Mafia life

-4-

 V kytici bol zastrčený papierik. Nesmelo som ho zobrala do ruky a roztvorila. „Čoskoro sa stretneme slečna Donovan. Black ♥“.

Papierik som v svojich rukách držala dosť dlho. Nič som nevnímala. Len som upierala zrak na tých pár slov. A srdiečko. To si naozaj pán Black mohol odpustiť.  

„Sarah? Si v pohode?“ opýtal sa Andreas a položil mi jeho veľkú ruku na plece.

„Sú späť.“ zašepkala som.

„Sarah? Čo je na tom papieriku?“ opýtal sa.

„Chce sa stretnúť.“ odvetila som bezducho.

„Kto sa chce stretnúť?“ nechápal Andreas.

„Black. Ten bastard sa chce stretnúť. A ešte tam bude vypisovať debilné srdiečka. Ja ho zabijem!“ prudko som sa postavila zo stoličky a tá sa následne prevrátila.

„Sarah kľud. Aspoň budeme vedieť s kým máme dočinenia. Kľud.“ ukľudňoval ma Andreas.

„Ale ja viem s kým máme dočinenia! S nejakým sukynsynom, čo zavraždil mojich rodičov! Chcem byť sama. Ak chcete prespite tu. Ja si potrebujem prečistiť hlavu.“ zvrieskla som na nich a vybehla zo zasadačky.

Rozhodla som sa zastaviť v kuchyni. Potrebujem sa odreagovať a na to je len jedna vec. Pomarančový džús. Zničene som sa blížila do kuchyne. Otvorila som chladničku a hľadala džús. Prisahám že tu ešte jeden bol.

„Ani ten vyonďaný džús nemáme.“ skríkla som úplne naštvaná. Zabuchla som dvere chladničky tak silno, až sa otriasla a mám pocit že sa v nej aj pár vecí rozbilo. 

„Ehmm. Myslíš tento džús?“ ozvalo sa za mnou. Stál tam Eric s džúsom v ruke.

„Áno to je on. Ehmm ja sa len potrebujem ukľudniť a džús je ideálny spôsob.“ ospravedlnila som sa mu a zobrala si od neho džús.

„V pohode. Som rád že si si hnev vybila na tej chladničke a nie na mne.“ roztomilo sa na mňa usmial. Ja som zatiaľ otvárala fľašu z džúsom. Spomenula som si na mamu ako neznášala keď som pila z fľaše. Išla som teda k poličke s pohárikmi a vybrala rovno dva. Vrátila som sa k Ericovi a postavila pred neho tak isto ako pred seba pohár s džúsom.

„Ďakujem. Ťažký deň?“ opýtal sa opatrne. Ani sa mu nečudujem. Keď videl ako skončila chladnička určite nechcel riskovať môj ďalší výbuch.

„Ani nevieš ako. Na jednej strane som rada že sú tí debili naspäť a môžem sa im pomstiť, ale na druhej strane ma neskutočne sere, že sa nám kazia obchody. A ten chumaj mi ešte pošle kvety. Roztrhám ho keď ho uvidím.“ vysypala som zo seba. Neviem prečo som mu to vlastne hovorila. Ale uľavilo sa mi.

„Rozumiem. Ale ty musíš vedieť najlepšie, že nemajú najmenšiu šancu nás zničiť." povzbudivo na mňa žmurkol.

„Prepáč vážne nemám náladu. Musím sa ísť ukľudniť. Prajem príjemnú noc.“ rozlúčila som sa s ním. Možno nie najpríjemnejšie ale naozaj nemám náladu na vysedávanie v kuchyni. Dokonca ani na pitie môjho obľúbeného džúsu.

Odobrala som sa do svojej izby. Vila má dva poschodia. Moja izba je až na tom druhom, takže mi chvíľu trvalo kým som sa tam pomaly dovliekla. Otvorila som dvere na mojej izbe a hodila som sa do obrovskej manželskej postele. S hlavou vo vankúši som tam ležala asi pol hodinu no vytúžené ukľudnenie nikde. Prudko som vyskočila z postele a zamierila do mojej priestrannej kúpeľne. Zhodila som zo seba tie šaty aj spodné prádlo a namierila som si to k môjmu druhému najobľúbenejšiemu miestu na svete. Ku sprche. Milovala som ju z mnoho dôvodov, no najviac preto, lebo v ovládacom panely mala zabudovanú MP3.  Nastavila som si v nej môj obľúbený album od Imagine Dragons a pustila na seba horúcu spŕšku kvapiek. Stála som pod sprchovacou hlavicou hodnú chvíľu, no žiadneho kľudu som sa nedočkala. Naštvane som vyšla zo sprchy a omotala okolo seba uterák. Mala som úplne v paži, že z mojich dlhých vlasov padá nespočetné množstvo kvapiek a vpíjajú sa do huňatého koberca ktorý mám pred umývadlom. Vbehla som do svojej izby a namierila si to ku dverám môjho šatníka. Zobrala som si ďalší uterák a ako tak som si vysušila vlasy. Vošla som do šatníka a mierila až na jeho koniec. Vlasy som si rýchlo prečesala náhodne nájdeným hrebeňom a zopla si ich do vysokého copu. Hodila som na seba športovú podprsenku, bežecké nohavice a čiernu mikynu s kapucňou. Do špeciálneho vrecka na mikyne som si vložila moju M-9 ktorú mi daroval otec. Chcela som si zobrať otcov revolver, no ten by som tam nenarvala. Ešte som schmatla som môj mobil a slúchatká.