povinnosťou odteraz je odovzdať kľúče Abemu. A ja si spokojne môžem vyložiť nohy a sledovať rozprávky.

Počas sledovania televízie som prelustrovala e-shopy s oblečením, pretože sa mi nechce chodiť po obchodoch, ale mala by som zdvihnúť svoje lenivé kosti a začať sa hýbať. A akurát, keď mi preletela hlavou táto myšlienka, prišla mi správa od Karolíny: "Drink?" S radosťou som súhlasila. Samú ma prekvapuje, akou energiou ma dokázalo Španielsko a moji blízky dobiť.

Koniec novembra a ako krásne nám sneží. Hoci som plánovala zájsť na miesto činu električkou, rozhodla som sa malý kúsok prejsť pešo, hlavne kvôli krásnej predvianočnej atmosfére. Tešila som sa z toho ako malé dieťa a na každom kroku som mala chuť skočiť do snehu a vyváľať sa v ňom. A zrazu niekto do mňa hodil snehovú guľu. Najprv som si myslela, že to bol omyl, pretože okolo mňa bolo veľa ľudí vrátane detí, pokojne jedno z nich mohlo minúť. Keď ma však niečo trafilo do hlavy, na ktorej som našťastie mala čiapku, rozhodla som sa zistiť pôvod útoku. A hľa, známa tvár za mnou. "A ty čo tu robíš?!" Vykríkla som najhlasnejšie ako sa mi dalo, čo nebolo aj tak veľmi nahlas, pretože som od prekvapenia lapala po dychu.
- "Omylom som nastúpil na tvoje lietadlo." Usmial sa na mňa a podišiel bližšie, aby ma objal.
- "A ako si ma našiel?" Ohromene som na neho hľadela.
- "Úprimne, ak mám pravdu povedať, len som smeroval k tvojmu bytu, keď si vyšla z vchodu. Tak som šiel za tebou." Pokrčil ramenami a hodil do mňa ďalšiu guľu. Ani som si nevšimla, kedy si ju stihol vyrobiť.
- "A ako dlho tu budeš?" Skrotla som, aj keď do mňa pokračoval prúd snehových gúľ.
- "Pokým neodídeš do Miami." Jeho slová ma zarazili ešte viac než kedykoľvek predtým.
A keď som chcela niečo povedať, skočil mi do reči: "Tri týždne ma nikto hľadať nebude." žmurkol na mňa a ja som bola ešte viac prekvapená z toho, ako si dokázal zapamätať, že týždeň pred odovzdávaním kľúčov idem do Miami, aby som pomohla s interiérom.
- "Poletíš so mnou na Floridu?" Zreničky sa mi rozšírili do veľkosti dúhovky.
- "Áno. Dám tu na teba pozor." Pochopiteľne, León jediný vie o veciach, o ktorých nevie ani moja vlastná mama.
- "To si od teba veľmi vážim, ale verím, že máš vlastné povinnosti." Nie, že by som nebola rada, keby tu zostal, ale tri týždne je veľmi veľa.
- "Akože som odišiel za rodinou." Uškrnul sa, že má alibi.
Nezostalo mi nič iné, ako s tým súhlasiť, aspoň budem mať spoločnosť.
- "Ďakujem." Objala som ho ešte raz a veľmi silno.
- "Idem na rande s Karolínou, pridáš sa?" Navrhla som mu, pretože odteraz bude asi mojim strážcom, až kým štafetu nepreberie Abe.
- "Rád vám budem robiť spoločnosť, slečna." Nastavil ruku a ja som sa do neho zavesila.

