The Finding

5.

Nasledujúci deň sa Nicholas zastavil až pred šiestou a stále v obleku a košeli a prvýkrát zaklopal na dvere. Náš rozhovor bol stručný a strohý narozdiel od toho včerajšieho. Priniesol mi zmluvu a prebrali sme isté drobnosti. Prvýkrát sme sa chytili keď som uvidela svoju týždennú mzdu, bola to hromada peňazí za prepisovanie spisov z domu. Žiadala som o adekvátne finančné ocenenie svojej práce a znížiť sumu na reálne čísla ale odmietol ustúpiť, ohradzoval sa s tým, že sú najziskovejšia firma v celej Amerike a bežne zarába asistentka viac ako inde. Nedal mi viac priestor na dohadovanie. Druhýkrát keď mi priniesol úplne nový počítač, najnovší model. Argumentovala som, že to dokážem aj na svojom starom, znova bez úspechu. A posledný klinec do rakvy bol, keď k zmluve ukázal na bod v ktorom sa písalo, že mám nárok na firemné auto. Načo mi dofrasa bude firemné auto na pracu z domu? Uzavrel to tým aby som sa nerozčuľovala, že som tehotná. Vyhodila som ho. Drzo som ho vyhodila aj s podpísanou zmluvou za sprievodu jeho tichého smiechu.
Ten deň mal aj svetlé stránky, prišla mi hromada vecí ktoré som objednala cez internet. Hodinky pre Tommyho na autá sa mu veľmi páčili a súhlasil, že ich bude nosiť každý deň. Mali v sebe gps zariadenie vďaka ktorému som mohla cez mobil sledovať jeho polohu. Bolo to len preventívne opatrenie. A ostatné veci som odniesla do tretej voľnej izby v ktorej bol len jeden stôl. Rozhodla som sa pustiť do výroby vlastnej prírodnej kozmetiky. Vklad do surovín a materiálu nebol nízky ale dopyt po prírodnej kozmetike bol vysoký a ponúka naopak slabá. Popri škole som absolvovala niekoľko chemických kurzov, bola to moja vášeň, milovala laboratórium a pred rokom mi napadlo čo tak skúsiť niečo vyrobiť. A vtedy vzniklo moje prvé mydlo z kozieho mlieka, propolisu a medu. Okrem toho, že bolo funkčné a pekné, neobsahovalo žiaden vysúšajúci denaturovaný alkohol. Neskôr som prišla na spôsob ako vyrobiť vlasovú kozmetiku, bez sulfatov, silikónov a rovnakého alkoholu a to zachránilo moje rednúce vlasy a tešila som sa po roku z hustej hrivy. Ráno som si založila stránku a vyplnila zopár informácií a uviedla do ponuky balzam na pery, rôzne druhy mydiel, krém na vrásky a očný krém. Konečne som robila čo som chcela. Uložila som Tommyho do postele s mačkou a sľúbila, že sa vrátim ale neskôr, vysvetlila som mu, že mám prácu a nemal žiadne námietky. Čas bežal rýchlejšie a ani som sa nenazdala a hodinky ukazovali štyri minúty po jednej. Bola som na seba pyšná.

Zobudilo má hlasné zvonenie telefónu.
„Hm?" Zamrmlala som.
„Dobré ráno, môžeš dnes skočiť ku mne do kancelárie po spisy? Pošlem ti adresu. Budem ťa čakať o jednej." A zložil. Odhodila som mobil a znova padla do perín. Zdola sa ozývali rozprávky a neustále mňaukanie. Musela som ich nakŕmiť. Napriek túžbe zdriemnuť si aspoň na ďalších päť minút som si obula papuče a opustila teplo postele.
„Dobre ráno, srdiečko, čo si dáš?" Počas toho ako mi venoval bozk na čelo sa ani neobťažoval odtrhnúť od rozprávky.
„Cereálie." Po raňajkách som nás oboch obliekla a prečítala si správu od Nicka v ktorej písal adresu jeho firmy a tiež, že na parapete nechal kľúče od auta. Aj keď som včera bola vytočena tak som bola vďačná, že nemusím volať taxík. Potrebovala som skočiť do obchodu s oblečením a kúpiť niečo iné ako zopár riflí a jednofarebné tričká. Nemohla som sa ukázať v právnickej firme akoby som prišla rovno od sporáku. Nakúpiť sme stihli ešte pred desiatou a po ceste domov sme sa dohodli čo budeme dnes variť. Nákup potravín som už nestíhala, keďže som potrebovala uvariť obed a oboch nás prichystať. Krátko po jedenástej som vzala do rúk holiaci strojček a nožnice a posadila Tommyho do kresla. Čakala som katastrofu ale nebolo to vôbec zlé, vyzeral akoby vyšiel z kaderníctva. Zo strojčekom som vzala boky hlavy a nožnicami skrátila vrch, bol to veľmi moderný strih.
