The Finding

10.

Spraviť kebab bolo hádam to najľahšie a najrýchlejšie jedlo vôbec a preto som mala čas povysávať celý dom a zmyť podlahy. Prilepila som ďalšiu Tommyho kresbu auta na chladničku a rozhliadla sa okolo. Nebol to luxus ale bol to domov. Každá izba dýchala životom, všade boli naše dobré stopy. V obývačke tyrkysové a biele vankúšiky a ladiaci aranžmán na stolíku. Biele záclony dlhé až po zem sme vyberali spolu a tiež zopár obrazov na steny. Na krbovej doske bol položený rámček s našou prvou spoločnou fotkou, ktorú sme spravili v deň sadenia zeleniny.
Keďže som nemala žiadnu prácu, tak počas Tommyho čítania som surfovala po internete až som našla dokonalý darček a okamžite ho objednala.
Náročnosť textov sa stále viac a viac stupňovala a zahrňovala zložitejšie slová a súvetia a Tommy ani nemrkol a pomaly sa pasoval s každým z nich. Po hodine som ho potešila tým, že sa naučíme matematiku. Základné princípy som mu vysvetľovala na jablkách hneď potom ako som ho naučila číslice od jedna po desať. A potom sme presúvali jablká z jednej strany na druhú a stále som sa potila ako o život, preto som pozamykala dvere, pustila mu rozprávky a už tretí krát išla do sprchy. Dvere som si nechala priotvorené aby som počula Tommyho. Kto by bol povedal, že raz budem takto milovať studené sprchy.
Splachovala som šampón z dlhých a hustých vlasov, keď som začula škrípanie dverí.
„Niekto klope." Tommy prekričal prúd vody a ako zakaždým keď niekto klope mnou prebehli zimomriavky. Rýchlo som sa zabalila do uteráka a otvorila matné dvere sprchového kútu. Tommy mi bol v pätách a sledoval ako odomykám vchodové dvere. Pri pohľade na širokú hruď som si vydýchla.
„Nie si tu skoro?" Nebolo ani päť hodín a on stál prezlečený na mojom prahu. Ustúpila som sa a nechala ho prejsť okolo mňa, znova som zamkla dvere.
„Máš stále vo vlasoch penu." Pretočila som očami.
„Vážne? Idem sa dokončiť...to dokončiť, sprchovanie..." Koktala som ako školáčka. V snahe nevšímať si jeho oči blúdiace po mojom tele a plameň v nich som ho širokým oblúkom obišla a zatvorila sa v kúpeľni. Studená sprcha sa zmenila na ľadovú, potrebovala som schladiť náhle horúce telo. Jediný pohľad na vysoké svalnaté telo má prinútilo túžiť a cítiť brnenie v lone. Očividne sma mali s Tommym obaja úchylku na výšky a svaly.
Našla som ich pred telkou divoko diskutovať o autách. Nechala som ich chlapsku chvíľku bez svojho neznalého zásahu a radšej sa dala do prípravy večere. Keďže som si po príchode domov odskúšala spraviť jeden kebab, ktorý som samozrejme hneď zjedla, išlo to ako po masle.
„Mám skvelé správy." Podskočila som nad blízkosťou jeho hlasu. Stál vedľa mňa a usmieval sa od ucha k uchu.
„Nie! Máš to!" Prikývol. Vypískla som a pár krát udrela do vzduchu a potom impulzívne a bez rozmýšľania som sa mu vrhla okolo krku a objala ho. Obtočil okolo mňa silné paže a pritlačil k telu.
„Tu máš dôkaz, že ženy vládnu svetu ale robia to tak aby si muži mysleli, že sú to oni." Odtiahla som sa len po pár sekundách a musela niečo povedať aby som zakryla svoje pocity.
„To je to tvoje tehotenské kúzlo. A to je ešte len takého maličké." Pohladil mi brucho. Snažila som si zvyknúť na jeho dotyk ale nešlo to, zakaždým to rovnako brnelo a iskrilo a videla som mu v očiach, že na tom nebol inak.
