Dangerous Love

8. Ver načasovaniu svojho života

Anette

Všetci sme sa zhlúčili v obývačke, aby sme zapili Abeho ešte neoficiálne krstniatko. "Ja vlastne nepijem, však som šofér." Docvaklo Abemu kurát vtedy, keď mu Diego nalieval.
- "Ja som tiež autom, ale môžem ho tu nechať. Dám si s vami." Ohlásil sa León, Diego mu prikývol a obrátil sa na mňa.
- "Ty si dáš koľko?"
- "Ja nepijem, prepáč." Zahanbene som odpovedala. Mala som sa ohlásiť skôr, dopekla. Čo je však horšie, všetci na mňa bez slova preniesli zrak. Abraham nadvihol obočie a tváril sa, že úplne nepobral moje slová.
- "To si akože nepripiješ na moje krstňa?" Opýtal sa ma dotyčný naoko urazene.
- "Mala som liek proti bolesti, nehnevajte sa." Vystrúhala som ospravedlňujúci výraz a pokrčila ramenami, sama neviem, či mi to malo nejak pomôcť.
- "Jasné, v pohode. Hlavne, nech ti je lepšie." Povedal mi León a povzbudzujúco sa na mňa usmial. Aj tak som sa cítila všelijako, no nemám dôvod sa cítiť za to zle.
- "Čo ťa bolí?" Spýtala sa ma Anabelle, keď sa usmernila debata na niečo úplne iné.
- "Trochu hlava. Asi pôjdem skôr spať." Odpovedala som jej jednoducho, i keď sa mi spať nechcelo.

Zobudila som sa do sychravého dňa, no vôbec mi to nevadilo. U Anabelle mi je veľmi pohodlne, keby som nemusela ďalej pracovať, aj by som tu zostala dlhšie. No už teraz ma Martin skoro roztrhol, keď som mu oznámila, že na tri dni odchádzam do Barcelony. Zároveň sa veľmi teším, pretože sa kráti čas dokončenia Abrahamovej vily. Asi o dva týždne odchádzam do Miami a budem sa podieľať na interiérových prácach a potom môžem predať slávnostne kľúčiky majiteľovi. Radosťou som sa celá zachvela.
Keď som sa posadila, dostal sa ku mne prúd zvukov, keďže hosťovská izba je hneď vedľa obývačky. Asi budem An do konca života vyčítať, že spánková časť nie je nijakým spôsobom oddelená od dennej a nie, steny sa nepočítajú ako oddelenie.
Pomaly som sa pozviechala z postele s menšími bolesťami krížov, ale to už je tým, že starnem. Mala by som začať robiť aspoň ranné strečingy, pretože o pár mesiacov zo mňa bude troska, teda ak ma Abraham nepresvedčí na rôzne adventúry.

"...čo to... to bude.. lietadlo?"
-"Kristušát, čo to kreslia?" Započula som rozhovor Diega a Abrahama, ako hádajú bohviečo. Vzhľadom k detskej hudbe vychádzajúcej z televízie, mám dojem, že pozerajú detský program. Vedela by som si skôr predstaviť Leóna, no ten je buď ešte v posteli, alebo je extrémne ranné vtáča a už aj zmizol.
- "Áno, je to lietadlo. A však obláčik kreslia. My sme ale sprostí." Vychádzajúc z izby som sa musela na tom zasmiať, čím som upútala pozornosť oboch mužov sediacich na pohovke medzi detskými hračkami. To bolo ešte vtipnejšie, vidieť dvoch namakaných chlapov, ako držia v ruke bábiky a vo vlasoch majú ružové sponky.
"Ále, dobré ránko, spachtoš." Privítal ma Diego a Abraham mi venoval jemný úsmev. Ihneď ma zalial pocit spokojnosti a radosti, že aj keď máme medzi sebou ultimátum, nemienime sa ignorovať. Detské hry nás už asi naozaj obchádzajú, alebo aspoň začínajú obchádzať.
Odzdravila som ich a pobrala sa ešte v pyžamovom outfite za Anabelle do kuchyne, kde aj s malou pripravovali raňajky. Takže som nespala tak dlho, skvelé. V tom prípad však netuším, prečo majú Diego s Abrahamom pustený detský program aj vtedy, keď tam Thea nie je. Otcovská deformácia?
"Dobré ránko." Zaspievala som jej, pretože cestou do kuchyne sa moje zmysly opäť o čosi zostrili a začínam sa prebúdzať.
- "Dobré ránko, akú máš dobrú náladičku." Povedala mi An so širokým úsmevom.
- "Kde máš druhú dcéru?" Síce nie som matka, ale nemyslím si, že by o takomto čase spala.
- "Jej otec by ju mal strážiť." Odpovedala mi s tým, že nakukla o obývačky, či Kristie ešte žije.
- "Pôjde spať, keď ju nakŕmim, ale chcem ju teraz udržať trošku pri živote. Škoda, že nesvieti slniečko, šla by som sa s ňou prejsť, ale v takomto počasí sa nechce vyjsť von ani mne." Povzdychla si a ja, keďže nemám čo robiť, som sa ponúkla, že hoci nie je pekne, nerobí mi problém ísť sa s ňou prejsť. Anabelle radostne súhlasila, pretože okrem toho, že sa musí starať o chod domácnosti a jedno malé dieťa, si musí aj oddýchnuť.