„Vyzeráš ako chlap." Sledoval sa v zrkadle a videla som ako sa mu nový účes páči. Zapojila som do zástrčky novú žehličku a veľmi rýchlo prežehlila nové oblečenie, ktoré som už nemala čas oprať. Tommy vyzeral v bielej košeli a hnedých nohaviciach ako skutočný gentleman a konečne som mala dôvod naniesť si na tvár makeup. Plne okrúhle pery som natrela leskom a púdrom zvýraznila kontúry tváre, zakryla som kruhy pod očami a naniesla dve vrstvy riasenky. Vlasy mi v jemných vlnách spadali až ku krížom. Pamätám si ako sme pozerali animovaného Aladina a Tommy mi povedal, že vyzerám ako princezná Jasmina. Možno som sa s malým nosíkom a veľkými očami podobala na Jasminu ale len veľmi zdiaľky. Vďaka máme som zdedila veľmi pekne črty tváre a postavu v tvare presýpacích hodín, ktorú som odela do puzdrových šiat v béžovej farbe, ktorá mi veľmi svedčala, obula som si nové lodičky na vysokom podpätku v rovnakej farbe a na krk si zapla náhrdelník s malým zlatým srdiečkom. Darovala mi ho mama na moje 16 narodeniny a bola najcennejšou vecou ktorú som si z domu vzala, bola to rezerva. V núdzi som ho mohla predať. Do kabelky vo farbe šiat a topánok som hodila fľašu plnú vody a o niečo menšiu pre Tommyho a sušienky v prípade, že ma prepadne hlad.
„Odchádzame, Tommy." Vypol televíziu a sám sa obul. Včera sme sa totiž učili viazať šnúrky na topánkach. Stačilo mu to dvakrát ukázať a žiadne učenie nebolo potrebné. Pripútala som ho na zadné sedadlo na ktorom len tak náhodou bola detská sedačka. Odmietla som sa znovu rozčúliť a tak som proste nasadla a naštartovala.
Zaparkovala som o dve ulice ďalej lebo bola špička a pochybovala som, že nájdem miesto na zaparkovanie bližšie. Bolo veľmi teplé počasie a aj napriek tenkej elastickej látke a rukávom po lakte som cítila ako sa moje telo potí. Dopriala som si poriadny hlt vody a podala Tommymu dlaň aby sa mi nestratil.
„Mohli by sme chodiť častejšie na prechádzky, mami. A mohli by sme zobrať aj Čiči."
„To by sme mohli. Nájdeme si na internete nejaké pekné miesto a cez víkend pôjdeme na výlet, čo ty na to?" Nadšene prikývol.
„Kedy budeme zariaďovať izbičku pre bábätko?" Touto otázkou ma prekvapil.
„Čo keby bábätko malo izbičku spolu s nami?"
„Môže byť. Alebo ty budeš s Čiči a ja budem mať izbičku s bábätkom." Jeho láska ešte k nenarodenému dieťaťu ma dostala do kolien. Bol ochotný vymeniť mačku ktorú si za tak krátky čas obľúbil za to aby mohol mať izbu s bábätkom.
„Čo keby sme mu dali už teraz meno? Bábätko je príliš dlhé, nie?" Ďalších pár minút sme kráčali v tichosti a čakala som na jeho nápady.
„Stále je veľký ako zrnko?" Prikývla som a pery sa mi same krútili do úsmevu. „Tak ho volajme zrniečko." Zasmiala som sa na plné kolo.
„Je to perfektne Tommy, budeme ho volať zrniečko." Dokráčali sme k obrovskej sklenenej budove s oknami namiesto stien a musela som uznanlivo prikývnuť. Veľké zlaté písmená KING sa leskli už z diaľky. Množstvo ľudí prúdilo z budovy a do budovy a preto som si vzala Tommyho na ruky. Bála som, že sa mi stratí.
„Len vezmeme papiere a pôjdeme na zmrzlinu. Alebo zákusok." V obrovskej hale sa to hemžilo ľuďmi a pred výťahmi čakali ľudia. Za recepciou stalo zopár veľmi atraktívnych žien ku ktorým som podišla.
