Dangerous Love

5. Karma

Abraham

Na bezspánkové noci by som si mal už pomaly zvykať. Je to totiž dosť kruté a keďže moja energia je úplne na nule, spravil som si kávu a zaparkoval v záhrade na hojdacej sieti. Každý môj domov musí mať hojdaciu sieť, bez nej odmietam žiť. Vlastne, to som odmietal aj bez Anette a ako pozerám, celkom to ide. Síce s ťažkosťami, ale ide. Hoci, neviem, či som celý čas žil s ňou, alebo s pocitom, že raz bude moja a ja som stretol lásku svojho života. Ľudia sa však mýlia. Nevadí. 

Nie som zvyknutý nič nerobiť, teraz mi tá práca chýba. Na terase, na ktorej máme hojdaciu sieť, som zazrel pohodenú Juanovu gitaru. Ako, nie, že by som mal chuť tvoriť, ale možno zo mňa niečo vypadne, pretože myšlienky sa mi hemžia hlavou a nejakú snáď uchopím. Tak som si zahral tón, ktorý mi prvý prišiel do rúk, zatvoril som oči a... nič. Prázdno. Čo vidím pred sebou? "S akou tvárou ma žiadaš, aby som sa k tebe vrátil." Áno, vidím pred sebou Anette a nedokážem si pomôcť. "Otoč sa, choď, odkiaľ si prišla, strať sa a nechaj ma na teba zabudnúť cez alkohol." Nie, že by som sa šiel opiť, ale mám chuť spraviť z žien totálne svine aspoň v tejto pesničke. Pozbieral som všetky rany zo vzťahov a spojil ich do jednej, veľkej emócie. "Viem, že na ulici sú tisíce takých, ako si ty. Bola si pre mňa rozumná a zničila si moje srdiečko. Zaobchádzala si so mnou ako s bábikou." Pekne, že ma napadajú takéto slová. To som od seba nečakal. 
"Nájdi si inú lásku, ja sa už nestarám." Bože, fakt toto chcem?
Vážne sa mi toto preháňa hlavou? 
"Straší ťa karma. Poďme, trp, plač, choď ďalej, teraz ťa prenasleduje karma."  Asi áno. Asi som fakt psychopat, že osobe, ktorej som bol ochotný obetovať život, prajem zle. Nie nie, to tak nemôže byť. Idem sám proti sebe predsa. Takisto ako chlapi, ktorí nadávajú na svoje bývalé priateľky. Nemali by sme zabúdať na to, že kedysi sme tým osobám vraveli, že ich ľúbime. Človek sa až takto obrátiť druhému chrbtom nemôže. Obzvlášť nie tomu, ku komu sme cítili oveľa viac. 
"Miloval som ťa viac ako ktokoľvek a ty si ma prekliala. Zviazala, upálila, využila a teraz ideš za mnou ako svätica." Mám dojem, že táto pieseň nie je o Anette, je o mojich vzťahoch. Sú to zmiešané všetky pocity zo vzťahov do jednej piesne. 

"Vstaň, hlavu hore, nikto nemôže uniknúť karme..." Až sa niekedy sám čudujem, čo dokážem zo seba vypustiť. A toto, vlastne je to pieseň na jeden šup. Išlo to zo mňa samo. 
"To bolo o kom?" No, človek si niekedy neuvedomí, že nie je sám doma. "Snáď nie o Anette." 
Obzrel som sa a spoza rohu vyšiel otec. No už len to mi chýbalo, aby som to práve jemu vysvetľoval. 
"Ani neviem sám." Povzdychol som si a odložil gitaru z môjho dosahu. Zrejme ju už dnes nechcem ani vidieť. Má byť nástrojom šťastia a nie ublíženia.
"Prečo tu nie je s tebou?" Posadil sa vedľa mňa na záhradné lehátko a Shira za ním pribehla.
"Pohádali sme sa." Vypadlo zo mňa, i keď som mal na jazyku mnoho ďalších slov.
"Pohádali alebo rozišli?" Otec má zrejme na svoje deti väčší zmysel, ako som si myslel.
"Prečo sa radšej nepýtaš na to, či tá pieseň nie je o Natalii, alebo Safii?" Zvraštil som obočie nechápajúc.
"Pretože ma zaujíma Anette a ty, nie ony." Povedal mi škrabkajúc Shiru za uchom. Dobre, na toto nemám argument, zrejme musím odpovedať.
"Ja sám to neviem. Totiž... Požiadal som ju o ruku a... Odmietla ma." Tie slová boli ako dýka do srdca, prisahám.
"Utrpel na tom váš vzťah alebo tvoje ego?" Po tejto otázke som bol už úplne stratený. Čo ja viem, či to uložilo môjmu egu? Som už dosť dospelý na to, aby som svoje ego nedával na vyššie miesto, ako je môj vzťah, nie to ešte Anette. Ona je prioritou odkedy som ju videl prvýkrát. Napadlo ma, že som ju nemal vtedy osloviť a môj život by sa uberal iným smerom, ale neviem, či to zrovna chcem.
"Pozri, Anette má zrejme dôvod. Nerozumiem jej, ale ženy sú zvláštne tvory. Nauč sa s nimi jednoducho žiť. A daj jej priestor, sama za tebou príde, keď bude chcieť." S týmito slovami sa zdvihol a odišiel, pretože mal ešte prácu. Viem to, pretože to ráno spomínal.

