Mafia life

-11-

„Prosím ťa prezuj si tie lodičky. Aby Andreas mohol odskúšať tvoju plodnosť.“ Nanovo som sa rozchechtala. Mary po mne šľahla pohľadom a išla sa pravdepodobne prezuť. Ja som sa za stáleho chechtania rozhodla, že si naložím motorku. Otvorila som korbu auta a oprela o ňu rampu. Motorku som zložila zo stojana a rozbehla sa s ňou na rampu po ktorej som ľahko aj s motorkou vybehla. Uviazala som ju o bočné strany korby a posadila sa k nej. Pozrela som na hodinky a usúdila, že na nákup redbullov máme ešte dosť času. Po pár minútach prišla Mary obutá v čiernych Vanskách. Pochválila som ju a nasadli sme do auta. Teším sa Black.

„Hovorila som, aby sme tie redbully zobrali z vily.“ Pripomenula mi Mary, keď sa ako šialená hnala po vymretých, pochybných uliciach. 

„Jejda tak máme trošku časový sklz. To doženieme.“ Mávla som nad tým rukou. Mary si len niečo zašomrala popod nos a ďalej divoko zatáčala do rôznych uličiek. 

„Má to byť naozaj tá opustená továreň?“ uisťovala sa Mary hádam už po stýkrát.

„Nepočuješ to dunenie bás a necítiš tú vôňu spáleného benzínu?“ zhlboka som sa nadýchla a vychutnávala si tak známu vôňu pouličných pretekov.

„Pre niekoho vôňa no pre mňa dosť hnusný smrad.“ Nahodila znechutenú grimasu.

„Ešte stále ma môžeš vysadiť a a odísť.“

„Fajn, fajn. Poďme tam.“ Zahundrala a zabočila do poslednej uličky, ktorá nás delila od našej akcie. Pred nami sa rozprestierala obrovská, schátraná továreň, osvetlená reflektormi áut a halogénovými svetlami rôznych farieb. Okolo, cez i ponad továreň sa už preháňali jazdci a predvádzali sa. Pokúšala som sa zahliadnuť Blacka ale zahliadla som len pár Marionov, Conardových poskokov, polonahé ženské a kopu ľudí z rôznych gangov a pár aj z našej rodiny. 

„Ideme na to. Odparkuj to niekde na okraji, musím sa ešte prezliecť.“ Prikázala som Mary a kývla hlavou smerom za továreň.  Zašla za neosvetlenú časť továrne a vypla motor.

„Ehmm... A mohla by si sa mrknúť či tu nikto nie je? Nechcem sa nechať zabiť ešte pred štartom.“  Mary len nesmelo prikývla a vystúpila. Ja som si v aute nervózne klepkala prstami po čiernej palubnej doske auta.

„Môžeš.“ Trhlo mnou, keď mi Mary zaklopala na okno.  Vystúpila som a začala sa prezliekať. Zhodila som zo seba mikinu s nohavicami a začala som si obliekať veci na jazdenie.  Biele pohodlné tričko, na ktoré som si obliekla korytnačku, ktorá bola upravená presne na takéto akcie a mala všitú nepriestrelnú vestu.  Cez hlavu som si prevliekla môj čierno zlatý Fox dres. Na prsiach sa vynímala zlatá líščia hlava vytvorená z malých zbraní, na rukávoch boli malé ružičky, na chrbte sa trblietala  zlatá osmička a pod ňou prekrížené zbrane.  Načiahla som sa po nohavice no vyrušili ma približujúce sa hlasy. Pozrela som sa na Mary a tá len vyplašene pozerala do tmy. Vykašlala som sa na nohavice a rýchlo som si nasadila prilbu s okuliarmi. 

„Ale, ale.. Koho to tu máme?“  ozval sa za mnou vysoký mužský hlas. Otočila som sa na Mary a tá sa už akoby nič, opierala o kapotu auta.

„Dugles! To by som sa mohla opýtať aj ja. Nemáš byť náhodou vpredu a organizovať si to tam?“ otočila som sa naňho no zarazila som sa. Nestál tam sám.

„Slečna Donovan to plánujete sadnúť na motorku takto?“ opýtal sa uštipačne hlboký, chraplavý hlas spod čiernej prilby jazdca stojaceho pri Conardovi. Až teraz som si uvedomila dve veci. Prvá- stojí predo mnou Conard s Blackom. Druhá- stojím pred nimi v nohavičkách, drese a prilbe. Načiahla som sa teda pre nohavice a rýchlo si ich obliekla. Počula som za sebou nesúhlasný vzdych a musela som pretočiť oči. Obula som si čižmy a podišla k Mary ktorá upierala svoje vystrašené oči na dvojicu pred nami. Šťuchla som do nej a žmurkla na ňu i keď to asi cez sklo okuliarov nevidela.  Spomenula som si, že sa Black niečo pýtal preto som si sadla na sedadlo auta a začala si zapínať zlato čiernu čižmu.