21

781 33 0
                                    

„Páči sa mi to." Tommy poskakoval po mojom boku a každú chvíľu mu padali z rúk tenisky, pri ktorých trval na tom, že si ich ponesie sám, aj keď to rozhodne nezvládal. Bol príliš...príliš radosťou bez seba. Nedokázal v sebe udržiavať toľko energie a žiaril ako slnko, rozdával svoju žiaru všetkým ktorí boli v dosahu. A vôbec nepomáhalo, že sa musel sústrediť na to, aby sa nevrhol do vĺn Jadranského mora, lebo nezáležalo na tom, ako dlho sme v Taliansku, Tommy miloval more, trávil vo vode každú voľnú minútu, dokonca sme presťahovali naše skromné vyučovanie na pláž. Prenajímala som si malý jednoizbový byt neďaleko a majiteľ nám poskytol plážové vybavenie zadarmo. Takže sme na deke, pod obrovským slnečníkom písali na malom stolíky medzi nami alebo si čítali knihy. Pred pár týždňami ma dokonca presvedčil aby som ho učila taliansky aby nám mohol objednávať večeru a poďakovať sa starej pani za zmrzlinu, ktorú dostane každý deň zadarmo.
„Páči sa ti žiť v Taliansku?" Tommy viac zaboril prsty do piesku a pokrútil hlavou.
„Páči sa mi každý deň odkedy sme odišli od otca." Môj úsmev sa vyparil bleskovou rýchlosťou. Odkedy ho videl v hale Nickovej firmy a nezvládol pohľad na neho, sme sa o veľa veciach rozprávali. Rozprávali sme sa o otcovi aby pochopil, že veci, ktoré robil boli zle ale sme v bezpečí a nemusí sa báť, keď ho uvidí. „Vieš čo sa mi nepáči?" Jeho tvár bola vážna a veľké oči sa zdola pozerali do mojej tváre.
„Nie, ale určite mi rád povieš čo."
„Nepáči sa mi, že sme nechali Nicka s otcom na jednom mieste a odišli." Na ten okamih som sa márne snažila zabudnúť. Po tom ako sa Nick stretol s našim otcom musel zistiť kto skutočne som, sme a nemyslím, že by prekusol škaredú pravdu, ktorá tam bola a čakala na objavenie. Nemohol by schovávať dcéru sudcu, hlavne keď ich práce boli prepojené. Ach, Nick...tak mi chýbal.
„Nick je veľký chlap, určite je v poriadku." Tommy nesúhlasné zabručal, čo sa naučil len nedávno.  Prekliate bručanie, ktoré pochytil od Nicka a tak mi ho pripomínal stále. A zakaždým v mojej hrudi zaznel pocit viny z toho čo sa stalo. Čo som urobila. Zvolila som ľahšiu cestu, ktorá ublíži čo najmenej a dotkne sa len mňa a Tommyho. Nemohla som do tohto šialenstva, ktoré som si pred mesiacmi vybrala zatiahnuť aj Nicka a jeho rodinu. Môj otec bol mocný muž a dokázal by poštvať celú krajinu proti Nickovi a jeho menu a stiahol by so sebou aj svoju rodinu. A nezaslúžil si to nikto z nich, nezaslúžil si aby prišiel o svoju kariéru, ktorú tak tvrdo budoval. Okrem toho tu bola sebecká potreba dostať sa preč a neriešiť všetky problémy a namiesto toho od nich utiecť.
„Ale..."
„Žiadne ale!" Podráždenie bolo v mojom hlase silnejšie ako bolo únosné a Tommy sklopil oči k nohám a z profilu som videla ako silno sa mračí. Kľakla som si pred neho a nadvihla tvár aby som videla jeho smutné oči. „Prepáč, Tommy, som nevrla lebo chýba aj mne. Veľmi, veľmi mi chýba a boli ma srdce zakaždým, keď sa o ňom rozprávame." Tommyho tvár sa rezignovane narovnala.
