Pravda o Oriónovi

7

časť siedma:

,,Wohou, ty máš vodičský preukaz?" obdivujúco si ma prezrel blonďák, ale pohľadom preletel po maminom aute. ,,Si si istý že ti to dovolí?" poklopal po streche auta, akoby sa mala pod jeho dotykom rozpadnúť.

Pokrčil som ramenami a sadol si za volant.

...

,,Orión Romero!" zakričala na mňa matka, aj keď pri svojom rodnom priezvisku trocha zjemnila tón. Nemusela sa namáhať. Jej priezvisko som si nechal len preto aby som sa nevolal rovnako ako otec, žiadny iný dôvod za tým hľadať nemala.

,,Ty si práve ukradol moje auto?" čeľusťou jej pri tom myklo a ja som prekvapene nadvihol obočie.

,,Neukradol. Len požičal," oprel som sa o zmieňované auto chrbtom a to ju ešte viac nahnevalo. Blonďáčika som poslal domov a tak sme mali kopu súkromia na to aby na mňa nakričala.

,,Požičal? Nič si nepovedal a odišiel!" zúrivo zavrčala ako urazená sučka a ja som sa usmial. ,,Nechal som predsa vzkaz," pripomenul som jej.

,,Myslíš toto?" pred tvár mi nahnevane zamávala kusom papieru a síce som v tej rýchlosti nedokázal nič prečítať, veľmi dobre som vedel čo je tam napísané.

Idem na menší výlet

- tvoj hlboko milovaný syn

,,Vidím že si uhádla od koho to je. Myslel som že ti to zaberie dlhšiu dobu zistiť," poškrabal som sa na zátylku a sledoval ako ňou prechádza prúd emócii. Nahnevanú si ju veľmi nepamätám.

Spoza nás sa zrazu ozval motor auta a o pár sekúnd pri nás stál Samuel, zmätene prechádzajúz pohľadom z matky na mňa.

,,Cámille, čo sa to deje?"

,,Môj syn mi ukradol auto," neveriacky povedala akoby to bol ten najhorší zločin všetkých čias, Vedel som povedať ako sa na mňa Samuel otáča aby mi tiež vynadal, ale ihneď sa zastavil keď v mojich očiach videl slzy.

,,Iba som si chcel dôjsť pre potkany," stiesnene som zamrmlal. ,,Sú to jediné, čo mi ostalo," vysvetlil som sa nahlas potiahol nosom.

,,To je dobré, synak. Máš ešte nás," ospravedlňujúcim tónom zamumlal a nie veľmi isto ma objal. Tvárou som stál smerom k mame a stačilo jedno mrknutie, a slzy boli preč. Opätoval som Samuelovi objatie a cez jeho rameno sa zaškeril na šokovanú mamu.

Z domu vykukli dve hlavy. Jayden sa natešene  zasmial keď uvidel potkany a ihneď sa k nim rozbehol. Jordie len pohľadom preletel z mamy a na mňa a ja som nedokázal zahnať ten pocit, že Jordie ma v skutočnosti nemá. rád.

...

Ozvalo sa divné ťuknutie, a ja som zdvihol pohľad od gitary. Chviľu bolo ticho a tak som sa znova ponoril do premýšľania nad novou pesničkou, kým sa to neozvalo znova.

Neznelo úplne ako zaklopanie na dvere. Nie, bolo to zvučnejšie, ako zaklopanie na...

,,Hej," pred oknom sa objavil blonďák a ja som od strachu poskočil. Zamrkal som raz, dvakrát, a potom sa rozosmial.

,,To si robíš srandu," rýchlo som vstal a ponáhľal sa otvoriť okno. Keď blonďák preliezol dnu, unavene sa posadil na zem.

,,Čau, kámo!" pozdravil ma radostne a prezrel si moju izbu. ,,Fúha. Vyzerá to tu ako by si sa sem prisťahoval tak včera," poznamenal.

,,Ale, nehovor," pretočil som očami a hodil naňho zvláštny pohľad, ktorý si nikto nikdy nevedel preložiť. Bol to ten pohľad keď som nevedel čo povedať a potreboval som viac času na premýšľanie.

,,Čo chceš? A prečo si prišiel cez okno?" nechápal som.

,,Prišlo mi to ako lepší nápad než len proste zaklopať. Mal som ísť cez dvere?"

,,Nie," súhlasil som. ,,Stále si mi nepovedal čo chceš."

,,Oh," rukou si capol po čele. ,,Jasné. Ideme na párty," zdvihol sa z podlahy a začal si obzerať izbu. ,,Máš tu celkom dosť oblečenia. To je fajn, ale červeno-zelená košeľa? Preboha, povedz mi že si si to kúpil nedobrovoľne, inak sa s tebou odmietam kamarátiť," pokrútil hlavou.

Chvíľu som naňho premýšľajúc zazeral a rozhodoval sa či ho vyhodiť alebo nie.

,,Vieš o tom že nemám ani tušenia kto si," rozhodol som sa nakoniec. Nemal som náladu byť milý, ale stihol som o ňom zistiť pár vecí.

Rozprávaj málo. Je tak ukecaný že mu vyhovuje rozprávať stále dookola.

Buď naňho hnusný. Z nejakého dôvodu mu to vyhovuje na robenie žartov.

Drž sa s ním. je obľúbený u dievčat a nenávidený Riom. To stačí.

,,Som Matthew," urazene si ma prezrel. ,,A viem, že ty si Orión. A viem taktiež, že ťa ľudia budú mať radi a preto by si so mnou mal ísť na párty."

,,To je jediný dôvod?"

,,Dobre, možno preto že bez teba ma tam nepustia, ale to nie je to hlavné! Chcem ti rozšíriť obzory a pomôcť získať nové kontakty," vysvetľoval zanietene. Pohľadom som prešiel na dvere, za ktorými sa nachádzala moja nová rodina. Premýšľal som nad tým či ak pôjem na párty niečo pokazím, ale nakoniec som to vzdal. Je vysoko pravdepodobné že si ani nevšimnú že nie som doma.

Na sebe som mal košeľu, čo bola časť našej školskej uniformy a čierne nohavice. Do vrecka som si rýchlo hodil mobil, kľúče a peniaze a plynulým pohybom som elegantne vyskočil z okna a pristál na zemi.

Spokojne som sa uškrnul na Matthewa, ktorý na mňa s vyvalenými očami pozeral. To je tak príjemné keď máš pozornosť ostatných.

,,Ideme predsa, či nie?"