Charming & Winter Bear ᵗᵃᵉᵍⁱ ˢᵏ

🐻4

Čarodejníctvo... skutočne som sa k nemu musel uchýliť a nemal som príliš veľa času. Podľa Hobiho slov som zistil, že je pre vytvorenie bezpečného portálu nutné prepojiť všetky elementy s dôrazom na vodu a dušu. Ďalej spojenie so zemou pre uzemnenie energií. Vzduchom a ohňom sa malo všetko doplniť a zaručiť, že skutočne vznikne uzavretý stabilný kruh, ktorý ma nevyhodí len tak ledabolo... niekde... a možno na kusy. 

Tieto symboly som výraznými pigmentmi zo svojich farieb nanášal na svoje telo, neustále si premietajúc v hlave zaklínadlo a všetky ingrediencie, aby som na niečo nezabudol. 

V ateliéry bolo hrobové ticho... sústredené do mojich prstov, vysielajúcich štetcu čo najpresnejšie príkazy. 

Zvislý čierny trojuholník pre zem s preťatou špičkou na ľavé chodidlo. Biely kruh na čelo pre dušu. Červený trojuholník na pravé chodidlo, symbolizujúce oheň. A presne v tomto poradí. V tom duchu... Žltý, so špičkou preťatý trojuholník na ľavú dlaň v znamení vzduchu. Nakoniec štetec pošteklil čiary života na mojej pravej dlani. Kruh, ochranná pečať, bol uzavretý zvislým modrým trojuholníkom, pri ktorom som si dôkladne pamätal, že ruka je prirodzene tiež v zvislej polohe, a tak špička musí mieriť k prstom... 

V krbe zahučalo, za oknom sa v tme zavlnila dlhá, však nízka silueta, štetec poskočil na podlahe z jedného konca na druhý, a len čo sa plamienok sviečky preľaknuto roztancoval, sotva som vdýchol život späť a postavil sa na nohy, už som otváral mohutné zanedbané vyrezávané dvere. Najskôr len na oko, potom dokorán, aby som ho pustil dovnútra. 

"Podarilo sa?" spýtal som sa zatiaľ čo som už preberal svoju odpoveď do vlastných rúk z tých Yoongiho, v ktorých by som sa krvi rozhodne dorezal. Bledú pleť môjho staršieho priateľa pomaľovala zima krásne do červena vrátane líc a nosa. 

"Čo myslíš? Asi raz kvôli tebe prídem o ruky..." zmrazený výraz sa mu pomaly rozpustil, zatváril sa kyslo a položil mi do dlaní zbytok spleti častí mokrých úponkov. Potom si rýchlym krokom došiel k lavóru s vodou, aby sa vyhol lámavej bolesti, ktorú by spôsobilo to, že by si šiel ruky ohrievať rovno ku krbu. Ponoril ich a úľavou sa o nich zaprel. 

Položil som úponky na podlahu, sadol si k nim, dávajúc pozor na čerstvé maľby po mojom tele, ktoré už znovu chránili len vykasané nohavice a voľná košeľa, a začal ich rozpletávať. 

"...aký blázon ide na zlomku zimy vyberať z jazera úponky lekien," zahundral si rečnícky s povzdychom, potom sa usadil na menšom koberci pred krbom a zadíval sa na mňa. Výrazne, bez ukrývania, si prezeral útvary, ktoré ma farebne zdobili. Obdaroval moju prítomnosť pobaveným nepochopeným úsmevom. "Azda sa len nerozhodol ísť v jej stopách... to už by prekonal i sám seba..." odvrátil pohľad. 

Časti kvetín som skladal jednu vedľa druhej a občas hádzal pohľadom po vačkoch položených opodiaľ. Tie som zohnal sám, niet sa zrejme čím pýšiť, zlodejom som však oveľa lepším než Yoongi, a tak som ho poslal radšej do záhrady... i tak predsa nechcem, aby o tie ruky naozaj prišiel... Čo by bolo dosť pravdepodobné, ak by ho pri tom tá čarodejnica chytila. 

"To by bola škoda..." otrel som si pery o seba a začal úponky splietať jeden k druhému. 

"Prosím?" prežmurkol na mňa. 

"Ak by si prišiel o tie ruky... bola by to škoda..." uviazal som dve konce, aby som vytvoril veniec s priemerom o pár palcov menším než bol priemer studne, potom som začal priplietať ešte pár ďalších, aby bol veniec pevnejší. 

"Taehyung, o tom som hovoril tak pred troma minútami," stisol si prstami oči, na následok čoho sa jeho slová trochu skomolili, a potom sa prisunul bližšie naťahujúc sa prstami po vačkoch. Niet divu, že bol unavený, prebudil som ho uprostred noci, aby som to do svitania stihol, a taktiež, nemohol som len tak zmiznúť, aby o tom on nevedel. "Čo to vlastne stváraš?" položil prehmataný zelený akvamarín späť do vrecúška a uzavrel ho potiahnutím šnúrok.