Kým som si Ťa vybrala

SĽUB

(Dávidov pohľad)

"Lena už odišla?" Spýtal sa ma Martin, hneď ako vošiel do domu a všimol si kopu kufrov vo vstupnej hale.

"Myslím, že jej ešte chvíľu bude trvať, kým si odtiaľ odnesie všetky svoje veci." Nahnevane som kopol do jedného z mnohých kufrov, do ktorých si zbalila celý náš spoločný doterajší život.

"No .. mohlo to byť aj horšie." Nechápavo som sa na neho pozrel, ako to myslí. Nevedel som, či môže byť ešte niečo horšie ako to, že ťa osoba, s ktorou plánuješ svadbu podvedie.

"Mohol si si ju vziať a to by si sa už musel deliť aj o majetok." Zažartoval, ale mne to vôbec neprišlo vtipné. Cítil som sa ako najväčší idiot na svete a ešte som bol k tomu aj najväčší paroháč.

"Dúfam, že je teraz spokojná. Ani sa mi neunúvala ospravedlniť. Chápeš?"

"A čo ti mala povedať? Že nechtiac ti polroka zahýbala s iným a ty si bol natoľko zaneprázdnený prácou, že si si to nevšimol?" Neodpovedal som mu, iba som mu podal papiere, po ktoré si prišiel a bez slova som ho vyprevadil pred dvere.

"Večer ideme do baru, príď si vyčistiť myšlienky. Pár pohárikov ti určite neuškodí." Navrhol mi Martin.

Zatvoril som za ním dvere a keď som sa znova pozrel na Lenine kufre rozpumpovala sa mi v žilách krv a chytil sa ma amok.

Do pekla s tým všetkým. Človek sa snaží a nakoniec zo mňa spraví totálneho debila. Nemyslel som si o sebe, že by som bol až tak nevďačný a málo pozorný priateľ. Mal som síce v posledných mesiacoch viac práce, ale robil som to pre nás. Pre ňu, aby sa mala dobre. Od toho dňa čo som ju videl naposledy prešiel už nejaký čas, odvtedy sa tu neukázala. Jej kufre mi každý deň pripomínali to, že som zlyhal ako chlap. Štvalo ma to, že mi tak veľmi dokázala ublížiť žena, ktorej som bol schopný dať všetko na svete.

Posledné dni boli pre mňa dosť ťažké, ale to som ešte nevedel čo ma čaká dnes. Nalial som si pohár koňaku a pochodoval po izbe akoby som niečo hľadal, pričom som pohľadom narážal na spoločné fotky s ňou všade na poličkách alebo na stene.

"A toto si si prečo nezbalila?!" Vykríkol som a môj hlas sa ozval v prázdnom dome, keď v tom som začul zvuk zvončeka. Prekvapene som išiel otvoriť, pretože som nikoho nečakal.

"Ahoj." Pred dverami stála ona.

"Tak teba by som tu nečakal." Odvrkol som a pozrel sa na cestu, kde stálo auto, v ktorom sedel aj ON.

"Prišla som si po veci."

"Bolo už na čase, myslel som si, že z nich každú chvíľu začnú rásť korene do zeme." Vlastne zo mňa asi hovorila žiarlivosť a sklamanie, keď som ju tu videl stáť, v prvom momente by som ju objal ale keď som si všimol jeho, znovu som si spomenul ako mi ublížila.

"A to sa chceš s tými kuframi vláčiť sama? Ten v aute ti nepomôže? Alebo sa ma bojí?"

"Prosím ťa Dávid, už prestaň. Nestojím o ďalšie hádky. Nechcem aby ste sa tu pobili. Jednoducho odchádzam, už si to za ten čas určite musel pochopiť." Ťahala jeden kufor za druhým a ja som sa len nečinne prizeral. Keď si prišla po posledný kufor, zastavila sa ešte v obývačke, kde visel na stene náš spoločný portrét.

"Mal by si ho dať dole. Vieš, aby si nebol smutný." Z jej hlasu som cítil sarkazmus, čo ma dosť vytočilo.

"A vieš ty čo?" Pristúpil som k tomu obrazu, zvesil ho dole a na kolene som ho zlomil a podal jej do rúk obe zlomené časti.

