The Finding

14.

Ďalšie dva týždne boli praktický rovnaké,  priemerne každý druhý deň sme chodili k Nickovi a naše schôdzky prebiehali vždy rovnako. Rozprával Tommy. Informovala ho o tom ako ho učím na bicykli a o našej novom bylinkovom kvetináčom kútiku a extrémne vnímaný bol keď prišla reč na Zrniečko a jeho rast.  Myslím, že žiadne zmeny si nevšimol, keďže som chodila vo voľnom oblečení, kvôli výrazne vyšším teplotám ale bruško sa veľmi pomaličky zväčšovalo.
Chýbal mi. Chýbali mi naše konverzácie a jeho úsmev. Chýbalo mi to ako mi vždy lichotil, chýbali mi spoločne trávene chvíle. Chcela som to späť. Na druhej strane som sa veľmi zblížila s jeho sestrou, ktorá mi opisovala aký je v poslednej dobe nevrlý. Rozmýšľala som čo bolo príčinou, či za to mohla niektorá z jeho mileniek alebo pracovný život. V hrudi má bodlo niečo neznáme len pri myšlienke na to, že Nick spí s nejakou ženou a je k nej milý a stále sa usmieva. Nezniesla som pomyslenie na to. Bála som sa o Tommyho a nakoniec som to bola ja, kto sa namotal. Aby som čo najviac zamestnala svoju myseľ tak som sa aktívnejšie venovala svojej kozmetike a tešila sa stále väčšej a väčšej priazne. Denne som mala niekoľko stoviek navštívení stránky na ktorej som udávala zloženia, koncentrácie a účinky. Nemohla som ale sedieť príliš dlho lebo nevoľnosti a nutkava potreba neustále cikať ma prešla ale vystriedali ich bolesti v krížoch. Vraj to bolo normálne, moje telo sa pripravovalo na pôrod ale niekedy to bolo neznesiteľne. Zaviedli sme s Tommym rannú jogu a pravidelne ale krátke prechádzky. Občas som sa nedokázala postaviť z postele, hlavne ak som zaspala na chrbte, musela som počkať dobrých desať minút, kým obrovský tlak ustúpi a prevalím sa nabok, nechcela som si predstaviť aké to bude s naozaj veľkým bruchom.
V sobotu prišiel zlom. Rozhodla som sa zariadiť Tommyho izbu a spraviť z nej izbu Tommyho a Zrniečka, nakúpila som všetko potrebné, dotiahla to do izby a začala. Po druhom ťahu štetcom som sa musela posadiť a tak som to spravila na samom vrchu rebríka a obkročmo si oddýchla s malým vedierkom plným farby. Na tom stále nebolo nič zlé, Tommy dokončil s rozkladaním novín po obvode a točil sa okolo mňa s množstvom otázok a pripomenienok ako obvykle. Problém prišiel keď som už bola oddýchnutá až až a chcela sa postaviť. Nešlo to. Nedokázala som sa bez toho aby som vyliala farbu postaviť, potrebovala som sa chytiť okrajov ale mala som plne ruky. Skúšala som to niekoľko minút a teda povedala si, že musím počkať ešte dlhšie kým sa moje kríže upokoja úplne a potom to pôjde. No lenže nešlo a Tommy sa začínal mračiť. Mala som dve možnosti. Zavolať hasičov alebo Nickovi. Aj napriek svojej hrdosti som radšej volila Nicka. Boli mi proti srsti volať mu a prosiť o pomoc ale nemala som na výber. Bola som žena v núdzi a môj chlap ešte nebol dostatočne svalnatý aj keď jedol poctivo aby mi pomohol. Nedočiahla som totiž vedierkom až k nemu. Oprela som sa teda a snažila sa zachovať si chladnú hlavu. Čo mi to vôbec napadlo na zlome 13 a 14 týždňa samej maľovať a ešte s bolesťami, ktoré má obmedzovalo aj v obyčajných činnostiach ako pozeranie televízie. Zachovala som sa maximálne nezodpovedne.
