Charming & Winter Bear ᵗᵃᵉᵍⁱ ˢᵏ

🐻11

Keď sa medvedica prebudila, boli sme pripravení vydať sa na cestu. Yoongi sa za stvorením neustále podozrievavo obracal, zatiaľ čo Yeontan bol z nového spoločníka nadšený, a tak aspoň nikdy neutiekol príliš ďaleko na to, aby ho nebolo vidieť. Môj priateľ našťastie myslel na všetko potrebné, takže som si po malej zastávke pri rieke mohol skočiť do svojich topánok a obliecť sa do niečoho teplejšieho, hneď som sa cítil lepšie. Dokonca mi Yoongi i lepšie previazal hlavu.

Potom sme si teda po jeho a vo veľkej prevahe i Yeontavo pamäti vykročili späť domov. Keďže ani jeden z nás nemával príliš veľkú potrebu rozprávať, boli sme dlhú míľu potichu. Dávali sme si pozor na cestu, Yoongi sa díval do zeme, pravdepodobne premýšľajúc nad tým, čo som mu v jaskyni povedal, a ja do neba. Na striedačku sme sa usmievali nad piskľavou guľou, ktorá mi pár krát skoro podrazila nohy. 

Sykol som, keď som len tak-tak prekročil Yeontana rozhodnutého sa rozbehnúť k medvedici priamo pomedzi moje spodné končatiny. Tupo som dokročil a vydýchol moment nepríjemného prekvapenia a chvíľkového hnevu. "Tan-a!" zvýšil som hlas, čo tým nevinným očiam bolo úplne jedno. 

"Skús sa pozerať pod nohy," zachechtal sa Yoongi a otrel si nos prstom, aby sa pokúsil ukryť svoj smiech. 

"Pozeral som sa," zahryzol som si do jazyka, pozrel sa do zeme, aby som sa pohľadom všetkému vyhol, a potom jazyk skrotil klopnutím o podnebie. Dole sa pozeral on, počítal som s tým. Nie, zrejme sa nikdy nenaučím si dávať pozor. 

Na to sa Yoongi schuti zasmial. "Stále sa snažíš? Akoby nikto nevedel, že nevieš klamať," dopadla mi jeho paža okolo ramena a krku. Premeral som si pery zubami a vložil ruky hlbšie do vreciek. Možno to bude rýchlejšie, ak si ho nebudem všímať.  "Okúzľujúci princ," zazrel som periférne ako sa jeho obočie trochu priklonilo k sebe, keď sa sústredene zamračil a natiahol sa prstami k môjmu čelu, zatajil som dych, potom sa jeho prst opatrne otrel s ešte väčším zamračením o miesto medzi mojim obočím. 

Rozrušene som zažmurkal než mi pred očami ostal jeho ukazovák s bruškom od bielej farby. Možno to rýchlejšie nebude. Švihol som po ňom pohľadom. "Zrejme ste si zabudol umyť okrem končatín i čelo," zaiskrilo mu v očiach, úsmev na rozdiel od smiechu nemohol prehltnúť, a tak som skončil zahľadený v jeho láskavých veselých očiach podčiarknutých úsmevom nepatrne odhaľujúcim jeho zuby. V tej chvíli som si uvedomil, ako som ten úsmev a oči odnepamäti obdivoval, no nikdy som tomu cez tie jeho odmerané postoje a kamarátske podpichovanie  nedával vedomú pozornosť. Skutočne, okolo mňa sa tak často usmieval... 

Pery sa mi zachveli. "Zase si ma doberáš vykaním?" zvážnel som v pohľade a prižmúril naň oči. 

"Ale s obrovskou láskou," povzdychol si sťažka, prikyvkal hlavou búchajúc ma po chrbte taktiež s úplne serióznym pohľadom. Zachechtal som sa. 

Netušil som aká prirodzenosť ma k ďalšiemu kroku priviedla, no bolo to rovnako prirodzené, ako všetky tie veci čo sa za posledné dva dni udiali, akoby bol už večnosť tou harmóniou v mojom srdci. Vždycky tu bol aj v tom najhoršom. Keď mi niekto umrel, keď som si skoro ublížil na voze a doplatil na to on, keď som sa chcel úplne uzavrieť pred svetom, keď som utiekol... Nikdy sa smrteľne vážne nesťažoval, tá pieseň hrala v pozadí a rozoznela sa postupne až som ju nemohol prepočuť... 

Zastavil som sa. Ani som nepočítal s tým, že by sa pokúsil brániť, zrazu akoby som odjakživa vedel, že tie iskričky v jeho očiach patrili mne. Oprel som sa svojimi perami o tie jeho. Položil som si ruku okolo jeho pása a na chvíľku úplne zabudol dýchať. 

