Charming & Winter Bear ᵗᵃᵉᵍⁱ ˢᵏ

🐻12

Bolo to prosté a úplne úžasné, v hlave sa mi rodil dokonalý plán. Netušil som, či sa bude páčiť všetkým, avšak to nebolo potrebné. Stačila väčšina a Yoongi. Ten sa práve zakrádal spolu so mnou okolo mesta, pretože som nechcel, aby nás niekto zahliadol. I z toho dôvodu som prikázal Yeontanovi, aby ostal schovaný pri babičke v lese dokiaľ nebude počuť píšťalku. 

Ehm... či už tomu rozumel... som mohol iba dúfať - uvoľnil som si potichu hrdlo a vypleštil oči na Yoongiho, ktorý sa za mnou obzrel, ťahajúc ma za ruku popri vysokej stene. Vravel si niečo? 

Zakrútil nado mnou hlavou - si stratený prípad. Olizol som si pery a oprel sa chrbtom o stenu kostola, zatiaľ čo Yoongi nazeral na okolie. S privretými očami som sa v duchu modlil ku krížu na strmej čiernej streche nado mnou, aby to dobre dopadlo, aby si ma ľudia skutočne vypočuli, aby sa i babičke pošťastilo. A možno... možno, aby si mi i požehnal? - pootvoril som neisto jedno oko viac, kríž sa zaostril, no to nebolo to jediné a mňa vydesil náhly obraz tváre v kútiku oka. Potlačil som akýkoľvek zvuk, chytil sa voľnou rukou za košeľu na hrudi a venoval Yoongimu prestrašený pohľad s naprázdno otvorenými ústami.  

Učiteľ hudby si iba v beznádeji stlačil koreň nosu prstami, rozhodol sa nepýtať. "Na námestí je dosť rozruch... Ak pobehneme, prekĺzneme dovnútra bez povšimnutia. Toto je vedľajší vchod takže sa hore bezpečne dostaneme, aj keby dole niekto sedel," vysvetlil mi potichšie situáciu, a potom trochu roztržito zažmurkal. 

Prikyvkal som a chytil ho pevnejšie za ruku. Do pár sekúnd sme už obiehali roh kostola, div sa nám nesplietli nohy, ako sme sa báli, že by si ma nebodaj niekto skutočne stihol všimnúť. Yoongi rýchlo otvoril dvere, vhodil ma do nich a za sebou ich už opatrnejšie zavrel, aby neurobil hluk, pretože boli dosť masívne a kľučka sa očividne tiež stláčala celkom ťažko. Zatajil dych, jazyk potichu zacvakol a ja som sa konečne aspoň trochu dokázal uvoľniť. 

Opreli sme sa o krídlo dverí s prudkými výdychmi, no iba na maličkú chvíľku než sme dostatočne preskúmali okolie a zvykli si na mierne prítmie oproti vonkajšku, kde bolo popoludnie, lenže v tomto úseku neboli okná. Vyzeralo to, že vo vnútri nikto aspoň na viditeľných laviciach nesedí, a tak sme sa hneď vydali k točitému schodišťu iba kúsok od misky na milodary. Kráčajúc po schodoch som sa rozhodol sledovať Yoongiho chrbát, aby sa mi z toho nezatočila hlava. Prešľapoval som skutočne opatrne, ale i tak som sa chvíľkami cítil, akoby som nepoznal svoje vlastné kolená a členky a bál som sa, že ma to rúti dozadu. 

Našťastie schodov nebolo tak veľa, ako to býva na niektorých hradoch a zámkoch, takže sme sa celkom rýchlo dostali na medzi podlažie, kde okrem pár lavíc popri zábradlí, z ktorého bol výhľad na kazateľnicu, bol už iba samotný veľkolepý organ. Prešli sme pomaly popri laviciach až k nemu. Zatiaľ čo ja som sa cestou kochal vysokými farebnými oknami dole, ktoré dovnútra na nástenné maľby anjelov a kvetov prepúšťali krásne pruhy rôznych odtieňov svetla, učiteľ hudby si s pootvorenými ústami premeriaval hromadu vysokých píšťal, pod ktorými boli ich klávesy. K tým si zaujato pristúpil, olizol si pery a opatrne z nich zdvihol drevený kryt. 

Keď som pristúpil blízko zaňho, prešiel si ukazovákom z čiernej lesklej klávesy na bielu, otvoril oči viac naširoko než sústredene zažmurkal, následne ich prižmúril a otočil stránku zbierky, ktorá tam už bola vzorne položená. To ma ihneď zaujalo a položil som si ruku na jeho rameno. "Môžem?" spýtal som sa vlastne v dobu, kedy som už druhou rukou dávno drzo listoval strany. 

"Samozrejme," šepol tak nejak už iba zo zvyku, že má odpovedať, obišiel si na krok lavičku a zasadol si k mohutnému nástroju. Čakal kým sa niekde zastavím. Bohužiaľ som nemal až tak úžasnú hudobnú predstavu ako on, no jedny noty sa mi už naoko zapáčili. "Skús toto..." šepol som tiež, akoby nás tá pokojná atmosféra tohto miesta úplne pohltila. Yoongi iba rýchlo pokyvkal hlavou, prečítal si pár taktov a zanedlho už mal so zamračením prsty na klávesoch, akoby sa mu niečo nepozdávalo.