Vzal som do ruky telefón a prešiel históriu hovorov. Anette sa mi pokúšala dovolať veľmi veľakrát a zrazu to prestalo. Neviem, či jej mám zavolať naspäť, alebo počkať, kým sa opäť ozve. No stále nemám chuť s ňou hovoriť. Proste nie. 

Anette 

Bola som dohodnutá s Karolínou, že si vyrazíme. Obliekla som sa, nalíčila, hodila sa do pohody a v momente, ako som uvidela moju pohodlnú pohovku, som sa na ňu zvalila a zobudila sa o hodinu. A teraz prepočítavam, čo sa so mnou stalo, či som chorá, alebo čo, že som dokázala len tak zaspať, aj keď som vedela, že mám plány? Nuž, pozviechala som sa, napísala som Karolíne, že ma niečo zdržalo a o chvíľu som u nej. Mala som totiž dôjsť pre ňu, takže nemala kde čakať, len doma, ale aj tak ma zaspamovala telefonátmi a správami, že kde trčím a či žijem. Žijem, ale čo sa so mnou stalo, to neviem. 

Keď som pre ňu prišla, nemohla so sa dopočúvať Karolíniných nadávok, že som neschopná krava. Nevadí, aj tak ju mám rada.  V bare som jej povedala, čo sa mi stalo, teda to, že som bezdôvodne zaspala. 
- "Netuším, ako, nikdy predtým sa mi to nestalo. I keď som v poslednej dobe unavená."
- "Chýba ti nejaký vitamín. Alebo je to niečo vážnejšie, mala by si ísť k doktorovi." Odmudrovala a odpila si z drinku. Dobre sa ti pije ten alkohol, však? 
- "Však pôjdem. Radšej, aby som nezomrela náhodou." Zachechtala som sa a odpila si z môjho nealko mojita. 
- "Počuj, a.. nie si ty náhodou tehotná?" Namierila na mňa slamku a mne skoro zabehlo. 
- "Nie." Odsekla som bez váhania. 
- "Ako vieš?" 
- "Lebo viem. S Abem sme boli spolu pred dvoma mesiacmi a to by som už vedela, navyše, ja deti mať nemôžem, ak si to doteraz nevedela." Precedila som cez zuby. Nedajbože by sedel blízko niekto známy a nie že by som bola tehotná, ale už by som aj porodila, podľa klebiet.  
- "Ty si fakt tupá. Keď si to budeš hovoriť, tak tie deti ani mať nebudeš." Pohrozila mi s výrazným poklesom nálady v tvári.
Povzdychla som si a podoprela hlavu. Čože ja za to môžem?  "Dobre, dobre, som ticho." Zdvihla som druhú ruku v obrannom geste.
-  "Mala by si si spraviť test." znova si odpila a vážne na mňa pozrela, až som sa jej začala báť.
-  "Nebudem si nič robiť. Za dva mesiace by som to zistila, ešte ani menzes mi nemeškal. Prvýkrát som to zistila hneď." Zaargumentovala som, no Karolína na mňa naďalej pozerala s výrazom, či to, čo hovorím, myslím vážne.
-  "Zistila si to na konci druhého mesiaca, tak ma tu nepoučuj." Oči mala už takmer privreté a pohľadom mi naznačovala, že ma o päť minút a tridsať sekúnd zabije. Ako veľmi na stupnici od jeden do desať si vážim svoj život natoľko, aby som si ten test urobila? Asi nula.
- "Aj tak to bolo vtedy iné." Odpovedala som a lovila v mojite limetku, aby som si ju vopchala do úst. Mojou úchylkou je jesť ovocie z drinkov, čo o mne vie aj Karolína a už mi do môjho pohára hodila vymočený pomaranč z jej drinku. Pevne dúfam v to, že z toho nenafúkam.
- "Iné akože v čom?" Nadbihla jedno obočie a mňa začalo prepadávať zúfalstvo, že mi s tým nedá pokoj.
-  "No, vtedy som mala všetko plne funkčné." môj argument by mal stačiť, pretože iný nemám. Aši by som cítila, keby som tehotná, ale na necítim, takže nie som. A bodka.
-  "To nie je dostatočná odpoveď. Ale nemienim to s tebou ďalej riešiť. Zajtra ideš k doktorovi a viac s tebou nediskutujem, I keď by som ťa tam mala sama dotiahnuť za uši!" Keby sa to dalo, tak sa jej parí z uší. Vtipná predstava.
S týmto som súhlasila, predsa potrebujem ísť k lekárovi, aby som predišla akýmkoľvek problémom.