„Chcel som ti to dať už pri dverách ale hneď si zmizla, tak..." Nevšimla som si odkiaľ vzal fľašu vína a kvety ale prestala som s krájaním zeleniny a nevedela čo povedať. „Je to nealkoholické víno, nemal som tušenia, že niečo také existuje." Vzala som si od neho nádhernu buketu ruží a odniesla ju k váze na barovom pulte. Nikto mi nikdy nedaroval kvety.
„Sú nádherné, ďakujem." Cítila som na sebe jeho pohľad sledujúci každý môj krok. Nealkoholické víno...už len to, že si dal námahu nájsť alkohol bez alkoholu aby ma potešil bolo nádherné.
„To, že to vyšlo je len tvoja zásluha." Možno áno ale aj tak by som od neho nečakala kvety a víno, nie žeby bol absolútne bezcitný ale... Možno nebol v konečnom dôsledku taký akého som si ho zaškatuľkoval. A široký úsmev to len potvrdzoval.
„Poďme jesť, som hladná."
Hanbila som sa. Zjedla som toho viac ako dvojmetrový chlap. Koľko vlastne meral? Reálne mohol mať dva metre s prehľadom. A určite mal dvojnásobok mojej váhy! A aj tak som toho zožrala viac a rozmýšľala som, či mi nenarástlo od začiatku tehotenstva viac žalúdkov lebo bolo vylúčene aby sa to všetko zmestilo do jedného. Môj močový mechúr nás prerušil len trikrát počas hodiny a po štvrtej ceste na záchod som vzala aj zívajúceho Tommyho do postele.
„Dúfam, že to víno bude aspoň okrajovo chutiť ako alkohol." Svojou poznámkou som rozosmiala Nicka ktorý zberal špinavý riad zo stola. Vzala som ho od neho a položila do drezu, nechcelo sa mi teraz upratovať kuchynu ani sledovať ako ju upratuje on. Aj keď je to veľmi príjemný pohľad.
V obývačke sme si sadli od seba v bezpečnej vzdialenosti a Nick nám obom nalial do pohárov na stopke.
„Na silné ženy, ktoré vládnu svetu." Priťukla som si napila sa. Nebolo zle ale absencia alkoholu bola zjavná.
„Zrobila som to len preto aby som mohla raz svojim deťom rozprávať ako ich mama spojila dve obrovské firmy." Zažartovala som ale Nick sa neusmial, skôr naopak, jeho tvárou prebehlo niekoľko zvláštnych emócií a vo vzduchu vzrástlo napätie.
„Kto je otcom dieťaťa?" Vedela som dobre kam svojou otázkou mieri a len to bol dôvod prečo som mu odpovedala, už len myšlienka na to, že si myslí, že otcom môže byť môj vlastný otec bola odporná a nechutná.
„Bol to môj spolužiak. Sex bol pre mňa posledné roky niečo ako terapia, preto neviem s istotou povedať kto je otcom." Nehanbila som sa za to, ani za nič čo som robila a robím, lebo všetko malo vždy svoj dôvodu a naučila som sa, že sa nesmiem hanbiť za minulosť lebo všetko čo som robila som v tej chvíli chcela a uznala za vhodné. Pohľad sa mu o niečo málo vyjasnil ale stále som videla plno otázok na ktoré chcel odpovede.
„Tie modriny keď si sem prišla a dôvod pre ktorý si sem prišla..."
„Ja sa naozaj o tom nechcem baviť, Nicholas." Predklonil sa a oprel lakte k kolená.
„Čo je s vašou mamou." Odpila som si poriadny hlt aj keď som útechu na dne pohára nenašla.
„Zomrela. Počas spánku a bez zistenia príčiny." Nick zbledol a pretrel si tvár, zrejme pochopil moju len zdanlivo nevinnú narážku.
„Len vás bil?" Bol to neuveriteľne bystrý chlap. Čakala som, že budem cítiť zvieranie v krku alebo smútok, žiaľ, že prepuknem v plač ale jedine čo som vo svojom vnútri našla bola prázdnota, jedno obrovské tupé nič. Neodpovedala som a uhla jeho pohľadu. „Nadine... zneužíval...vás sexuálne?" Vydýchla som všetok vzduch z pľúc.
„Pri Tommym to už nestihol." Oprel sa o gauč a pretrel oči ale potom si to rozmyslel a postavil sa a rázoval sem a tam po obývačke.