"Pozri, akú návštevu nesiem!" Nadšene som zvrieskla na Karolínu ťahajúc Leóna za ruku. Karolína zostala v nemom úžase. keď ho uvidela a keď sa dostala z tranzu, šla ho objať. Chvíľu som premýšľala, odkiaľ sa tí dvaja tak kamarátia, ale potom mi došlo, že za mojim chrbtom sa kontakty medzi mojou španielskou rodinou a mojou slovenskou rodinou tak popreplietali, že by som sa ani nečudovala, keby sa ku mne donesie, že je pes mojich skoro svokrovcov zoznámený s tým, čo má moja babička. Preháňam, ale podstata je jasná. A práve som si spomenula, že musím navštíviť babičku.
- "Anette, potrebujem ti povedať niečo dôležité." Jedným vlasom ukázala na Leóna a dala mi tým najavo, že je to extra tajné, preto som jej povedala, že León vie o mojich aktuálnych tajomstvách a ak sa to týka toho, pokojne môže hovoriť. Karolína mierne prekvapene nadvihla obočie, pretože vie, že León, čo nevie, to nepovie a mohol by sa rovnať hlasnej trúbe, ale v tomto som mu dôverovala a zdá sa, že to bolo správne rozhodnutie.
- "Pokojne, dámy, ak treba, ja sa vzdialim." Povedal dodatok, ale pohľadom som mu dala najavo, že to nie ej potrebné. A Karolíne som naznačila, nech už konečne začne rozprávať.
- "Mala by si to Abemu čím skôr povedať." To je všetko?
- "Áno, však mu to poviem. Najskôr o mesiac, dúfam." Úplne nerozumiem, prečo to riešime, pretože povedať niekomu tajomstvo príliš nezáleží od časovej osi. Proste mu to poviem, keď budem pripravená.
- "Nie, Anette, sú tu ešte iné okolnosti, o ktorých nevieš ani ty a mali by ste to vedieť čo najskôr." Jej slová ma začali desiť a začala som si namýšľať, že niečo nie ej v poriadku, Popritom všetko ide podľa plánu. León sa na mňa zmätene pozrel a vôbec nepochybujem o tom, že si myslí, že som mu nepovedala všetko, aj keď som mu povedala opak. Pravdou však je, že sama o sebe asi neviem dostatok informácii, ale niekto iný áno.
- "A kto ti to povedal?"
- "Adriána." Jej slová ma mierne zaskočili, ale pravdupovediac som nemohla očakávať niekoho iného. Adriánu som už v minulosti spomínala.
- "Oh." Zostala som sedieť ako obarená a zároveň privarená o stoličku, na ktorej som sedela.
- "Kto to je?" Opýtal sa ma León a ja som mu pošepkala, že je to moja priateľka. Zatiaľ nemus vedieť bližšie informácie, pokým sa k nim nedostanem ja.

Abraham

Už dávno som neodchádzal z obchodného stretnutia takýto nadšený. S myšlienkou na Anette a možno náš krajší život som uzavrel obchod, ktorý sa postará o nás až do dôchodku. Nie, že by som mal nedostatok príjmov, ale nikdy nie je na škodu mať niečo navyše. A aby som prezradil, o čo konkrétne ide, podpísal som zmluvu s modelingovou agentúrou, ktorej ročne budem odporúčať moje najlepšie vyštudované deti v oblasti tanca, hudby a herectva. Hoci je moja škola čisto tanečná, mám spolupráce so školami umenia, ktoré sa tomuto nadaniu venujú. Čo ma však najviac hreje pri srdci, pomôžem tým hlavne mojim deťom, ktorým otvorím bránu do lepšieho sveta. Odkedy som zobral Eissu pod svoje krídla, rozhodol som sa financovať kurzy pre deti, ktoré si to nemôžu dovoliť, ale o tom už veľa ľudí vie. Čo mi pripomína, musím vyzdvihnúť Eissu a zaviesť ju aj s jej malým bratom do spoločenského domu, v ktorom má Alex dnes oslavu narodenín. A aj ja sa musím vyfešákovať, lebo som, samozrejme, pozvaný. Dávať tam pozor na dvadsať rozjašených detí bude obrovská sranda. Dúfam, že tu všetci rozumieme sarkazmu. Verím, že sa dnes večer neodstrelím a radšej budem s dospelými popíjať džús. Dnes nepijem, dnes som za toho zodpovedného, ktorý bude potrebný šofér, keby sa nejaké decko dusilo chrumkou, alebo sa dorezali plastovými pohármi. Chápete, stať sa môže čokoľvek.