Netuším kedy v minulosti som sa už nad tým zamyslel, no ten moment bol ešte viac príjemnejší a sladší než by som si to dokázal predstaviť. Yoongiho prsty na mojom ramene stŕpli a o čosi viac sa zaryli do môjho oblečenia. V opatrnom výdychu, v ktorom si uvedomil čo sa deje, sa pritiahol bližšie ku mne a opätoval mi jemný pohyb pier. 

Zotrvali sme tak dlhšiu takmer ničím nerušenú chvíľu než som pootvoril jedno oko na drzú papuľku, ktorá ma neisto potiahla za nohavicu a veselo švihala hustým chvostom. Privrel som ho späť, so sústredeným nádychom cez nos som Yoongiho ešte raz s láskou pobozkal, a potom som ho pomaly pustil tak ako i on mňa. Odkašlal si do päste. S jemným úsmevom som naň pozdvihol obočie a následne si drepol až k pätám, aby som s príjemne teplým pocitom v hrudi zodvihol jeden zo suchých konárikov. 

"Tan-a," šepol som s nemiznúcim úsmevom a iskrami v očiach, ukázal špicovi paličku, ktorú som vybral a hodil som mu ju kamsi ďalej na cestu. Zodvihol som sa a pozerajúc sa za trieliacou guľou do diaľky som si postláčal kĺby na rukách. Medzitým sa Yoongi napil vody a pokračovali sme vo voľnom tempe v ceste. 

"Ako si prišiel na to, že je to ona?" obzrel sa znovu za medvedicou stále s tým istým nechápavým pohľadom. Urobil som to isté a v zamyslení si premlel pery zvnútra o zuby. 

"Tak nejak som jednoducho cítil, že mi od nej nič nehrozí... Cítil som sa bezpečne... Keď som zaspával, tak sa mi zdalo, že ju dokonca počujem a celý čas to bolo také, akoby mi rozumela..." znel plytko môj hlboký hlas. 

"Vôbec nepochybujem o tom, že si s ňou hovoril," začal sa znovu pobavene ošívať a objal sa rukami vyhýbajúc sa mi pohľadom. Prižmúril som naň oči, no len na chvíľku než som sa nad tým sám krátko zachechtal. "Tak ako tak, do mesta ju vziať nemôžeme," povedal už vážnejšie. 

"Tam nie... Najskôr chcem ľudí v meste na všetko pripraviť, potom prekvapiť čarodejnicu a vziať z lesa do paláca i babičku. Ale medzitým chcem o niečo poprosiť teba," nadýchol som sa zhlboka. 

"Preboha," začervenal sa do zeme, "tak hovor." Pretrel si tvár dlaňami očakávajúc pohromu. Vždycky to videl ako pohromu, keď som naznačil nejakú žiadosť. 

"Podľa mňa... nič ľudí nezoskupí tak silno a v takej nádeji a radosti, ako to dokáže hudba... Takže," lúskol som prstom, potom som sa rukou povesil okolo jeho ramien. "Viem, že nie som ani zďaleka na tvojej úrovni, ale... mohol by si so mnou zahrať môj prvý koncert?" 

Uchechtol sa. Následný zvuk, za ktorého zaklonil hlavu, znel ako zmes utrpenia a zároveň potešenia z takej výzvy, ktorú som pre neho pripravil, pretože vedel, že mi nemôže povedať nie. Neviem prečo a rád som to využíval k dobrým veciam, no jednoducho mi to 'nie' nedokázal povedať. 

"Prosím," škeril som sa na neho úplne nadšený a presviedčal ho svojim prosebným zanieteným pohľadom. Ošúchal som si dlane o seba v modlitbe k jeho osobe. 

Zahučal znovu zúfalo. Jeho pohľad však i tak prezrádzal, že tomu neodolá. "Preboha... Ahhhh.... Asi z teba zošaliem, ale fajn... Fajn, ako si praješ. Na čo teda budem hrať?" poškrabal sa trochu nervózne vo vlasoch. 

Možno až príliš hrdý na svoj plán som sa už po tisíci krát zohol po paličku a hodil ju Yeontanovi. Oprášil som si ruky a sebaisto odhalil zuby v úsmeve. Potom som si prudko vydýchol: "Na organ. Budeš hrať na organ." Zapýril som sa. 

****************************

Oukej! Dúfam, že sa Vám páčila ďalšia časť, do ktorej som zahrnula trošku viac citov... nebola som si až doteraz istá, či to skutočne medzi nimi má takto dopadnúť, a keď už.. tak či to nemám nechať na kus pozdejšie, najlepšie na koniec ako pri Swan Lake a ako to býva v rozprávkach... ale moja láska k TaeGi zvíťazila a zrejme sa nikto nehnevá <3 inak nás čakajú... predpokladám už iba 2 časti... môže sa to pretiahnuť... ale taký je plán <3  viac než 15 dohromady ich určite nebude :D 

S láskou 

Cristeen <3