„Škriabe ťa tu, keď sa o ňom rozprávame?" Ukázal na svoju hruď, na miesto blízko srdca. Potlačila som úsmev a prikývla. Ale neškriabalo, bolelo. Bolelo skoro tak veľmi ako to bolelo pri matke. Ale tentoraz som si bolesť spôsobila sama a voláo väčšia, keď som si spomenula, že možno sa trápi kvôli nám. „A tiež, keď spomínaš na všetky návštevy u Nicka v práci chce sa ti plakať a nemôžem rozprávať?" Znova som prikývla. Tommy sa zahľadel na more a plával v svojich myšlienkach. Vedela som, že ešte neskončil.
„Znamená to, že ho ľúbim?" Otázka mi vyrazila dych.
„Ako...ako si na to prišiel?" Spadla som na zadok a musela si spomenúť ako sa rozpráva.
„To všetko sa deje, keď sa rozprávame o mame. A mamu milujem aj keď už býva v nebi. Takže? Milujem aj Nicka? Miluješ ho aj ty, keď nemôžeš rozprávať a ťa tiež škriabe tu?" Znova ukázal na hruď a vyvaľoval na mňa obrovské oči tak podobne maminym.
Tommy mal pravdu. Milovali sme ho. Obaja svojim spôsobom ale milovali sme ho tak veľmi, až nám bolo zle. Tommy hi miloval ako mamu, ako svojho rodiča, ako svojho otca, ktorým sa časom Nick stal pre neho. A ja...ja som milovala ako nikdy predtým. Tento druh lásky...bol nový. A zničujúci. Táto láska pre Nicka bola spaľujúce a bolestivá a aj tak som si ju strážila v srdci a nechcela sa jej vzdať. Rozum chcel ale srdce nemohlo. Tak veľmi som chcela byť normálne, bez všetkej batožiny, tak veľmi som chcela len nás troch a najjednoduchší spôsob lásky aký existoval. Chcela som len malý dom, detskú izbu pre naše deti, jednu spálňu a malú záhradku. Chcela som aby ma ráno zobudil bozkom a strávil so mnou celý deň robením domácich prác. Chcela som ho len pre nás, pre našu rodinu, chcela som aby mi dal rodinu. Aby mi dal pokoj, ktorý mi vždy dopriaval. Niekedy som neverila v osud ale teraz...začínala som si myslieť, že moje hviezdy nikdy neboli v priaznivom usporiadaní pre mňa a nebude mi dožičené to všetko.
„Áno, Tommy, milujeme Nicka." Tommyho oči zažiarili a následne pohasli.
„Stretneme sa s ním niekedy zas aby sme mu to povedali?" Slzy sa mi preliali cez viečka a privinula som si ho k hrudi.
„Určite, môžeme mu napísať list a vymyslíme spôsob ako mu ho doručiť a môžeš mu napísať všetko čo len chces." Tommy sa odtiahol a od radosti vypískol. Vzal zošit z platenej tašky a otvoril na čistej strane. Vzal si čierne pero, vždy to bolo čierne pero, nepísal farebnými, vraj to nebolo vhodné a začal písať.
„Potom mi to skontroluješ, mami?" Prikývla som sa súhlas, bála som sa hovoriť nahlas. Prevalcovali má emócie ako parný valec. Sledovala som more a jemné vlny, slnko bolo čím ďalej tým nižšie a ľudia sa kúpali a niektorí už vychádzali z vody aby odišli do svojich hotelov a domov. Len niekoľko minút chôdze bol malý prístav s malými lodmi. Žiadne jachty a luxusné plavidlá. A denne sa robili turistické plavky po okolí. Niekoľko krát sme si už kúpili lístky a užili si okolie a vždy nám to zdvihlo náladu a prinútilo myslieť na lepšie dni.
„Čo tak plavba po okolí?" Tommy pozrel smerom k prístavu potom na zošit a nakoniec usúdil, že písanie počká a všetko starostlivo ukladal do tašky. Hádam nájdem útechu v pohľade na zapadajúce slnko z paluby lode.

The FindingWhere stories live. Discover now