Zrazu som mala pocit že sa nemusím vôbec brániť, pdetože toto je miesto kam patrím.
Melanny
Niesol ma ľahko ako pierko, ani netuším kam jednoducho som to vzdala nevladala som urobiť nič. No niečo mi hovorilo že ani nemusím že je to v poriadku.
,,Je to v poriadku, už si v bezpečí." Prehovoril na mňa dotyčný ktorý ma niesol. Vedela som že ten hlas poznám ale momentálne som si ho nevedela priradiť. Chcela som sa len schúliť do postele a tam ostať už navždy.
,,Preboha čo sa stalo ?" Prehovoril ďaľší, tento krát pre mňa naozaj neznámy hlas.
,,To je teraz jedno potrebujem ju dostať domov." Nervózne povedal ten čo ma niesol no ja som už naozaj nevládala ani počúvať. Cítila som že únava na mňa dopadá a ja som nemala silu jej odporovať.
Prebrala som sa na to ako ma niekto prikryl a dal mi bozk na čelo. Nemusela som ani otvorit oči vedela som kto to je. Automaticky som k nemu natiahla ruku a potiahla som ho k sebe.
,,Neodchádzaj." Zamumlala som. Nič nepovedal, no cítila som ako sa postel vedla mňa prehla, pod jeho váhou. Otočila som sa k nemu, spokojne som si položila hlavu na jeho hruď. Chýbal mi, najprv mi to tak neprišlo ale teraz keď som s ním uvedomujem si že to bola blbosť vyhýbať sa mu. Je to môj brat ktorého vždy budem ľúbiť. Vždy stojíme pri sebe. Zrazu som si uvedomila že som vlastne doma, veď som chcela ísť za Leom, pozrela som dole a na sebe som mala oblečené Bennyho tričko.
,,Prečo mám tvoje tričko ?" Pozrela som na neho. Zatváril sa trochu prekvapene touto otázkou.
,,Nevieš čo sa stalo ?" Záporne som pokrútila hlavou.
,,Odišiel som z domu za Viktorom, volal mi že potrebuje pomocť z autom, cestou som sa vracal cez park, bola tma ale všimol som si bandu chalanou, čo by nembolo nič zvláštne keby som nezbadal že je tam aj nejaká žena. Ležala na zemi a bolo mi jasné že to čo robili nebolo nič dobrovoľné z jej strany. Chcel som jej pomôcť tak som tých debilkov čo sa len prizerali zmlátil, keď som počul ako tá žena vykríkla hneď som bežal k nej a zmlátil aj týpka čo ju chcel znásilniť až vtedy som si vlastne všimol že si to ty. Skoro ma na mieste porazilo keď som ťa tam videl. Napravil som ti nohavice a dal som ti moje tričko lebo ti tvoje roztrhli. Vzal som ťa na ruky a odniesol som ťa domov." Ostala som na neho pozerať ako obarená, ale viac som sa zhrozila keď som si uvedomila čo sa vlastne stalo. Preboha šak mňa skoro znásilnili.
,,Čože ty si ma niesol až domov ?" Zrazu mi došli jeho slová.
,,Hej, tak keby sa nám podarilo spojadzniť Viktorove auto tak ťa zveziem ale bohužial."
,,Ale veď to je viac ako pol hodina k domu !" Vypúlila som na neho oči.
,,A čo je na tom, to nič nebolo, si moja sestra a bola si v nevezpečenstve, je pre mňa na prvom mieste zabezpečiť aby si bola v poriadku." Usmiala som sa na neho jeho slová ma dojali a veľmi potešili. Načiahol sa ku mne a pritiahol si ma do objatia, som rada že náš vzťah nepohorel a ostal rovnakó skvelý ako predtým. A hlavne som šťastná že sa mu podarilo zachrániť ma v čas.
,,Idem sa napiť chceš aj ty niečo ?" Pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. Vošla som do kuchyne a nabrala som vodu do pohára a oprela som sa o linku. Mala by som zavolať Leovi ako sa má viem že som chcela isť za ním ale tí chalani m... v tom mi zruky vypadol pohár keď mi to doplo. Pred očami som mala opäť ten výjav môjho priateľa a najlepšej kamatky ktorý si to rozdávali. Zviezla som sa k zemy v tom mi bolo jedno že som dopadla na sklo. Po líci sa mi skotúľaľa prvá slza. Nemôžem tomu uveriť že som na to zabudla, bolo to asi s toľkého stresu. Preboha ako mi to mohli spraviť ako mi to mohol spraviť Leo, myslela som že ma miluje a pritom obrábal moju ,,najlepšiu" kamarátku.
,,Čo sa deje ?" Pribehol do kuchyne Benny a hneď ako ma zbadal ku mne dobehol. No ja som pomaly prestávala vidieť cez slzy.
,,Mel čo sa stalo bolí ťa niečo ?" Chytil ma za tvár a začal mi utierať slzy ktoré prúdom tiekli.
,,Melanny hovor so mnou čo je s tebou ?" Počula som v jeho hlase veľké obavy.
,,O-on, on..." Hlas sa mi triasol, nevedela som povedať ani jednu súvislu vetu.
,,Kto on ?"
,,Leo." Vyslovyť jeho meno mi vzalo kopec energie a ešte viac som sa rozplakala.
,,Čo ti spravil ten hajzel ? Čo sa stalo ? Ubližil ti ?" Chrlil na mňa otázky no ja neviem či budem schopná odpovedať. Súhlasne som pokrútila hlavou.
,,Čo spravil ten sviniar jeden." Pohladil ma po vlasoch snažil sa ma ukľudniť.
,,M-ma podviedol s Vane..." hlas sa mi zlomil nedokazala som to ani vysloviť.
,,Čože ? Z Vanesou ? Prekrista, idioti. Zabijem toho kreténa." Postavil sa a chytil ma do náručia. Niesol ma do izby videla som a aj cítila z neho tak nebezpečnú auru. Takého naštvatého som ho ani nevidela. Vedela som že keby sa mu Leo teraz ukáže na oči zabil by ho. Poližil ma do postele ja som stále plakala. Niekam odišiel ale o chvíľu sa vrátil aj s niečim v ruke. Stiahol mi nohavice a začal si prezerať moje nohy.
,,Chvála bohu nemás žiadne vážne, hlboke rezné rany. Len ti to dezinfikujem a nechám ti to voľne." Zaštípala ma koža na kolenách ale oproti bolesti ktorú som cítila vo vnútri to bolo nič. Benny ma zakryl dekou a postavil sa na odchod.
,,Kam ideš ?" Spýtala som sa ho, keď som si všimla že zatvára za sebou dvere.
,,Idem rozjebať hubu tomu idiotovi !" Povedal podráždene.
,,Ostaň so mnou." Fňukla som do vankúša ku ktorému som sa pritúlila, teraz som ho potrebovala. Aj keď chcem byť sama tak on je jediný ktorý môže byť so mnou. Jeho prítomnosť mi vždy pomáhala, vždy ma vedel upokojiť. Pozrel na mňa a keď videl aká som zničená, si povzdychol a išiel ku mne. Zavrel dvere a lahol si vdľa mňa. Uplakaná som sa schúlila v jeho náručí. Moje telo na jeho prítomnosť hneď reagovalo a o niečo som sa uvoľnila. Dal mi bozk do vlasov a rukou ma jemne hladil na chrbte.
-----------
Tak máme tu trošku depresívnu náladu. Dúfam že sa pači že vás to zaujíma. 😊😊
