"Takmer som po ňom vyhodil svoje oči - čože mi to až teraz hovorí?!
Nie... upokojím sa. Vydýchol som napätie. "Ah, Yoongi," zakňučal som ako som si ukladal veci po jednej na posteľ v poradí, v ktorom ich musím dať na seba. "To si si s tým ozaj nemoh...
Štetec zanesený farbou precízne mľaskal o stenu, snažil som sa, aby som nevynechal žiadny kúsok a aby čo najmenej farby skončilo na zemi. Pohltený svojou vlastnou prácou som sotva vnímal okolie, v ktorom sa pohybovali ľudia plní elánu, pretože oprava pravého krídla späť do svetlejších farieb a sviežosti sa ukázala byť čímsi veľmi žiadaným a naplňujúcim energiou. Cítil som sa z toho spokojne, očisťujúco.
Prekľakol som si z kolena na druhé a s hlbokým nádychom cez nos si olizol pery, ako som tak odmerane pozoroval, či je kus steny predo mnou už bez vynechaných miest. Zahliadnuc ešte pár bodiek, som sa pootočil so štetcom k nádobe s farbou, keď som si vtom všimol, že je miestnosť zrejme už dlhšiu dobu takmer bez ľudí. Kedy všetci odišli? - zasklili sa mi na chvíľku oči nad tým, že už som tu skoro osamote.
Rozovrel som široko viečka nad posledným párom odchádzajúcich mužov. "He-" zaseklo sa mi nesprávne slovo v krku," prosím vás, ešte posuňte tamten stôl na druhú stranu než pôjdete. Tá stena bude ďalšia." Načrtol som im strany rukou.
Len čo sa muži s prikývnutím rozišli k stolu, vo dverách sa s uvoľnenými rukami objavila menšia postava, skúmajúca pohyb v miestnosti. Budúci princ v žiarivo bielej košeli s volánikmi na dekolte a volánmi na rukávoch, ktoré s dlaňami dopadli k jeho bokom, sa dlho nerozhliadal než sa rozišiel ku mne, a tak som sa s mierne hanblivým úsmevom do zeme postavil, položiac štetec na podlahu.
Zakrúžil som ramenami a pri preťahovaní si krku som nechal hlavu naklonenú mierne na stranu. Pri užasnutom pohľade na Yoongiho som si v úsmeve zahryzol do pery a natiahol k nemu dlane.
"Tak samozrejme," vysmial sa mi s tým, že mi po rukách zľahka udrel svojimi a s odsúdením v tvári zatriasol hlavou, "táto košeľa ešte minimálne hodinu a pól ostane čistá, Kim Taehyung." Pozrel sa na mňa prísne.
"Ale-"
"Vaše veličenstvo?" cekol o zuby. Medzi perami sa však v momente objavili rady jeho zubov, keď zahliadol, ako nad tým oslovením moje oči pohasli. Vtom sa prstami ocitol na mojom líci, ktoré si s väčším tlakom, no opatrne prešli, aby ho zbavili farby, vypustil cez nos pobavený vzduch. Mohol som na ňom nechať oči. Tak veľmi mu to pristalo. "Hlavne, že máš čistú podlahu, mal by si sa už ísť pripraviť."
"Rozkaz, vaša jasnosť," usmial som sa lišiacky, na čo ihneď začal vydávať protestné hrdelné zvuky, pretože som svoje dlane postriekané farbou nalepil na jeho líca, o ktorých nikto nič nepovedal. Ten protest však nemal dlhú platnosť.
So širokým úsmevom som privrel oči a nadšene sa s ním v bozku spojil perami. Na prvé poláskanie sa trhol s nepochopeným úsmevom, na druhé vydýchol pomedzi moje pery a tretím pohybom mojich pier sa tie jeho pridali do veľmi príjemnej súhry. Tak rád som ho bozkával... Iba zľahka sa rukami dotkol mojich bokov a priklonil sa ku mne panvou. "Ale vážne... Tá koruna ťa už čaká," zachrapčal potichu, vymenil si so mnou ďalší bozk.
"A ja čakám skôr na to, koho budem mať po nej," chytil som ho pobláznene nežne prstami za bradu, aby sa mi ešte nevzdialil.
"Si ozaj blázon, veď už ma máš," povzdychol si ako sa zachechtal a zovrel košeľu na mojich bokoch.
"I tak-"
Prerušilo nás výrazné odkašlanie, nato sa okolo mojich nôh prehnal vietor a ja som sa zrazu s pohľadom plným neviny zadíval cez Yoongiho rameno, ktoré strnulo rovnako ako celé jeho telo, na nádhernú starú ženu, ktorá stala vo dverách v krásnych kráľovsko-modrých šatách a s vyčesanými šedivými vlasmi. Jej oči zahrali šťastím a následne pobavením, keď som odlepil ruky z mladíkovo líc a ten sa žmurkajúc otočil čelom k nej. Nemohol som si nevšimnúť, ako ma pohľadom mierne obviňoval za to, ako sa zrazu cítil v rozpakoch. Už-už sa chcel aspoň skrčiť po Yeontana a utopiť v objatí s ním svoje rozhodenie, keď si uvedomil, že by si akurát zachlpil košeľu, a tak si len nervózne prešiel rukávy rukami a sladko sa usmial. "Madam."
"Taehyung, už by si mal byť dávno pripravený. Takmer všetko čaká už iba na teba," preniesla babička, kráčajúc bližšie k nám, ako vznešený páv. "Vrátane tohto mladého muža."
Nemusel som sa naň ani dívať, aby som vedel, ako v panike hľadá útočisko na podlahe a okusuje si zvnútra pery. Prešiel som si pobavene líce jazykom, nemienil som odpovedať.
Yoongi si sotva stihol zahryznúť do lôžka prstenníku, keď som ich k sebe nadšene oboch pritisol a pobozkal ich silno po jednom na tvár. Potom som sa nahlas od šťastia zasmial a rozbehol sa von dvermi do svojej komnaty s Yeontanom v závese.
"Veľmi vás ľúbim! Do polhodiny som pri oltári, Yoongi!"
**************************
Tak to je oficiálny koniec!😂😂 dúfam, že sa Vám to ešte takto páči🥰💜 koniec Septembra bude a ja už to mám.. som osobne spoko😂💕💜 Anyways... ďakujem veľmi všetkým, ktorí tu boli kým som príbeh písala a podporili ma i názorom i hlasom alebo nápadmi... a i tým, ktorí ešte len prídu🥰💕💜💜 Za každú interakciu som veľmi vďačná a určite Vás rada uvidím i pri inej BTS rozprávke, príbehu, či Persone, ktorá je pri mne taká špeciálna liga 😂💕 Ak budem písať ďalšiu rozprávku, bude pravdepodobne s Jungkookom a výnimočne boyxgirl, dokončila by som tak maknae line... avšak môžete mi stále ako pri Swan Lake písať, koho by ste prípadne chceli ako ďalšieho, nemusí to byť Kookie 🥰💜 To je azda všetko, čo som chcela zmieniť tuto... Tak! Ako bonus Vám pridávam nejaké TaeGi obrázky, ktoré by sa k príbehu mohli hodiť 😂 plus playlist k nemu, ktorý bol dušou tohto príbehu a teda zatiaľ papá 🥰🥰🥰💕💕💜🧡❤🤎💕