„Mám schôdzku s Nicholasom Kingom." Všetky ženy si ma obzreli od hlavy po päty a následne aj Tommyho. Bola som zvyknutá na nepríjemné a závistlive pohľady, keďže som bola bohatou dcérou svojho otca ale tieto boli extrémne nepríjemné. Sledovala som ako s nechuťou dvihla slúchadlo a ohlásila má.
„Dvadsiateprvé poschodie." S poďakovaním som sa neobťažovala a pripojila sa k skupine ľudí pred jedným z výťahom.
„Nick tu pracuje?" Pýtal sa sledujúc čísla, ktoré klesali veľmi rýchlo.
„Toto celé je Nickove. Je šéf." Tommy spravil obdivnu grimasu. Nastúpili sme do výťahu so siedmimi strohými ľuďmi. Bolo to podmienkou práce pre Nicka?
„Nebude Nick hladný? Mali sme mu priniesť aspoň zmrzlinu." Zopár ľudí sa k nám otočilo, keď v tichom výťahu Tommy prehovoril.
„Spýtame sa ho a ak bude hladný tak mu prinesieme zmrzlinu." Myslím, že Tommy sa staral o to aby každý z nás bol veľký a mal svaly a tie Nickove aby nezmizli. Vystúpili sme na správnom poschodí len s tromi ľuďmi z výťahu. Čakala ma ďalšia atraktívna recepčná vo veľkej hale s niekoľkými kójami a presklenými kanceláriami. Okrem mňa si nikdy nezastavil.
„K Nicholasovi Kingovi." Boli dve minúty pred jednou, bola som rada dochvíľna a tešilo ma, že sa mi to aj dnes podarí. Chcela som mu ukázať, že budem prácu brať čo najviac vážne.
„Cez halu, potom doprava po chodbe. Piate dvere naľavo." Pevnejšie som zovrela Tommyho a zaháňala nevoľnosť z množstva pohľadov od všetkých ľudí okolo. Mala som pocit akoby ma sledoval úplne každý, všetci v kójach a tiež v kanceláriách, cítila som ako sledujú každý môj krok a hodnotia ma.
„On to postavil sám?"
„Nie, Tommy, myslím, že taký šikovný nie je." Zahla som doprava a s výdychom musela počkať, keďže aj v chodbe boli presklené kancelárie. Mal úchylku na sklo?!
Cítila som ako sa mi dvíha žalúdok. Zrýchlila som krok a neobťažovala sa s klopaním na jedine drevené dvere.
„Kde je toaleta?" Zložila som Tommyho na prahu a bežala som podľa inštrukcií na koniec chodby. Ignorovala som prítomnosť dvoch žien, zabuchla som dvere kabínky a nahla sa nad misu.
Vracala som sa späť dôstojnejšie ako cestou na toaletu. Snažila som sa s nikým nenadviazať očný kontakt a zhlboka dýchať. Vstúpila som dnu a naskytol sa mi úžasný pohľad. Stáli pred sklenenou stenou za ktorou bol na dlani celý Cleveland. Nicholas držal Tommyho na rukách a ukazoval niekam prstom. Počula som ako Tommy úžasom vzdychá.
„Ospravedlňujem sa, prichádza to nečakane." Musela som to prerušiť lebo hrozilo, že sa rozplačem a padnem mu do náručia. Otočili sa a Tommy zoskočil a pribehol ku mne.
„Zrniečku bolo zle?"
„Áno, rozhodlo sa ďalej trápiť mamu." Usmiala som sa a vyhrabala z kabelky sušienky. Musela som niečo zjesť lebo som začínala byť podráždená.
„Je to v poriadku neospravedlňuj sa, chápem to. Je ti lepšie?" S plnou pusou som prikývla. Aj dnes, a každý iný deň, vyzeral skvelo, v svojim prirodzenom prostredí pôsobil majestátne. Zacítila som teplo v rozkroku.
„Daj mi všetky spisy, lebo potrebujem hamburger a veľké hranolčeky. A zmrzlinu." Poslednú sušienku som podala Tommymu, ktorý aj keď nič nepovedal určite ju chcel. Nick pristúpil k stolu a ukázal na jednu nemalú kôpku.
„Zatiaľ len tieto." Vzal ich všetky do rúk a kráčal k dverám.
„Počkaj kam ideš, daj ich sem nech ich odložím do kabelky." Vrátil sa a vsunul ich do takmer prázdnej kabelky, ktorú mi ale nevrátil. „Veď..." Otvorila dvere a čakal kým nimi prejdem.