„Tommy bež pohľadať môj mobil." Priniesol ho a navigovala som ho až do zoznamu kontaktov a keďže som mala len dve, nebolo ťažké ho vytočiť.
„Mama potrebuje pomoc."
Nick sa dovalil ako veľká voda, dvere sa zabuchli neskôr ako bol pri dverách do izby. S vystrašeným pohľadom prebehol celú izbu a hľadal nebezpečenstvo. Opierala som sa konštrukciu rebríka a s pokojom sledovala jeho tvár, ktorá sa z vystrašenenej zmenila na zmätenu, neveriacku a nakoniec naštvanú.
„To nemyslíš vážne, Nadine." Zobral odo mňa vedierkom aj so štetcom a položil ich na zem.
„Ja viem, bolo to hlúpe, prepáč, že som tým obťažovala aj teba." Podal mi ruku ktorú som ochotne prijala a prehodila druhu nohu jednu stranu, nižšie som sa nedostala ani o jeden stupienok lebo ma uveznil dlaňami okolo pása a sám postavil na zem.
„Nikdy ma ničím neobťažuješ ani nebudeš. Len som sa vyľakal. Už to prosím ťa nerob." Naďalej ma držal okolo pása a obzeral si ma. Otvorila som ústa aby som niečo povedala.. čokoľvek len aby ostal ale nestihla som.
„Spravím to. Môžeš mi ísť niečo dobré navariť." Naoko urazene som si odfrkla ale odišla som do kuchyne. Tommy sa rozhodol pomáhať Nickovi a tak som ako žena dostala nepriamo dištanc od práce.
Do kuchyne som sa dostala v príjemnej nálade, tešilo ma, že Nick s nami konečne trávi čas ale na konci varenia som bola na tom úplne opačne. Tak on má len tak drzo vyhodí z izby a pošle má variť? Žena má len upratovať a variť?! Nebola som chorá! Možno nebolo rozumné vyliezť na rebrík ale zo zeme som maľovať mohla! Neprosila som ho predsa aby zostal a spravil to. Chápala som, že netúžil po mojej  spoločnosti ale nemusel to spraviť takto necitlivo a na drzo má poslať uvariť mu niečo dobré, ako nejaká... slúžka! Pristihla som sa ako so všetkým trieskam až keď si Nick za mnou odkašľal. Obom som im nabrala a bez jediného pohľadu do jeho tváre položila pred nich taniere a príbor.
„Ty nejdeš jesť?" Pohladila som Tommyho po tvári a snažila sa o čo najmilší tón.
„Nie som teraz hladná, Tommy." Vyšla som dverami do záhrady s Čiči za pätami a radšej zaliala naše bylinky. Nechcela som s ním byť v jednej miestnosti, ak to chcel takto nech sa páči, rada mu vyhoviem. Čiči sa opýtala na ruky jedným dlhým zamňaukaním a priamym pohľadom na moje rameno.
„Tak poď ty maznáč. Dostala si chuť sa pritúliť?" Okamžite začala priasť a zložila si hlavu na moje plece. „Si tak škaredá až si nádherná, Čiči. Večer ťa pustím do postele, včera som to prehnala, keď som ťa donútila spať v pelechu. Viem ako to nemáš rada." Nechala som zo seba plynúť slová a najlepší poslúchač na svete pri každej zmienke jej mena zamňaukal a tak som mala pocit, že súhlasí.
„Musím ísť." Zakričal od dverí. Odfrkla som si, samozrejme, že musel.
„Čau." Mala som poďakovať ale nespravila som to a schválne. Chvíľu tam stál a sledoval má ale nakoniec odišiel. Z chlapov nikdy nevzijde nič dobrého. Jeden ma bil, druhý oplodnil a ani mi nepovedal svoje meno, tretí ma každým dňom viac a viac opúšťa. Tommymu by sa možno páčilo v Kanade.