Pravda o Oriónovi

11

časť jedenásta:

Bolo po pol jednej ráno, ale veštci boli stále hore.

,,Musíš ísť niekedy s nami," už asi po tretíkrát James vyhlásil. S jeho frajerkou sa ma snažili presvedčiť aby som sa pridal k hudobnému krúžku, alebo sa k nim pridal na koncerte.

,,Uvidíme. Na gitare som stále ešte začiatočník," hanblivo som sa usmial a James ma potľapkal po ramene.

,,To vôbec nevadí. Úprimne, zo žačiatku som ťa považoval za úplného idiota," zasmial sa a mne sa na tvári len tak tak udržal úsmev. Super, James. Ešte budú nejaké lichotky, alebo už môžem odísť?

,,Predsa len, začal si si s Riom. Dám ti úprimnú radu- vyhýbaj sa mu a tvoj život bude hneď ľahší," potľapkal ma po ramene a jeho priateľka len ticho pritakávala. Do pliec sa mi nahrnulo napätie.

,,Prečo sa ho všetci tak bojíte?" veselo som sa uškrnul a pozorne sledoval Jamesa, ktorý rýchlo pokrčil ramenami.

,,Ja neviem, Rio je...Rio. Už niekoľkokrát niekom zlámal kosti v tele kvôli úplným sračkám. Väčšinou mu to kvôli príbuzným v riaditeľni prejde, takže by som doňho zbytočne nerýpal."

Milujem rýpať do vecí a čakať, čo sa stane ďalej. Škoda že to má väčšinou zlý výsledok.

,,Takže je len bitkár? Stretol som horších," zasmial som a mávol nad ním rukou.

Vlasmi mi prefúkol jemný vánok a ja som na svojom chrbte zacítil niečí pohľad, zapichujúci sa mi do chrbta. Mierne som natočil hlavu a odsrkol si z tej trošky piva, čo som dnes pil.

Mal ku mne namierený Rio so svojím loajálnym kamarátom prilepeným na pätách. Zvedavo som sa oprel o najbližší stôl a pekne si počkal, kým ku mne prídu. Momentálne som stál na terase, za mojím chrbtom veľký bazén a po mojej pravej strane stoly so stoličkami, kde sedeli ostatní. Kým ku mne stihol dôjsť Rio, dopil som svoj pohár a odložil ho na stôl.

,,Potrebuješ niečo?" založil som si ruky na hruď a všimol si, že niekoľko študentov okolo nás sleduje.

,,Ohľadom River. Mojej frajerky," vrhol na mňa ľadový pohľad, ktorý som mu s radosťou vrátil. Milujem to. ,,Na jej krku-"

,,Bola to len hra. Nikdy by som sa neodvážil na ňu niečo skúšať. Je predsa tvoja," zdvihol som ruky do vzduchu a mrkol naňho. Rio divoko zavrčal a dvoma rýchlymi krokmi bol u mňa.

Napriahol ruku- udrieť ma? Strčiť ma?

Ja som bol ale rýchlejší. Rýchlo som ho chytil za predlaktie a jedným ladným pohybom pretočil naše pozície tak, že teraz stál chrbtom k bazénu on.

A postrčil ho.

Než sa vôbec stihol zatváriť prekvapene, voda obomkla jeho telo. Rýchlo sa zvrtol a postavil sa, ale celé jeho oblečenie včetne vlasov sa už stihlo namočiť.

Spoza mňa sa ozval smiech a James okolo mňa prešiel, stihol ma však ešet potľapkať po ramene. Hneď nato skočil bombu do vody a upútal toľko pozornosti, že aj ostatní začali skákať za ním a bazén bol o chvíľu takmer celý zaplnený.

Keď som sa otočil na odchod, vedel som že do môjho chrbta sa zapicháva jeho nahnevaný pohľad.

...

Keď som sa vrátil naspäť domov, okno do mojej izby bolo stále pootvorené. Potichu som vkĺzol dnu a skontroloval svoje veci. Všetko bolo na svojo mieste.  

Až na malú kartónovú krabičku, ktorá bola zhodená na zemi. Podišiel som k nej a zdvihol ju, ale inak jej nič nebolo. Prvý deň čo som sem prišiel som ju postavil za dvere, aby keď niekto vojde spadla na zem a ja by som vedel či bol v mojej neprítomnosti niekto v mojej izbe. Ešte ani raz som ju nenašiel spadnutú na zemi, ale dnes áno. Keďže som nemal ani jeden zmeškaný hovor a nikto tu na mňa nečakal, pochyboval som že by to bola matka alebo Samuel. A v dome okrem nich bývajú už len dvaja ľudia.