The Finding

15

Čítala som návod priložený k písaciemu stolu pre Tommyho, dodržiavala som každý pokyn a aj tak ani po hodine úsilia stolík nestál. Tommy ležal na zemi vedľa mňa a sledoval rôzne videá na YouTube cez môj telefón.
„Myslíš, že som šikovná?"
„Si." Odpovedal Tommy.
„Tento stôl si to ale nemyslí." Skúsila som znovu priložiť dosku C k doske B ale musela by som z nej odrezať dobre štyri centimetre aby to sedelo.
„Maaaamiii, stolík predsa nemôže myslieť."  Poučil ma a ďalej sledoval video. Po ďalej hodine snaženia som to zvládla. Ale až potom ako som zlostne skrčila návod a zložila to po svojom. Možno nie všetko sedelo, keďže mi ostali dve šrouby ale bolo mi fuk, stál? Stál! Dokonca udržal aj mňa, takže som ich hodila do koša. Špeciálnou farbou na drevo som tiež premaľovala Tommym posteľ. Bola to celkom zábava aj keď nám to trvalo celý večer. Samozrejme, že to skončilo vojnou a z izby sme odchádzali obaja s farbou aj za ušami a Tommy utekal predo mnou s neuveriteľným krikom lebo som mu pred tvárou mávala štetcom od farby a chystala sa na ďalší útok.
„Nieee, mamiii, aj tak si vyhrala." Slovo mami má zasiahlo priamo do srdca. Nechala som ho utekať a kričať po celom dome a dáma sa musela zastaviť. Mami. Chýbala mi moja mama. Jej úsmev predtým ako jej radosť nadobro pochoval otec. Stačilo, že roztiahla pery do slávneho úsmevu a celá miestnosť sa rozžiarila a moje vnútro zalial pokoj a pocit domova. Potrebovala som mamu viac ako kedykoľvek predtým. Mala tu byť aby mi ukázala ako byť tak dobrou matkou akou bola ona. A povedať jej, že nebola jej chyba, že ma neochránila pred otcom, nemohla za to. Chcela by som ju objať a povedať, že bola skvelou matkou. Túžila som po Tom aby Tommy spoznal svoju skutočnú mamu a to akým úžasným človekom bola.
„Mami?" Na prahu izby sa objavil môj brat, ktorý ničil súrodenecké vzťahy a budoval na ich mieste niečo hlbšie. A o sekundu neskôr dnu nakukol aj náš sused. Utrela som si kútiky očí od zopár sĺz a usmiala sa na Tommyho.
„Nicka som pustil len preto lebo zakričal, že je to on." Prikývla som. Tommy svojim netradičným cítením pochopil, že niečo nie je v poriadku a preto bez slov ma potiahol za ruku aby som si sadla, usadil sa medzi moje nohy a objal ma okolo brucha, hlavu položil na moje prsia a prisunul sa ku mne tak blízko, aby medzi nami neostal centimeter vzduchu. Nick odišiel a v tej chvíli som sa príliš nestarala kam išiel a či sa ešte vráti.
„Budem ti dnes rozprávať o našej mame." Odviedla som ho do kúpeľne a počas toho ako som ho umývala od farby som rozprávala veľa pekných veci o mame. Tommy občas prerušil svojimi vlastnými, matnými spomienkami a nemohla som po celý čas zabrániť slzám, ktoré mi tiekli po tvári.
„Prečo bola mama s ním?" Obliekala som ho, keď prišiel s touto otázkou. Mala som povedať, že by jej nikdy nedovolil odísť? Že robil strašne veci, keď len naznačila rozvod. Mala som rozprávať o tom ako sa raz pokúsila utiecť so mnou počas toho ako čakala Tommyho a otec ju prichytil a odvtedy sa už nikdy nesmiala? Ako ju zbavil všetkých práv a spravil z nej šialenú ženu s desiatkami porúch? Ako ju pripútal k lôžku, hoci bola zdravá žena?
„Lebo nás milovala, Tommy." Tommyho odpoveď uspokojila a rozhodol sa, že pôjde čítať do mojej spálne, knihu, ktorú som mu dnes kúpila.
Boli dní, ako tieto, kedy som potrebovala pohárik.  A jointa. Namiesto toho som chcela upratať všetko čo sa dalo ale keď som chcela prejsť obývačkou našla som Nicka na sedačke hľadieť na čiernu obrazovku televízora. Oprela som sa o dvere a vydýchla hlasnejšie ako som zamýšľala ale Nick sa ani nepohol.
„Počul som krik, chcel som sa uistiť, že je tu všetko v poriadku." Na tvári mi zahral ironicky údiv ale nevidel ho.
„Všetko je v poriadku, môžeš odísť a ďalej ma ignorovať." Chcela som odísť do kuchyne, čo bol pôvodný plán ale ďalšie slová ma zastavili.
„Nebudeme sa stretávať, lebo ti spôsobujem stres." To bolo ono?! Kvôli môjmu stresu ma ignoroval celé dlhé dni?!
„Fajn." Nick sa odtiahol a tváril, že moja odpoveď je zlý vtip.
„Fajn? To je všetko čo na to povieš?" Tak on bol naštvaný?!
„A čo iné ti mám na to povedať? Ty si sa tak rozhodol, nech sa páči, som rada, že si mi to po dvoch týždňoch oznámil. Pokojne v tom pokračuj, ak si myslíš, že je to správne!" Možno som to ironickým tónom trošku prehnala ale v tej chvíli som to tak cítila.