„Ako môžeš byť tak pokojná, Nadine?" Vyprskol na mňa a pod jeho povrchom horel hnev.
„Prečo by som nemala byť? Pozri čo mám. Mám pekný dom, ktorý môžme nazývať domov. Mám úžasné šikovného bratosyna, ktorý od nášho úteku žiari jasnejšie ako slnko. Mám z čoho žiť, mám skvelého suseda, ktorý mi aj napriek môjmu nesúhlasu veľmi pomohol a mám na ceste moje dieťa. Priviesť na svet ďalší život je vlastne poslanie každej ženy a ja poslanie práve vykonávam. Som pokojná lebo je Tommy šťastný a v bezpečí." Opäť si sadol a pozorne sledoval moju tvár akoby čakal na zrútenie alebo historický plač ale nič z toho neprišlo.
„Nepoznám ťa dlho ale viem, že ak by si ma poprosila tak by som ti zniesol aj modré z neba, lebo si to zaslúžiš." Pohodlnejšie som sa natiahla a oprela hlavu o opierku.
„Rozprávajme sa pre zmenu o tebe. Čo tvoja rodina?" Čakala som veľmi dlho kým povolí zatnnuté päste, uvoľní obočie a jeho rysy zjemnia.
„Mam skvelých rodičov, podporujú ma celý život v každom mojom rozhodnutí. Až na ženy, ale aj tak ma každú nedeľu privítajú s úsmevom. A mám sestru, ktorá sa nedávno vrátila z Európy a hneď sa po hlave pustila do podnikania. Ta je trochu príliš impulzívna a spontánna." Muselo byť fajn mať jeho rodinu, mať od malička také šťastie. Bolo mi ľúto tých, ktorí toto všetko brali ako samozrejmosť lebo to samozrejmosťou nebolo. „Mohli by ste nedeľu ísť so mnou, myslím, že Tommymu by sa to páčilo, moja sestra má šesťročného syna, mohli by si rozumieť." Zatvorila som sa skepticky.
„Neviem či je to najlepší nápad. Ako sa budú vaši pozerať na dvadsaťjedenročnú tehotnú ženu s dieťaťom, ktorú privedieš." Tentoraz bol Nick ten ktorý pretočil očami. Obom nám dolial to akože víno.
„Sú to skvelý ľudia. Budú sa na teba pozerať ako na silnú ženu. Moja sestra je tiež slobodná matka a milujú ju aj ich vnúča. Boja sa, že je ich prvé aj posledné tak si to užívajú." Odľahčil atmosféru vtipnou poznámkou.
„Uvidím, veď je ešte len piatok." Prikývol a nadobro nechal túto tému. Jeho pohľad smeroval k bruchu.
„Môžem?" Na plné hrdlo som sa rozosmiala ale prikývla. Bol roztomilý.
„Prečo to máš tak rád? Si úplne fascinovaný, Nick." Ruku na bruchu nechal odpočívať a znova vrátil pohľad na moju tvár.
„Veď lebo to fascinujúce je! Je to úplne... Viem ako to funguje, celé tehotenstvo a podobne ale vidieť a cítiť to je niečo úplne rozdielne. Teraz sa dotýkam dvoch životov a môj mozog to neberie." Pohladila som palcom chrbát jeho dlane a obkreslila imaginárny kruh.
„Ak by som mala tak perfektný život ako ty a milujúcich rodičov a sľubnú právnickú budúcnosť šla by som na potrat." Cítila som pod prstom ako jeho ruka stŕpla. Ostal zaskočený mojimi slovami. „Lebo by som prišla o veľa. Ale takto...aj keby som skončila na ulici nenechala by som si zrniečko zobrať." Ďalej som kreslila po jeho ruke a cítila sa konečne voľná a vďačná, že sa môžem zveriť niekomu inému ako svojmu druhému ja. „Bude to kus mňa. Dokážeš si predstaviť, že ešte pred mesiacom som žila vysokoškolský život a sledovala ako sa Tommy hrá s opatrovateľkou. Mala som svoju detskú izbu a len to bolo moje územie. Nemusela som sa starať o nič iné ako zakryť modriny a učiť sa. A z dňa na deň som sa stala rodičom. Je to obrovská zmena a neučí sa len Tommy ale aj ja. Nemala som tušenia ako sa tankuje." Obaja sme sa zasmiali. „Alebo varí. A včera som dokonca zložila policu. Život je jediná skutočná škola. Vieš si predstaviť aké je toto pre mňa dobrodružstvo?" Bola som až detsky rozjarená.
