Mafia life

-10-

Pri mojej obrovskej, presklenej stene stála mužská silueta osvetlená len mesačným svitom. 

„Kokos Andreas skoro som ťa zabila. Aspoň sa ohlás keď sem prídeš.“  Vydýchla som úľavou a vytiahla si osúšku vyššie.  Odvrátil pohľad od okna a zahľadel sa na mňa. Nič nepovedal len ku mne pristúpil. Zaklonila som hlavu a pozrela do jeho očí.

„Kde si bol? Ako sa cítiš a...“ vychrlila som naňho otázky no prerušil ma niečím, čo by som od neho nikdy nečakala.

Naklonil sa ku mne a pritiahol si ma k sebe bližšie. Moje telo zahalené len v uteráku bolo pritisnuté na tom jeho. Môj dych sa zrýchlil a nechápala som čo sa deje.

„A-Andreas...“ snažila som sa ho zastaviť, no on mi to nedovolil. Jeho pery chutiace ako whisky a cigarety sa stretli s tými mojimi najskôr v letmom, nenápadnom bozku. On však žiadal viac. Pritisol svoje pery k mojim vášnivejšie a náruživejšie ako predtým. Bola som ako ochromená.  Nemôžem sa bozkávať s Andreasom! Zložila som jeho ruky s mojich bokov a surovo sa od neho odtiahla.

„Sarah, nehovor mi, že sa ti to nepáčilo.“ jazyk sa mu plietol a som si istá, že aj ja by som nafúkala po tom jeho bozku. Ale ty si stiahla skoro celú vodku, takže by si určite nafúkala.

„Andreas choď sa vyspať než ti pretiahnem lampu cez hlavu.“ naštvane som poukázala na lampu, ktorú som zvierala v ruke.

„Ja by som tiež rád niekoho pretiahol Sarah a hádaj ko*škit*ho“ opilecky sa usmial a začal ku mne kráčať. Opäť si ma k sebe pritiahol a chcel zaútočiť na moje pery. No mal smolu. Ja svoje sľuby vždy dodržím. S hlasnou ranou som oňho rozbila moju –podotýkam- obľúbenú lampu a zosunul sa na zem.

„Ty si taký kretén až to bolí.“ zakrútila som hlavou a podišla k skrini aby som sa konečne mohla obliecť.  Moje dvere sa však rozrazili.

„Mám snáď niekde napísané, že v mojej izbe je deň otvorených dverí, sakra?“

„Ja som len počula ranu a nevedela som... Pre Boha. Čo sa stalo Andreasovi?“  prizrela sa Mary na Andreasa rozvaleného na zemi.  

„Očividne mu ten alkohol zabil príliš veľa mozgových buniek a zabudol, že ja svoje sľuby vždy dodržím.“ mykla som plecom.

„Takže si ho ovalila lampou, aby si tých buniek zabila ešte viac.“ zdvihla jedno svoje obočie.

„Tie by mu aj tak nepomohli, takže je to jedno. Pár buniek hore-dole.“ mykla som plecom a otočila sa späť ku skrini.

„Si neuveriteľná. A čo s ním akože teraz urobíme?“

„Čo ja viem? Zavolaj chlapcov, ktorý strážia vchody nech ho niekde hodia.“ zamrmlala som nezaujato a pokračovala v prehrabovaní šatníka.

„OK. O chvíľku ich tu máš, tak by asi bolo vhodné, aby si sa obliekla. Nie že by som ti niečo prikazovala.“ zdvihla obranne ruky.

„Budem na balkóne, musím ešte dokončiť pár vecí a kebyže tu ostanem v jednej izbe s týmto,“ rukami som ukázala na Andrasa rozvaleného pri mojej posteli, „tak nafúkam ešte aj o dva dni.“

„Fajn. Dobrú.“ Kývla Mary, prekročila Andreasa a vyšla z mojej izby. Ja som na seba konečne natiahla pyžamo a mikinu. Zobrala som zo stola pracovný notebook, v ktorom by mali byť stiahnute Blackove dáta. Hneď ako som vyšla na balkón, studený vzduch sa mi zapichol do kože až ma striaslo. Mesačný svit tlmene osvecoval priestor okolo mňa. Na biele kreslo, na ktorom som presedela nespočetne veľa hodín, som rozprestrela červenú deku a usadila sa do nej.  Notebook som prebrala z umelého spánku a pozrela na súbory ktoré sa stiahli.