Dangerous Love

17. Minulosť nevymažeš

Anette

Odmalička si kreslím domčeky, záhrady, a odvtedy si hovorím, že budem slávna architektka. Nie, že by sa mi to nepodarilo, ale nadávať za to by som si mohla každý deň. Ako decko som netušila, aká je to obrovská zodpovednosť, akú fantáziu človek pre to musí mať a hlavne, koľko času to zaberie. Je niečo po polnoci a ja neviem, čo so sebou. Spať sa mi síce nechce, ale pracovať tiež nie. Teda, chcelo by sa mi, keby som nedostala najhorší projekt vo svojej histórii projektov. Martin mi dáva riadne vyžrať, žeodchádzam a posiela mi nové a nové projekty, asi, aby som neodišla. Pre mňa to nie je taký problém, aspoň si zarobím predpríchodom dvojičiek, pretože po pôrode pochybujem, že budem mať čas čo i len sa ísť vycikať, nie to ešte pracovať. Hoci si  môžem dovoliť nepracovať do konca života, Abeho využívať na všetky výdavky nechcem. Späť k môjmu trestu. Naozaj mám chuť pomenovať tento projekt trest. Zadanie to síce nie je ťažké, ale náročné na čas a zákazník si určil také požiadavky, že len vyvaľujem oči. ešte šťastie, že som sa s ním nestretla osobne pri zadávaní projektu, pretože inak by som mu riadne dala najavo, že to, čo si vymýšľa, nie je v súlade s kostolným poriadkom.
"Láska, nechceš ísť už spať?" Abe otvoril jedno oko a pohladil ma po stehne, ktoré som spolu s druhým mala spletené do tureckého sedu.
"Pôjdem ešte niečo zjesť a poôjdem." Zamrmlala som si a frustrovane zatvorila notebook.

V kuchyni som si zasvietila len bodové svetlá, aby nebolo silno rozsvietené. Otvorila chladničku, v ktorej boli moje milované avokáda, ale na tie teraz chuť nemám. Čo len si dám? Zraz ma prepadla silná chuť na waffle s poriadnou dávkou čokolády a jahôd. Kde teraz zoberiem jahody, keď je pol jednej v noci? Moje tehotné ja to nejako prestáva zvládať. Potrebujem dovolenku.
Znudene som vytiahla zo skrinky misku, do ktorej som nahádzala podľa internetu ingrediencie na waffle. Keď som rozbila vajíčko, pravdepodobne som zobudila Abeho, pretože prišiel za mnou. "Ty čo tu čaruješ?" Rozospato si pretrel oči a sledoval ma.
- "Nuž, vravela som, že idem nečinnosť zjesť." Zaškerila som sa a on sa len zasmial.
- "Pômožem ti." vytiahol toastovač a vymenil nadstavec na waffle.
- "Ako vieš, že idem robiť waffle?" Spýtala som sa ho zmätene, pretože som mu nepovedala, čo idem robiť.
- "Ešte viem čítať." Ukázal na môj telefón, na ktorom svietil veľký nápis "najlepší recept na domáce waffle". Aha.
- "Odkiaľ vlastne vieš po slovensky?" Všimla som si to už dávnejšie, ale môj tehotenský možno už zabudol či som sa ho na to aj pýtala.
- "Nuž, začal som sa učiť sám a potom som si prešiel kurz slovenského jazyka v angličtine a pozeral pár videí po slovensky. Slovnú zásobu celkom ovládam, ale gramatiku ma prosím neskúšaj." Obaja sme sa zasmiali.
- "A to kvôli mne?" Zastavila som sa popri miešaní cesta.
- "Kvôli komu inému?" Otočil sa na mňa a pobozkal ma na čelo.
Nič som neodpovedala a venovala mu úsmev. Poďme robiť waffle.

"Uvedomuješ si, že máme pol roka, pokým budeme tráviť chvíle osamote?" Zháčila som sa, zatiaľ čo som si do úsť hádzala posledný kúsok waffle s nutellou. Bez jahôd. Chvíľu som si myslela, že môj život nemá zmysel, ale Abe ma ubepečil, že má. Plakala som kvôli tomu asi desať minút.
- "Ešte nie, pretože ja to viem tak dva dni. Úprimne som sa z toho ešte nespamätal." aj on dojedá.
- "Mrzí ma, že si sa to dozvedel takto. Plánovala som niečo iné." Slzy sa mi opäť začali hrnúť do očí.
- "A ako si mi to chcela povedať?" zaujato sa na mňa zahľadel a posunul sa bližšie ku mne.
- "Počkaj." vyskočila som z gauča a zo skrinky vytiahla malú krabičku. "Len také obyčajné." Podala som mu ju a on ju otvoril.
Boli v nej malé detské papučky a pozitívny test.
- "Ale je to aj tak veľmi dojemné." Pousmial sa. "Vieš, bolo to veľmi hektické a vlastne už som sem letel s tým, že si tehotná. Avšak som bol zmätený, že s kým. Nedokázal som a z toho tak tešiť, ale teraz už sa teším. Veľmi. Plní sa mi sen." V jeho očiach sa zjavili slzy. Objala som ho okolo pása a pritúlila si hlavu k jeho hrudi.
- "Nevedela som, že tvoj sen je mať deti."
- "To nebol hlavný sen. Podstata bola mať  rodinu s tebou." teraz som sa už rozplakala aj ja.
- "Je 2:55. Nepôjdeme už spať?" Navrhla som cez guču v hrdle. Obaja sme si poplakali.