„Neviem aké to je ale závidím ti. Chlapec z perfektnej rodiny ti závidi." Poznamenal trpko a sledoval pohyb môjho prsta. „Chcel by som mať to čo ty. Vtedy si mi povedala, že peniaze a majetok nie je všetko a rozmýšľal som nad tým a mala si pravdu. Závidím ti Tommyho a Zrniečko. Doteraz som mal každú na ktorú som si ukázal a myslel som si, že vediem perfektný život ale ukázala si mi, že to tak nie je. Cítim sa u vás doma lepšie ako v svojich drahých bytoch a cítim také zvláštne teplo v hrudi. A pokoj. Nikdy som nezažil taký nádherný vnútorný pokoj...je to...je to neopísateľne. Vaše puto je...a keď vás vidím spolu vidím rodinu a...a... Rozžiarite mi deň, keď sa na obed ukážete vo firme." Neuvedomila som si, že plačem až kým sa jeho druhá ruka nerozhodla zotrieť slzy z mojich líc.
„Prapáč, to tie hormóny. Chce sa mi plakať takmer vždy! Je to hrozné! Buď sa mi chce plakať, cikať alebo jesť! Znova som hladná." Nickov smiech mnou prešiel a jeho brnenie sa usadilo v lone. Náhle mi vyschlo v hrdle.
„Mal by si ísť." Odtiahol sa ale stále s dlaňou na zrniečku a zamračil.
„Povedal som niečo zlé?" Zmätený sa pýtal.
„Nie ale..."
„Ale čo?" Nervózne som sa ošila a stisla nohy k sebe aby som uvoľnila napätie. „Bolí ťa niečo?" A v tom to zo mňa vypadlo.
„Som nadržaná." Nastalo až ohlušujúce ticho a Nickovi sa na tvári usadil nečitateľný výraz. „To sú hormóny a ty si neuveriteľne atraktívny a..a..si celý obrovský a vysoký a to v ženách vzbudzuje vášeň samo o seba. A...tvoj neuveriteľný úsmev...to...prečo má konečne nezastavíš?!" Zošmykla som sa z gaučouky a mierila do kuchyne. Mohla som to hodiť na víno? Zrejme nie, keď nemalo v sebe alkohol ale predsa malo označenie víno takže možno... Veľké dlane ma chopili za boky a zastavili v pohybe. Silné telo sa ku mne pritlačili zozadu a  jeho tvrdé vzrušené prirodzenie tisknúce sa na moje bedrá má prinútilo vzdychnúť.
„Ja sa na tehotenské hormóny vyhovoriť nemôžem." Hlas blízko mojej tváre bol tichší ako kedykoľvek predtým a stal sa tajomným a hlbokým a možno preto sa moja hlava naklonila do druhej strany. Teplý dych mi ovanul pokožku na krku a cítila som ako moje srdce búši vražednou rýchlosťou a telo bolo netrpezlivé po niečom ďalšom, vyžadovalo si viac. Sexuálne napätie medzi nami sa zväčšilo a narástlo do ozrutných veľkosti a túžba má pálila na pokožke. Pery sa len zľahka obtreli o tenkú kožu medzi krkom a ramenom a spomedzi pier mi unikol ďalší ston.
„Nemôžem si pomôcť." Dlane pomaly sunul na bruško ale tentoraz neotáľal a pokračoval vyššie. V tom ako svetielko nádeje sa niekde v mojom podvedomí prihlásil tenký hlások môjho zdravého rozumu. Zastavila som jeho dlane tesne pod prsiami.
„Nekazme si to. Sexom sa totiž všetko pokazí." Mali sme medzi sebou krásne priateľstvo, rozumel si s Tommym a nemohla som to všetko riskovať pre sex. Trvalo už len chvíľu kým som počula buchnúť vchodové dvere.