Pravda o Oriónovi

5

časť piata:

prvý deň

Meškal som naschvál.

Myslím, že tento trik pozná viacero ľudí, no aj keď chápete pointe, aj tak sa ťažko vyhnete dôsledku. Je to ako keď vás kamarát varuje že sa vás pokúsi "akože" buchnúť, a vy si myslíte že to nič nie je, ale keď švihne rukou, aj tak sa prikrčíte.

Vedel som že môj príchod bude už aj tak čudný- uprostred roka, tesne pred maturitou a zo záhadných príčin- no aj tak som ho chcel urobiť ešte čudnejší. Prečo nie?

Takže keď som otvoril dvere do mojej novej triedy, uprostred hodiny, bez nejakého oznamu, tak áno, získal som si presne toľko pozornosti po ktorej som túžil. Nebola to veľmi veľká trieda, 4.A, len s asi dvadsiatimi žiakmi, ktorí teraz všetci upierali svoje oči na mňa. Učiteľka si na nose poupravila okuliare a zvláštne sa na mňa zapozerala, a tak som sa na ňu ospravedlňujúco usmial.

,,Prepáčte že ruším hodinu, ale som nový žiak," nervózne som si prehrabol vlasy a očkom hodil po učiteľke. Zabralo to, lebo z tváre jej hneď opadol mrzutý výraz a hlavou kývla k laviciam.

,,Niekam si sadni," rozkázala a ja som jej potichu poďakoval. Mal som niekoľko možností kam si sadnúť, ale nakoniec som si vybral prázdnu lavicu a otvoril si zošit. Viem že sa na mňa pozerala väčšina triedy. Ak nie kvôli tomu že som nový, tak určite aspoň kvôli mojej jazve. Kedysi som nenávidel koľko nechcenej pozornosti mi to získava, ale neskôr som sa to naučil využiť.

Usmial som sa na dievča predo mnou, a tá sa s červenajúcou tvárou hneď otočila dopredu. Prezrel som si zvyšok triedy, ale dievča zo včera, River, som nenašiel. Buď bola v inej triede alebo úplne iný ročník, ak vôbec chodila do tejto školy.

Našiel som však pár zaujímavých ľudí. Naľavo odo mňa sedeli určite populárne dievčatá. Potichu sa rozprávali aj cez hodinu, a dokopy vytvárali hlúčik veľmi štýlových a pekných báb. Za nimi sedel pár chalanov, jeden z nich vysoký a chudý a druhý malý a tučný, ako z nejakej kreslenej rozprávky. Celkom isto som vedel povedať, že z pohľadov aké hádzali na dievčatá pred seba sa i páčili. Tipol by som si, že im robia úlohy a ony sa s nimi na oplátku bavia, alebo im sľúbili nejakú tu pusu či pozvánku na párty. Baby v mojej predchádzajúcej triede to robili celkom často.

Bolo tu veľa ľudí, o ktorých som nevedel povedať nič, ale potom ma zaujala ešte jedna skupinka. Nemohol som ju minúť, pretože priťahovala naozaj veľa pozornosti. Boli to traja chalani a jedna baba, všetci usadení v dvoch laviciach úplne vzadu. Dievča malo krátke, čierne vlasy s modrým pramienkom a v jednom uchu asi šesť náušníc, zatiaľčo to druhé úplne prázdne. Ďalší dvaja chalani ma absolútne nezaujímali- zaujímal ma on. Ten tretí. Na prvý pohľad som vedel povedať, že bude niekto dôležitý.

To, ako lenivo a sebavedome sa opieral o stoličku, ako mal hnedé krátke vlasy ostrihané na krátko ani máličko nezacláňali ešte tmavšie hnedé oči. To, ako namyslene na mňa mrkol, keď ma pristihol pozerať sa naňho.

Okamžite som ho znenávidel.

A tak som sa len usmial naspäť. Tak, aby vedel, že odo mňa bude mať len problémy a nič iné.

♖River♖

Zasmiala som sa na Emily, ako ma nadšene potiahla za rukáv von z triedy.

,,Na čo sa tak tešíš?" vyzvedala som, ale Emily sa len zaškerila.

,,No taaak," zaprosila som. ,,Ak mi to povieš, kúpim to poobede čokoládový muffin," žartovne som na ňu mrkla, a Emily sa hneď zastavila.

,,Platí," nastavila mi ruku, ktorou som jej potriasla. ,,Počula som, že do 4.A nastúpil niekto nový. Teraz. Verila by si tomu? Musí to byť úplný idiot. Ale je pekný, takže sa mu to odpúšťa," pokrčila ramenami a ja som vyprskla smiechom. Takže pre ostatných je to také ľahké? Stačí byť pekný, a to je všetko?

Mne sa to také ľahké nikdy nezdalo.

,,Vieš že mám frajera," drgla som do nej.

,,Jasné že viem. Každý to vie," odula sa. Takmer som zabudla. Takmer.

,,To je práve celá pointa. Donúť svojho frajera, nech ideme nejako všetci štyria von," nadšene zabľabotala, až jej takmer nebolo rozumieť.

,,Neviem či," zaváhala som, ale Emily ma prerušila. ,,Stačí poprosiť tvojho frajera, a on to zariadi. Dobre vieš, že jemu nikto nepovie nie.  Prosiim," ukázala mi svoje roztomilé, veľké oči, a ja som nakoniec privolila. 

,,Milujem ťa, dievča!" vykríkla na celú chodbu a uvrhla ma do objatia, až som takmer spadla.

Toto sa nezdá ako veľmi dobrý nápad...

--

jeden z mála pohľadov River, ktoré dostanete :D prepáčte za nie tak úplne zaujímavú časť, ale už by to malo byť len lepšie