Mafia life

-7-

„Jeden z nás vás bude čakať na mieste, kde končí šachta a dovedie vás ku autu a vypadneme. Dávame vám štyri hodiny potom tam nabehneme. Sarah, na záchodoch by mali byť ukryté tenisky. Nepýtaj sa ako som ich tam dostal.“ skončil Andreas so svojimi inštrukciami.
Camilien mi uviazala škrabošku, pretreli sme si pery rúžmi a vystúpili z auta. Postavili sme sa pred reštauráciu a počkali sme kým Andreas s Ericom odídu. Pozreli sme sa na seba s Cam a povedali svoj „pokrik“ ktorý si hovoríme pred každou spoločnou akciou.

„Tak bastardi, párty práve začína.“

S Camilien sme vykročili ku dverám reštaurácie, ktoré strážili bodyguardi. Očkom som pozrela na Cam, ktorá  sa tiež zadívala na bodyguardov.

„Dobrý večer dámy. Poprosím pozvánky.“ zamrmlala hora svalov. Z jeho mrazivého hlasu mi naskočili zimomriavky.  Druhý, ktorý pri ňom stál si nás dve premeral pohľadom a potom lakťom šťuchol do svojho kolegu. Ten sa naň ho len nechápavo pozrel. Šťuchač ako odpoveď pokynul hlavou na mňa. Jeho kolega sa na mňa tiež zadíval  a obaja sa slizky usmiali. 

„Slečna Donovan. Od vás pozvánku nepotrebujem. Aj vaša priateľka môže ísť. Bavte sa.“ 

Otvoril nám dvere reštaurácie a my sme s Camilien vstúpili dnu. Keby že nemám škrabošku od Blacka tak by ma možno aj prekvapilo, že ma spoznali.
Reštaurácia bola plná pomerne mladých, zamaskovaných, baviacich a miestami opitých ľudí. Vyzeralo to tu ako na obyčajnej párty len v luxusnej reštike. Ženské osadenstvo malo na sebe mnoho odlišných a vyzývavých masiek zatiaľ čo to mužské malo väčšinou len oblek a nejakú tú škrabošku. No našli sa aj výnimky. Napríklad Camilien hneď po príchode balil nejaký Zorro. Podľa tohto ste veľmi ľahko zistili kto patrí k Blackovej rodine.

„Zdravím krásny anjel. Smiem vedieť meno krásnej anjelice?“ zašepkal mi do ucha neznámi hlas. Za mnou stál chalan/ muž v pirátskom kostýme. Tak toto Black asi nebude. Teda určite nie. Teda dúfam. Pretože pod tou maskou sa podľa mňa skrýva riadny feší. Argh. Od kedy takto rozmýšľam o chlapoch?!  

„Prepáč. Ale ja v tento večer nie som tá pravá.“  žmurkla som naňho a otočila sa späť ku Camilien ktorá okolo seba na podiv nemala už nikoho.

„Ja sa teraz zamiešam do davu. Ty ho nájdi. Budem ťa mať na očiach takže sa nemusíš starať o to, či pôjdeme spolu von. Keď pôjdeš  smerom na záchody pôjdem za tebou.“ povedala mi najtichšie ako to hlasná hudba dovoľovala.

„Hej jasné Cam choď niekoho uloviť ja sa tiež porozhliadnem. Veľa šťastia.“ odpovedala som jej už na hlas, keďže len mi dve sme vedeli, že loviť idem len ja, aj to nie dobrovoľne.

„Aj tebe zlato.“ dala mi bozk na líce a vybrala sa do davu ľudí.

Ja som sa rozhliadla okolo a nemohla som si nevšimnúť nadržané a moje-šaty-vyzliekajúce pohľady od mužov a nenávistné pohľady od žien. Dosť ma to potešilo. Niekoho by možno tie nadržané pohľady rozrušili no ja som sa v nich priam kúpala a užívala si ich. Len som sa nad tým usmiala, prehodila si vlasy dozadu a pomalým krokom, ktorý mi dovoľovali tie vysoké lodičky, som sa vybrala k davu oblekových chlapíkov.  Pomaly som k nim došla a čakali ma ešte stále nadržané pohľady, no teraz pribudli aj skúmavé.

„Čo robí taká nádherná žena sama na takejto oslave.“ zašepkal mi niekto zo zadu do ucha. Dych a hlas dotyčného mi spôsobil na mojej spotenej koži zimomriavky. Zdalo sa mi že som ten hlas poznala. Možno je to zas ten pirát. Mierne som zaklonila hlavu a keď som si bola istá že ma bude dotyčný počuť zašepkala som.

„Krásna žena ako ja, čaká na takejto oslave na jedného starého úchyla ktorý mi dal túto škrabošku.“  Cítila som mierne zachvenie jeho tela no to bolo prerušené smiechom.