„Neviem čo je správne!" Vybuchol. Postavil sa a prešiel zopár krokov. „Nikdy som nebol v takej situácii! Neviem ako sa mám správať! Posledné dva týždne boli hrozné. Chcel som vedieť čo robíte a vytrhnúť ti z rúk všetko čo váži viac ako sto gramov. Chcel som byť pri tebe ale zároveň som chcel aby som nebol tvojou príčinou stresu dofrasa! Videl som ako veľmi bojuješ sama so sebou a nechcel som ti vyvíjať na teba tlak po všetkom čo si prežila..." Ľútosť, perfektné, s čím ďalším vyjde?
„Je jedno čo som zažila! Zdám sa ti nejako poznačená? Strapená? Alebo to na mne zanechalo trvalé následky?" Hľadeli sme jeden druhému do očí a snažili sa presadiť svoje.
„Nie a nie. Nie je to jedno lebo mi na tebe záleží! Nevieš si predstaviť ako sa cítim každý deň. Vieš čo mám chuť urobit každé ráno? Kontaktovať každú právnickú školu v štátoch a vyžiadať si zoznamy študentov, ktorý v posledných mesiacoch prerušili štúdium, nájsť ťa podľa študentskej karty, odletieť tam, nájsť toho zmrda a zabiť ho. Vyhrabal by som sa z toho, vedel by som dokázať, že to bolo v sebaobrane. Potom si to zakaždým premyslím a prídem na to, že je lepší nápad ťažko mu ublížiť na zdraví a dokázať mu všetko čo spáchal aby ho zavreli na doživotie. To mám v hlave každé ráno, keď prídem do práce, tak mi nehovor, že je to jedno." Posledné slová zavrčal cez zaťaté zuby a hnevom sa triasol. Roztrasenou rukou som si odhrnula z čela zopár zatúlaných prameňov. Nemala som ani tušenia čo sa v ňom odohráva a nad čím skutočne premýšľa. Počúvať to... Myslieť nad tým a reálne si to predstavovať má zasiahlo.
„Nesmieš to nikdy spraviť, lebo to by znamenalo, že si ako on."
„Tiež by to znamenalo, že som pomohol spravodlivosti a vy by ste boli už navždy v bezpečí." Rozplakala som sa po prívale citov, ktoré bez milosti zaútočili na moje srdce.
„Nikto sa nikdy o mňa nestaral. Znamená to pre mňa celý svet. Bála som sa o Tommyho a čo sa stane ak odrazu zmizneš ale ja som tá, ktorá ťa chcela späť a chýbal si mi. Od začiatku mi narúšaš pokojný spánok a môj plán a nenávidím ťa za to. Ale dní bez tvojho smiechu sú podivne... prázdne." Vytiahol sa na nohy a nechal ma stúliť do jeho otvorenej náruče. Takto sme stáli až kým som vyplakala všetko čo sa dalo. Po celý čas ma hladil po chrbte a cítila som sa neuveriteľne dobre až kým mi nezačal jemne masírovať kríže, to bola skutočná eufória. Permanentný tlak akoby o niečo povolil a ja som si úľavou vydýchla, prvýkrát po niekoľkých ťažkých dňoch.
„Hrozne ma teraz bolia kríže, niekedy sa nemôžem postaviť z postele." Posťažovala som sa a celou váhou oprela o jeho pevné telo, ktoré sa ani nepohlo.
„Prepáč, že som tu posledné dni pre teba nebol."
„Už to nesprav, Nick."
„Sľubujem." Všetko to bolo pre mňa ťažšie ako som spočiatku vnímala, bránila som sa iným ako pozitívnym a šťastným myšlienkam ale nakoniec si našli cestu aj napriek mojej vysokej hradbe. Nick bol pre mňa obrovskou podporou.
„Myslela som..."
„Mami?" Odtrhla som sa od Nicka akoby ma popálil a otočila sa za hlasom na Prahu obývačky. „Kedy pôjdeš spať?" Vyzeral, že nevidel nič čudné a trel si rozospaté oči.
„Musím sa ísť ešte umyť ale potom hneď prídem." Tommy prikývol.
„Môžem ťa uložiť ja. A povedať rozprávku." Tommy až prirýchlo prikývol a vyzeral, že už sa mu až tak spať nechce. Nick si ho poľahky vyhodil na ruky a už mieril do spálne. Znamenalo to, že som mala čas na poriadnu sprchu počas ktorej som sa snažila dať dokopy svoje rozhádzané emócie. Vymyť farbu z vlasov trvalo dlhšie ako pri Tommyho jemných a krátkych ale nakoniec sa mi to podarilo. Rýchlo som si natrela bruško olejom ale ponáhľala som sa zbytočne. Dom bol už tichý a znova odišiel bez rozlúčky čo ma zamrzelo. Zamkla som a vypla svetlo v kuchyni a obývačke. V spálni ma čakalo milé prekvapenie v podobe spiaceho Tommyho v  strede posteli a Nicka na pravom kraji ako pravidelne oddychuje. Čiči sedela a vrhala škaredé pohľady jeho smerom, lebo jej obsadil miestečko. Nechcela som ho budiť a preto som si ľahla na ľavú stranu a zhasla stolnú lampičku. Pri zvuku obidvoch chlapov som sa musela usmievať.