Dangerous Love

16. Domov

Abraham

V kabínke som sám sebe dal päť, že som dokázal rozprúdiť iskru medzi nami. A stačila obyčajná košeľa, verili by ste tomu? Anette mi vybrala pár tričiek, ktoré si už nie som ochotný skúšať, pretože sa mi nechce a teším sa do postele. A verím, že Anette vie, akú mám veľkosť. Keď som vyšiel z kabínky, uvidel som Anette, ako hľadí na niečo pred sebou. Nie som si úplne istý, na čo, ale asi to bude obchod oproti. Podišiel som k nej a chytil ju zo zadu okolo pása. "Na čo pozeráš?" Spýtal som sa jej a venoval jej bozk do vlasov.
- "Oproti je obchod s detskými vecičkami. Nepôjdeme tam?" Spýtala sa ma. Nechápem, prečo sa ma na to pýta.
- "Samozrejme, že tam pôjdeme. Kúpime, čo budeme chcieť." Od radosti mi skoro vyskočila, ale už má chúďatko aj ona málo energie. "Idem to zaplatiť." Zobral som jej z ruky to, čo mala pre mňa nachystané a všetko som to vyložil pani predavačke na pult.
- "Čakáte bábätko?" Spýtala sa ma, aby prerušila ticho. Na príval slovenčiny som nebol pipravený ale stiahol som zachytiť, čo sa ma opýtala.
- "Dve dokonca." Zasmial som sa a keď som to vyslovil, cítil som sa neuveriteľne šťastný. Dvojité požehnanie.
- "hm, to bude drahý špáz." Skonštatovala, namiesto toho, aby mi pogratulovala. Ľudia, čo je s vami zle? Teda, nie že by bola drzá, alebo použila nesprávny tón, ale koštatovať prostredníctvom financií tehotenstvo sa proste nepatrí.
- "To mi zrovna problém nerobí. Kartou." Vytiahol som z peňaženky kartu a priložil k terminálu. Pri takejto čiastke si to už zvykne pýtať PIN, za čo som teraz nebol rád, pretože môj unavený mozog ho nevie tak rýchlo vyprodukovať. A to nie je ani veľa hodín, skrátka toho bolo tak veľa posledné dni, že to ledva zvládam spracovávať. Čo vám poviem, som chlap. neviem robiť viac vecí naraz.
- "Ste mi nejaký známy. Nevideli sme sa niekde?" Prižmúrila na mňa oči a asi hľadala v pamäti, na ktorom kanáli ma videla. Na koncerte určite nie, lebo to by vedela, kto som.
- "Uhm, určite to je možné, ale ja som vás určite nevidel. Ďakujem, prajem pekný zvyšok služby, nech Vám to rýchlo ubehne." Venoval som jej úsmev a ponáhľal sa za mojou vyvolenou, ktorá už pomaly kráčala k obchodu s detskou výbavičkou.
"No poď, nech nám nezatvoria." Popohnali som ju potľapkaním po zadku. Pri mojej a jej výške to je možné len tak tak.

Anette hneď podišla ku stojanu s dievčenskými šatočkami a začala si ich obzerať s roznežneným výrazom v tvári.
"Myslíš, že to budú dievčatká?" Objal som ju okolo pása a pobozkal do vlasov.
- "Neviem, ale chcela by som. Aspoň jedno." Pousmiala sa a rozprestrela vo vzduchu žltú kvietkovanú súpravu sukničky s trakmi a bielym podkladovými tričkom.
- "A koľko najviac?" Pustil som ju a prešiel k regálom s detskými body.
- "Koľko sa podarí." Uškrnula sa a ukázala na biele body s nápisom "milujem svojho ocka". "Myslím, že tieto by sme mohli rovno zobrať. Kúpila by som rovno aj nejaké cumlíky a fľaštičky na mlieko, ale vôbec netuším, aká značka a typ by bol vhodný. Budem sa o tom musieť poradiť s lekárkou." Odpovedala a zavesila univerzálnu veľkosť pre predčasne narodené deti. "Dvojčatá sa prirodzene rodia menšie, to preto." Najprv som sa zľakol, že prečo, ale Anette zaregistrovala môj spýtavý pohľad.
- "Mohli by sme zatiaľ vymysliť nejaký systém, akým ich rozoznať, aby sme vedeli, kto je kto." Obaja sme sa na tom zasmiali.
- "No, to by bola sranda, keby chúdence nevedeli, ako sa volajú, lebo by sme si ich stále plietli." Anette skontrolovala čas a zistili sme, že máme necelých pätnásť minút do zatvárania. "Poďme ešte vybrať niečo, čo nám len tak padne do oka." Zažiarili jej oči, tak som nemohol odmietnuť, hoci mi už oči šli krížom od únavy. Samozrejme, tešil som sa z toho, že som sa po rokoch dočkal vyberania vecičiek pre naše prvorodeniatka, ale s väčšou radosťou by som to urobil zajtra. Teraz sa teším do postele. Každopádne som jej nepovedal nie, pretože je to radosť aj pre mňa.