Pravda o Oriónovi

16.

časť šestnásta: 

Aj napriek tomu že už mala nastúpiť jar, tesne po škole sa brutálne rozpršalo. Pobavene som sledoval hádku Ria a River o tom, či poškodeným autom pôjdu alebo nepôjdu domov. Odvčera sa stadiaľ z nejakého dôvodu nepohol. Čakal som že Rio s ním odíde hneď ako bude môcť, aby tu nestrašilo ešte dlhšie, ale ležalo tu už druhý deň a Rio neukazoval žiadne náznaky toho že by tým plánoval pohnúť. Pravdepodobne s tým nechcel ísť po ulici a ešte dostať pokutu. 

,,Nevidíš ako prší?" nechápavo sa rozhliadla okolo seba, zatiaľ čo im obidvom začali premokať bundy aj napriek žltému dáždniku ktorý River držala v ruke. 

,,Chceš ísť po meste s týmto?" ukázal na auto akoby to bolo malé diabolské hovno ktoré prináša nekonečnú smolu. Haha, to je vlastne celkom vtipné. 

,,Lepšie než ísť pešo," zamračila sa a Rio hneď uhol očami. 

,,Uhm, mňa vlastne domov vezie Peyton. Dokelu, už sú ale všetky miesta obsadené. Prepáč, River, prisahám že som-" 

River po ňom nahnevane hodila dáždnik a otočila sa na päte. Trvalo len pár sekúnd kým jej oblečenie aj vlasy kompletne nasiakli vodou. 

Išiel som za ňou. 

Nevedel som kam ide ani čo plánuje robiť, ale nezdalo sa mi že sa rozhodla ísť sama. Bez dáždnika. Keďže po Riovi chcela aby ju vzal autom, zrejme bývala niekde ďalej, však? 

,,Prečo ma sleduješ?" zastavila sa zrazu a pozrela sa na mňa cez rameno. Prekvapilo ma, aké výrazné jej oči sú, aj keď som ich videl už toľkokrát. 

,,Lebo som tvoj úchylný spolužiak, ktorý ťa plánuje uniesť a predať tvoje orgány na čiernom trhu," sucho som odvetil, lebo som nemal lepšiu odpovedať. Orión, prečo ju sleduješ? Hmm? 

,,Ako do toho plánu zasahuje tá úchylnosť?" uškrnula sa. 

,,Pred tým než ťa unesiem budem zdržovať, aby som sa mohol dlhšie pozerať na tvoj zadok," vysvetlil som a trochu zrýchlil krok a zastavil sa vedľa nej. 

,,Chalani sa na teba pýtali," priznal som nakoniec a River sa široko usmiala. 

,,Jayden aj Jordie sú takí zlatí chlapci," zaškerila sa a ja s ňou. Samozrejme, a Jordie hlavne. 

,,Hm? Nechceš k nám prísť?" navrhol som a sledoval ako si nervózne za ucho zahrnula prameň svetlohnedých vlasov. 

,,Stavím sa že v tomto daždi nemáš kam ísť. Máme doma čínu, dve natešené deti a teplú deku," naschvál som pohľadom zablúdil na jej do nitky premočeného oblečenia. ,,A Rio sa na teba vysral." 

Nahnevane stisla pery do tenkej čiary a uhla pohľadom, ale začala kráčať. Zmenila však smer- nie smerom opačne od môjho domu, ale ku mne. Zrejme poznala cestu vďaka stráženiu chalanov a ja som ju nechal ísť predo mnou a ticho ju nasledoval. 

Po asi dvoch minútach som to nevydržal a opýtal sa jej to, na čo som už dlhšiu dobu nemohol prísť. 

,,Prečo by si práve ty chodila s niekým ako je Rio?" 

,,Práve ja?" mrkla na mňa a ja som zakýval hlavou na súhlas. 

,,Nemusíš predstierať že o tom nič nevieš. Viem že si si vedomá toho, ako ťa ostatní vnímajú. Je to však pravda?" naklonil som sa k nej bližšie a trocha ju vystrašil, keďže ešte pred chvíľou som bol niekoľko krokov za ňou. 

,,Neviem, ktoré z toho myslíš. To, že som príliš dobrá až naivná? Možno. Že sa so mnou Rio len zahráva a ja som dostatočne blbá na to, aby som mu to verila? Nemyslím si." 

Lenže podľa toho ako to vyzeralo, presne to bola. Naivná a blbá. 

River nenarušene pokračovala v ceste, ako by ju to vôbec nezaujímalo. 

,,Prečo si to nemyslíš?" vyzvedal som ďalej, lebo mi to nedalo. 

,,To je jednoduché- má ma rád," vysvetlila a ja som sa zasmial. Oh bože, do ktorej Disney rozprávky som sa to dostal? Keď som sa pozrel na River, tá sa na mňa nechápavo pozerala a kvôli tomu som sa začal smiať ešte viac. Dokelu, ona to myslela vážne. 

,,Na zastavenie toho aby ti niekto ublížil nestačí to, aby ťa mal dotyčný rád."

,,Vlastné skúsenosti?" hodila na mňa rýchly, sladký úsmev a zmizla v dome, do ktorého ho pustili nadšení chalani. Zamrzol som na mieste a sekundu premýšľal nad tým, čo sa to sakra stalo.