Eissina mama nie je s týmto nápadom stotožnená, ale rozumie, že Eissa a jej malý brat sú len deti a ukrátiť ich o túto možnosť bude od nej veľmi zákerné. Niet nad zábavu s kamarátmi, no nie?
Malú som pripútal o prednú sedačku, keby som mal po ruke lano, aj to by som okolo nej obmotal, aby sa jej nič nestalo. Malému som zohnal detskú sedačku od Diega, ale poviem vám pasovať sa s tým zapínaním je horšie, ako rozumieť ženám, keď majú svoje dni. Ale obe deti prežili cestu.

Na oslavu sme prišli akurát včas a decká sú zatiaľ disciplinované. Darčeky poskladali do malého kútika, aby sa nerozlišovalo, čo je od koho. Hlavný klinec programu je aj tak pre Alexa nový bicykel a telefón, pretože doteraz si jeho rodičia dali záležať na tom, aby mu ten jeho umožňoval len fotiť, telefonovať a písať správy, aby sa na ňom zbytočne nehral. Nedomysleli to však s tabletom, ktorý ale nemal k dispozícii nonstop. Uznali za vhodné, že už je dosť veľký inteligentný na to, aby si vedel čas pri mobile zmenežovať a nesedel pri ňom celý deň. Ak budem mať raz deti, je vysoko pravdepodobné, že pôjdem týmto spôsobom na ne aj ja.
Ja som sa zaparkoval do veľkáčskeho kútika s alkoholom a sediacou Anabelle, ktorá sem prišla ako doprovod Thei. Naozaj sú tu deti rôznej vekovej kategórie. Malá Kristie zostala doma s ocinkom.
"Dobré ráno prajem." Pozdravil som ju a prisadol si.
- "Ty máš ráno?" Je 16:00. Nevadí.
- "Nie, to len ty nerozumieš humoru." Sladko som sa na ňu usmial a ona presunula pohľad na telefón, ktorý jej zrazu zasvietil.
- "Kto ti píše?" Nakukol som, no nedovidel som. Nemám so sebou ani okuliare.
- "Anette." Usmiala sa a mnou prebehlo množstvo pocitov, ako vždy, keď počujem jej meno.
- "A čo píše?" Opýtal som sa opatrne, akoby moje slová mali spôsobiť menšiu lavínu, než keby sa to opýtam priamo. Našťastie nepreberali nič osobné.
- "Že by sa tiež chcela zabaviť niekde." Je veľká škoda, že tu nemôže byť.
- "Možno by ohla ísť s nami na festival." Nadškrtol som, i keď som netušil, či by súhlasila.
- "Akože aký?" Zdá sa, že Anabelle sa chytila.
- "Vo februári bude Carnaval de Cádiz, mohli by sme ísť tam. Potrebujem ísť aj domov, mohli by sme spojiť príjemné s užitočným." Navrhol som len tak z brucha, doteraz som na ten festival ani nepomyslel.
- "A vidíš, to vôbec nie je zlý nápad! Mohli by sme jej to navrhnúť u teba na vianočnom večierku." Počkať, počkať, kto povedal, že u mňa bude večierok?
- "To poriešime vtedy. Som rád, že sme sa tak rýchlo zhodli."
- "Abe, Abe, poď so mnou tancovať!" Pribehla za mnou Eissa.  Ani som sa nestihol spamätať a detská párty už bola v plnom prúde, decká vyzerali ako opité z jablkového džúsu.
- "Prepáč, musím ísť tancovať." Ospravedlnil som sa Anabelle, že ju opúšťam a šiel som na parket plný detí.

Lásky moje ahojte, opäť sa tu vidime. S radosťou oznamujem, že mám jedny talentovky za sebou a ďalšie má čakajú, lebo mi ich kvôli korone preložili. Le tak pre info, nechystá sa niekto na FA na VUT do Brna? Rada by som si našla kamošky 🤣
No a teda, čo vravíte na kapitolku? Prekvapil vás príchod Leona? Som zvedavá, čo poviete, čo poviete na koniec a celkovo. Verim ze to spolu už dobojujeme❤️
Poberám sa, lebo mám ešte veľa roboty, tak papa a lubim vás ❤️