"Môžeš si ho vziať ty, ja ho už nebudem potrebovať."

..

Večer som mal v pláne isť za chalanmi do baru. Neopíjal som sa, ale dnes som potreboval zabudnúť. Zabudnúť na Lenu a jej hlúpy úsmev, s ktorým dnes odo mňa odišla. Akoby pre ňu 3 roky spoločného života nič neznamenali.

..

"Ešte som nevidel chlapa, ktorého by tak veľmi vzal rozchod. Musíš byť na tom naozaj veľmi zle." Započul som ako sa Robo snažil prekričať hlasnú hudbu. 

"Prestaň Dano, nechaj ho tak." Snažil sa ma obrániť Martin ale prišlo mi to veľmi detinské. Bol to síce môj brat, ale necítil som sa až tak veľmi skľúčene ako som vyzeral.

"Napi sa ešte. To ti pomôže. Nie všetky ženy sú ako Lena, príde iná. Lepšia. Uvidíš." Koktavo mi podal do rúk ďalší pohár s koňakom a ja som ho ihneď hodil do seba.

"Pozri sa na tú čašníčku. Vraj nikoho nemá a počul som, že je dobrá v posteli." Ukázal mi smerom k pultu. Rýchlo som si ju premeral pohľadom až sa moje oči zastavili pri jej prsiach, potom som si všimol, že sa pozerá mojim smerom. 

"Do riti." Zanadával som si, nechcel som aby si ma všimla, no na moje počudovanie sa na mňa šibalsky usmiala a mal som pocit, že dokonca aj žmurkla jedným okom, čo mi dodalo trochu sebavedomia. 

"Na čo ešte čakáš? Choď za ňou!" Drgol do mňa Robo a nabudený alkoholom v krvi som vykročil smerom k barovému pultu.  Predieral som sa cez parket, kde odvážne tancovalo zopár jednotlivcov, ktorým zjavne už alkohol dosť zamotal hlavu až som sa dostal, k poslednej voľnej barovej stoličke. 

"Poprosím ťa ešte jeden koňak." Zakričal som, keď sa na mňa pozrela a môj zrak mi znovu nechtiac uviazol v jej hlbokom výstrihu. 

"Vieš sa pozerať aj inam?" Spýtala sa ma, keď predo mňa položila sklenený pohár s koňakom. 

"Nebolo to úmyselné." Vyšlo zo mňa a potom som si uvedomil, že to bolo totálna blbosť. Išiel som k nej za účelom pozvať ju ku mne domov, namiesto toho som zo seba spravil idiota.

".. len som ťa chcel niekam pozvať." Snažil som sa prekričať hudbu. Brunetka s dlhými vlasmi sa ku mne naklonila  a ja som mal znovu čo robiť, aby môj zrak neskĺzol presne tam kde bol pred chvíľkou. Nahlas sa zasmiala, keď som to zopakoval dva krát po sebe aby mi dobre rozumela. 

"Nie, vďaka. Už som mala tú česť s chlapom po rozchode, a nepotrebujem aby mi znovu niekto vyplakával na ramene." Mávla rukou a spod pultu vytiahla pohárik. 

"Nazdravie." Pokynula rukou a obaja sme si štrngli, potom sa išla venovať ďalším zákazníkom. Chvíľu som ju ešte sledoval a uvedomoval si, čo sa vlastne stalo. Naozaj som klesol tak nízko, aby ma odmietla, ešte aj obyčajná čašníčka. Naštvane som položil prázdny pohár na pult a znovu sa snažil prejsť cez tanečný parket. Sem-tam do mňa niekto drgol, v hlave mi búchali hlasné bubny z hudby a mal som pocit, že sa so mnou začína točiť aj okolitý svet. 

"Tu ako stojím." Tackajúc som sa dostal k stolu, pri ktorom sme sedeli ostatní. " .. sľubujem, že teraz ja ublížim nejakej žene tak, ako Lena ublížila mne." Vzal som pohár zo stola, pozdvihol ho aby sme si všetci štrngli na znak môjho sľubu.

".. a aby to bolo spravodlivé, tú ženu ti vyberiem ja." Doplnil ma Martin, keď sa naše poháre stretli nad stolom a miestnosťou sa rozozvučalo štrngnutie sklenených pohárov.