„Tommy ma pozval s vami na zmrzlinu, tak ideme. Okrem toho som nemal ešte obed." Takže... išiel s nami na...obed? Zatvoril za nami dvere a čakal kým sa pohnem.
„Ale chcem ísť na obyčajný lacný mastný fastfood." Nick pretočil očami ale nenamietal. Zohla som sa k Tommymu a stretla sa s nesúhlasným pohľadom Nicka. „Bojim sa, že sa mi stratí." Argumentovala som potichu aj keď pochybujem, že ma Tommy vnímal. Jemne ma odstrčil a zohol sa k nemu on.
„Chceš vidieť svet z väčšej výšky ako je tvoja mama?" A tomuto som nemohla už zabrániť. Tommy ho jednou rukou objal okolo krku a striaslo ho od radosti a vzrušenia.
„Tak mi vráť kabelku." Rukou na ktorej mal závesnú kabelku ma potlačil dopredu, k presklenej prehliadke.
„V tehotenstve sa neodporúča dvíhať ťažké veci. A tieto spisy určite ťažké sú." Nepozeraj sa, nepozeraj sa.... Pozrela som sa. A všade sa stretla s ďalšími a ďalšími očami.
„Opakujem som tehotná, nie chorá." Dotyk jeho dlane na mojom drieku pôsobil instantné celotelová mravčenie a šíril teplo do celého tela. Akoby mi nebolo už dosť horúco.
„Nie je to bezpečné, Nadine." Akoby si vôbec nevšimol jeho zamestnancov, ktorý určite nechali všetko čo robili a načúvali naším slovám.
„Nick, viem, že v mužoch sa prebúdza primitívna potreba chrániť ženu v druhom stave ale toto je prehnané." Potichu sa zasmial, ale nie dosť potichu na to aby sa jeho melodický smiech neozval celou halou.
„Muži sa väčšinou riadia primitívnymi potrebami a zbytočne o tom nerozmýšľajú, sme jednoduchí. Ako to cítim tak konám narozdiel od žien. Neber nám našu skvelú vlastnosť." Zastavil sa pri žene za pultom. „Idem na obed, presuň mi schôdzku na neskôr." Prikývla a sklonila hlavu k počítaču. Nešli sme k výťahu ktorým sme prišli ale úplne inému, ktorý som si predtým nevšimla. Bol menší a oveľa menej opotrebovaný.
„Máš súkromný výťah?" Blisol na mňa žiarivým úsmevom ako odpoveď. „Prečo muž ako ty, bohatý, chladný a strohý býva v rodinnej štvrti a peknom, útulnom dome." Dvere sa za nami zavreli a stlačil jednotku.
„Kde inde by som mal bývať?" To sa má musel pýtať?
„V rozľahlom a sterilne zariadenom luxusnom strešnom byte s bazénom a deviatimi spálňami a obrovskou knižnicou, s kuchárkou, upratovačkou a správcom. A prečo nemáš súkromného šoféra? To sa robí tiež." Sledoval moju tvár a hľadal niečo čo zrejme nedokázal nájsť.
„Mám len šesť spálni." Zacukalo mi v kútiku, vedela som to. „Dom som zdedil a najskôr som ho zariadil len z nostalgie ale nakoniec sa mi tam zapáčilo a tak väčšinu času trávim tam. A nenechal by som sa voziť, šoférovanie je pasia odkedy som dostala vodičský preukaz." Chcela som odpovedať ale Tommy ma predbehol.
„Mami, kedy naučíš šoférovať mňa?" Vyvalila som na neho oči, ako mu to vôbec napadlo?
„Až keď budeš vedieť na bicykli. A budeš vysoký ako Nick." Tommy zaúpel.
„Ale ty nie si vysoká a šoféruješ." Zamotávala som sa do toho.
„Dievčatá nemusia byť také vysoké aby mohli šoférovať. Chlapci áno." Zamrmlal niečo o tom, že to nie je spravodlivé. Pre tentoraz téma šoférovanie bola zažehnaná. Nepamätala som si aby bol Tommy niekedy taký výrečný a všetko ho zaujímalo.
Vo vstupnej hale sme vystúpili podstatne ďalej od východu ako boli verejné výťahy a preto si nás všetky slečny za pultom mohli dôkladne prezrieť a hodiť mi zopár nenávistných pohľadov, bolo mi to jedno, potrebovala som sa najesť, bola to jediná vec na ktorú som dokázala myslieť.