krvavý detail

Finále

bod jeden- prepáčte že dlho nebola časť, všetko je teraz okolo monitorov a talentoviek..
bod dva- aj keď to podľa názvu vyzerá na koniec, nie je to tak. :)
no a už vás nebudem rušiť, užite si časť.

Večer v kčme

Mala som tesne pred stretnutím s Adamom. Samozrejme, od Robových starých rodičov som si musela zavolať taxík, hoci to bolo strašne drahé. Išla som domov a prezliekla sa do voľného svetra so zvláštnym vzorom, lebo už bol február a bolo dosť chladno. A k tomu čierne rifle. Potom som bežala do miestnej krčmy, v ktorej som ešte nebola. V pár už som bola, ale v tejto ešte nie. Bola ošarpaná, za pultom znudený pán a pár opilcov za stolíkmi.

Podišla som k pultu a objednala si malé pivo. Človek, čo mi ho čapoval, ani nenadvihol obočie. Jednoducho si vzal peniaze a podal mi pivo. Ani som sa nepoďakovala a sadla si k stolu čo najdaľej od ostatných. Vtom mi zazvonil mobil. Mama. 
"Maya, príď dnes trošku skôr, do 10tej nech si doma. Potrebujem sa s vami porozprávať"
"Niečo vážne mami?"
"Nie, len volám Jacobovi, a nezdvíha. Adolf sa dnes vrátil zo služobnej, ale má tu len kufor a jeho nikde. Chvalabohu, že aspoň ty si zdvihla. A potom--" a nasledovalo typické blablabla, lenže už bolo osem. Čas stretnutia. Povedala som teda mame, že určite prijdem o 10tej a že sa nemá strachovať. A že už musím ísť. 

Asi 10  minút po ôsmej mi začalo byť zle. Ale nie z piva, ktoré som už dávno dopila. Skôr z toho, že Adam nechodí a Jace je "nezvestný". Adolf ma nejako nezaujímal, ale nechcela som, aby sa mu niečo stalo. Dala som si ešte 10 minút, a potom odchod.

Ubehlo 5 minút. Zrazu zaškrípali dvere a dnu vošiel Adam. Ošľahaný vetrom a s červenými lícami. Mimovoľne som sa usmiala, ale potom som sa precitla. Zobuď sa, Maya! 
Podišiel k pultu a objednal dve pivá. Malé. Potom ich zobral a prišiel k môjmu stolu. Obranne som sa skrčila a pritiahla si ponúkané pivo. Žiadne ďakujem.

"Budem sa ťa pýtať, a nesmieš mi klamať" vybafla som naňho prudko.
"Upokoj sa Maya. Dobre, súhlasím, ale pomaly a kľudne"
Áno, môjho najlepšieho kamaráta zabili a veci okolo jeho smrti a pekne zamotali, ale áno Maya, hlavne kľudne.
"Prečo si mal Jacobov mobil?" opýtala som sa chladne.
Adam sa odmlčal, odpil si z piva a spustil.
"Ako som ti povedal, našiel som ho pred ZVERIMEXOM, tým, kde robí tvoj nevlastný oco, alebo ako ho nazvať. Jednoducho Adolf. No a začal zvoniť. Pekná náhoda" uškrnul sa. Na mňa to však nezabralo. Zamračila som sa.
"Prečo si mi klamal, že si šiel na dovolenku?" 
Toto ho prekvapilo. Ale len na moment. 
"Vieš, nedalo mi to. Tak si sa vrhla do vyšetrovania Robovej smrti, až som sa zľakol. Vieš Maya, nie je to bezpečné. A navyše mi Jace povedal aj o tých listoch a smskách. Bojím sa o teba. Išiel som si zisťovať niečo na Robovom bývalom bydlisku. Nenesiem dobré správy. Dozvedel som sa toho dosť  Robovi, v podstate to bol milý chlapec. Ale zároveň aj o niekom inom. O Jacobovi"

Vyvalila som naňho oči. "A čo také si sa už len ty mohol dozvedieť o Jaceovi?"
Adam sa nachvíľu odmlčal a potom sa ma až prekvapivo vážne spýtal "Maya, kde máš brata?"
To ma rozrušilo. "Prečo? Hrozí mu niečo?" 
Adam sa poškrabkal na hlave a odpil si z piva. "Maya, radím ti, prečítaj si Robov denník. Je to súrne. Ja už musím ísť, ale ty choď pekne domov a ak bude tvoj brat doma, okamžite mi zavolaj. Ak nie, prečítaj si denník a zavolaj mi potom. Každopádne, ak mi nezavoláš do 20 minút, idem k vám"
S týmito slovami Adam vstal, dopil pivo a odišiel. Sedela som tam, neschopná pohybu. Nakoniec som sa odšuchtala domov.

Doma som bola skoro. Mama ma objala a pokúšala sa dovolať Jaceovi a Adolfovi. Doma sme teda boli len my dve. Odšuchtala som sa do izby a čítala denník. Bol písaný škrabopisom a dátumy chýbali. Najprv to boli len jeho pocity, no potom som  zbadala túto časť.