krvavý detail

denník v zlých rukách

Obsah balíka som skryla do vrecka a balík som šmarila na posteľ. Na hornú, svoju. Dúfala som, že Jacob mi potvrdí moju teóriu, lebo hoci mi to začalo do seba zapadať, stále to znelo pomerne šialene. Zliezla som z postele a vybrala sa k Adamovi. 

Okolo futbalového ihriska som prechádzala opatrne, aby som nezazrela Adama a aby ma neprichytil, ako naňho zízam. Nesmie vedieť, že som ho odhalila. Dovolila som si len jeden letmý pohľad. Nebol tam. Fakticky tam nebol. Sakra. Ale aj tak je klamár. To v obchode bol určite on. Nevadí, pokračovala som až k jeho domu so sklonenou hlavou a snažila sa ako vždy ignorovať okolie. Mala som na sebe tmavomodrú mikinu a čierne rifle. 

K Adamovi som dorazila celkom rýchlo. Okolo futbalového ihriska, okolo potravín a škôlky vedie štrková cesta, ktorá je moja obľúbená, pretože je rýchla.

Adamova sestra, zhodou okolností tiež Maya. Maya mala 13 rokov a bolo to tiché decko. Nosila voľné džínsy a dúhové tričká, väčšinou so všelijakými vzormi a farbami. Mala červené vlasy, ale aj napriek svojmu výzoru bola tichý podivín. Možno keby je v našej škole, tak si rozumieme. Teda, keby nemala za brata zradcu.

"Ja.." začala som a vtom mi došlo že vlastne neviem, čo povedať. Stála som tam ako taká sliepka. Ale Maya sa chopila iniciatívy a pozvala ma dnu na čaj, že pri čaji sa rozpráva lepšie. Trikrát sláva podivínom, rozumejú mi. 
Vošla som knim, do dobre známeho bytu. Vyzeralo to tu úplne inak ako u Roberta. Adamovy rodičia sú skvelí, dovolia mu hocičo. V izbe mal činčilu a plagátmi polepenú celú stenu. Na stolíku mu trónil počítač s nahryznutým jablkom, lenže Adam si ho prelepil hruškou. Na zemi mal pohádzané oblečenie. 
Maya jeho izbu obišla a vtiahla ma do kuchyne. Urobila nám bylinkový čaj, hoci ho nemám rada, dala som si. "Tak, počúvam" usmiala sa. "No, budem znieť ako idiot, ale má Adam problémy so spaním?" Myslím, že Maya čakala čokoľvek, ale toto určite nie. Vyvalila na mňa oči a začala sa smiať. "To je vtip, že?" chichotala sa. Mala smiech ako hrkálku. Bolo taká zlatá. Ja som však nežartovala.
"Maya, myslím to vážne" povedala som.
"Nie, vážne, Adam nemá problémy so spaním. Večne chrápe." uškrnula sa.
Super, čo teraz?
"Dobre, v pohode. Môžem ti síce pripadať ako totálny magor, ale môžem mu prehľadať izbu?" trúfla som si. Bolo mi celkom jedno, či ma pošle preč, alebo či mi to dovolí. Už zase sa mi rozpadla moja teória. Ale na moje prekvapenie Maya dostala silný záchvat smiechu a povedala že kľudne. A potom odišla k sebe do izby. Prekvapene som sa odtackala k Adamovi. Jeho izba bola krásna aj taká neuprataná. Najprv som mu prehrabala šuflík. Nič, len staré fotky. Potom zem. Nič, len bordel. Potom posteľ, matrac. Niečo som zacítila. Vážne Adam? Najtrápnejšia skrýša všetkých čias. pod matracom. Vylovila som knižočku a na počudovanie som zistila, že je to Robertov denník. Teraz som sa vážne naštvala. Takže on ho zobral! Vtedy, keď bol u nás. Otvorila som ho a prelistovala. Niektoré stránky boli celé vyšklbnuté. Super!!!
S Mayou som sa rozlúčila a ona sa ešte stále šibnuto smiala. Musela som sa aj ja, lebo mala naozaj nákazlivý smiech. Hoci som bola nasratá. Ja toho chlapca zabijem. Ale jeho sestry sa nespýtam kde je. Myslím si, že to viem.

-prepáčte za krátku časť a za chyby, píšem to v škole-