Pravda o Oriónovi

4

časť štvrtá:

noty nie sú také presvedčivé ako slová

Ticho som stál na mieste a sledoval, ako Jordie konečne polapil mačku a víťazne ju zdvihol nad hlavu. Začal sa škeriť, ale úsmev mu rýchlo zmizol z tváre akonáhle ma uvidel. Chalani sa zastavili, neistí čo robiť, a to dievča tam len tak stálo a kukalo na mňa. Po asi piatich sekundách to začalo byť veľmi zvláštne, a tak som kriticky nadvihol obočie.

Dievča akoby vypadlo z tranzu a jemne sa začervenala.

,,Ty si starý," prekvapene vydýchla a ja som zmätene nakrčil obočie. To je kompliment? Alebo sa ma snaží uraziť?

,,River," zasyčal Jayden, ktorý mal viac taktu než takmer dospelé dievča, približne môjmu veku.

,,Je to vaša vina," oborila sa naňho vyjavene. ,,Z vášho opisu som pochopila že máte malého desať ročného brata, nie...toto," zamrkala a znova si ma prezrela.

,,Kámo, zabudol si spomenúť moje cool tetovanie? Som sklamaný,"s úškrnom som ho potľapkal a išiel si do kuchyne spraviť si kávu."

,,To som mohol povedať...asi by jej potom došlo že si starší," poškrabal sa na hlave Jayden. Tak aby si to nikto nevšimol, natočil som hlavu a rýchlo si prezrel dievča. Vyzerala mladšie, ale tipol by som si že je možno môj ročník, alebo ten podo mnou. V mojom okruhu, to stačilo.

Bola pekná, to som musel uznať. Bledo hnedé krátke vlasy mala zviazané iba šnúrkou, pár prameňov jej tienilo azúrové oči a jemné pehy urobili jej tvár ešte viac roztomilú. Dokelu, je fakt pekná a ešte k tomu roztomilá.

Nie že by som nebol často v spoločnosti pekných dievčat- moja bývalá frajerka, Stephanie, bola predsa len naozaj nádherná. Úchvatná, dalo by sa povedať. Ten typ okolo keď prejdete po ulici tak si želáte buď za a) aby ste boli ako ona alebo za b) aby bola vaša frajerka.

Problém bol v tom, že čím viac času ste s ňou strávili, tým viac tá krása prestávala byť relevantná. Trvalo vám pár dní uvedomiť si, aké nudné je sa s ňou normálne rozprávať, keď sa vás nesnaží zbaliť. Zistili ste, že jej elegantné umelé nechty sú vlastne celkom otravné a keď jej zrazu uprostred dňa odpadne umelá mihalnica, nie je to veľmi pôvabné. Aké nepríjemné je, keď musí každú sekundu svojho života tráviť s vami ale popritom sa sťažovať aká nuda s vami je.

Celkovo som s ňou chodil len preto aby som ostatným ukázal že môžem.

River bola veľmi pekná, ale úplne iným spôsobom.

,,Robíš si kávu, teraz?" nechápavo sa na mňa pozrela a ja som odolal nutkaniu sa usmiať. Došla za mnou, sama od seba. Ani som sa nemusel snažiť.

,,Plánujem v noci skladať hudbu. Nechcel by som zaspať nad notami," hodil som na ňu môj polovičný, dobre osvedčený úsmev. To že som umelecky naladený na dievčatá väčšinou zaberie, a keď sa na nich usmejem týmto úsmevom, stačí to na to aby som si ich získal. River len prikývla hlavou a obrátila sa na odchod. Zmätene som sa za ňou obzrel. Huh?

Sadla si na gauč a Jordie jej okamžite doniesol včerajší koláč a pohár vody. Keď sa naňho River usmiala, okamžite očervenel a odbehol preč. Zatiaľčo ona večerala, Jayden upratoval neporiadok čo spôsobil jej kocúr. Uškrnul som sa.

Má ich úplne obtočených okolo prstu.

Otvorila si knihu a okamžite sa do nej začítala. Mačka si jej sadla do lona a začala priasť. Dokonca aj tá divoká šelma čo pred pár minútami takmer zničila dom ju má rada. Zamyslene som si odpil z kávy a podišiel bližšie k nej.

,,Čo čítaš?" naklonil som sa nad ňu, až ňou trhlo. Obrátila ku mne svoje veľké modré oči, a ja som si až teraz všimol že presne pod okom, tam kde mám ja jazvu, má znamienko v tvare srdiečka. Doriti, nerobím si srandu.

,,Havran?" zapriadol som jej do ucha, lebo áno, až tak blízko som bol. V duchu som sa radoval, lebo klasickú literatúru mám zvládnutú na jednotku.

,,Jedna z mojich obľúbených básní," odtiahol som sa. ,,Najlepšie diela vždy tvoria tí s najhorším osudom," krivo som sa usmial a vybral sa naspäť do izby.

,,Kým sa vrátia, nech je to tu upratané," bez posledného pohľadu som sa zatvoril v izbe a naozaj začal písať. Samuel s mamou sa vrátili až o ôsmej večer, kedy som bol plný energie z kávy a jedného energy drinku, ktorý som neváhal vypiť, a hodlali mi oznámiť že zajtra nastupujem do školy.

Zajtra. Bez mojich potkanov, gitary, oblečenia a celkovo všetkého čo som vlastnil. Smutne som sa pozrel na môj jediný kufor a o druhej ráno vymýšľal, čo si zajtra oblečiem.