krvavý detail

minulosť

ROBERT A MAYA, TÁBOR 2011
Robert- 15 rokov
Maya- 14 rokov

MAYA
Naštvane som si odfrkla. Mali sme hrať stupídnu hru "Pravda alebo odvaha", taká tá hra čo na ňu každý frfle, ale skryto túži odhaliť, že sa nebojí, poprípade prezradiť akoby náhodou o sebe niečo zaujímavé. Ja som však nebola takýto typ. Mrkla som na kamarátku Annu a prevrátili sme spolu oči. Anna bola moja spriaznená duša, bohužiaľ o 4 roky staršia a robila praktikantku. Aj tak to bola moja jediná kamarátka tu, okrem Adama. Asistovala hre a dokonca si s nami zahrala, ževraj pre srandu.
Hrali sme s fľašou od nejakého alkoholu, čo Anna potiahla od vedúcich. Boli 2 ráno a podľa mňa, keď už sme zorganizovali toto stretnutie v nepoužívanej rozpadnutej chatke, mali by sme robiť niečo lepšie ako hrať nejakú fľašu. Samozrejme, piť alkohol som sa nechystala, ale toto bolo detinské.

Ako naschvál hrdlo fľaše ukázalo na mňa. Skvelé. A fľašu točil istý chlapec menom Róbert, ktorý sa mi strašne hnusil. Výzorovo bol pekný, ale niečím ma odpudzoval. Každopádne, dostala som na výber, pravda, odvaha. Mimochodom, kto podľa nich klamal, mal dostať 5 faciek. A už to aplikovali. Nestála som o to, brala som odvahu. 
"No tak moja milá, zatancuj nám nejaký odvážny tanec" uškrnie sa Róbert, načo ma naplo a hodila po ňom vankúšom. 
"Daj mi radšej pravdu, idiot" 
"Dobre, takže, Maya, páči sa ti Adam?" 
Jeho úsmev nol strašne pekný, zabila by som ho.
"Nie, Adam je môj najlepší kamarát" usmiala som sa aj ja.
"Klameš! Klameš!" ozvalo sa zborovo. Adam sa neisto prizeral.
"Neklamem" povedala som kľudne. Nasledovala zbytočná dráma a rozruch, kým vydedukovali, že neklamem. Potom som mala točiť fľaškou ja. Padlo to na neznámeho chlapca, ktorý si vybral odvahu. Chlapec mi prišiel sympatický, tak som mu dala za úlohu pobozkať jeho kamarátku. Nič vtipné ani originálne ma nenapadalo. Síce sa zdráhal, ale nakoniec to spravil. Zvyšných 20 minút som akosi prespala s otvorenými očami, predsa len boli dve aj čosi..
"No tak Robert, vyklop to! Páči sa ti Maya?" prebudilo ma.
"Nie" povedal tak chladne, až ma to zarazilo. Dobre, bola som síce tučná, taká tučná, že som si ani neobliekla plavky, nosila som strojček, ale inak som bola vcelku normálna. Múdra a v tvári celkom pekná. Rada som si o sebe myslela, že som zábavná. Lenže Robertove chladné slová pochovali aj zvyšky môjho sebavedomia. Bolo mi to celkom ľúto. Takže som sa zdvihla, vlastne som ani nemala v pláne odísť, ale potrebovala som trošku pozornosti. Lenže nikto nehovoril nič, preverovali pravdivosť Robertovho výroku. Len Adam na mňa škúlil. Vyhŕkli mi slzy a utekala som na svoju izbu, kde som sa poriadne vyrevala. Áno, mám len 14, ale predsa sa mi páčil. Veľmi čudným spôsobom, zároveň som ho neznášala pre jeho namyslenosť a výrečnosť a na druhej strane ma zaujal svojou inteligenciou a čokoládovou vôňou. Ach, jedno veľké ach. Radšej som išla spať.

ROBERT
Bol som taký blbý. Prečo som jej nepovedal, že sa mi páči? Bola mi veľmi sympatická, nebola ako ostatné. Vlastne blbosť, bola ako ostatné. Mala 2 ruky a 2 nohy, hnedé vlasy, oči, tichá, zvláštna. Poznal som kopec takých báb. Ale žiadna nebola ako Maya. Neviem prečo sa mi páčila, mohol som mať aj tú staršiu červenovlasú Annu, aj pehavú Rebeku, modrookú Lindu, lenže mňa zaujme blbá Maya. Poznám ju len z rečí. Brat Jacob, otec zdrhol, matka s iQ -10, lacný byt na konci sídliska. Chudák Maya. Musím premyslieť, ako ju pozvem na záverečnú diskotéku. Áno, sú tu decká vekovo 13-17, takže tá diskotéka bude o ničom, lenže viem že Maya neznáša diskotéky a mohli by sme na ne nadávať, aká je to strata času, no a nakoniec by sme uznali že slaďák je vlastne veľmi dobrá vec. A potom by sme už len tancovali....

MAYA
Za polhodinu je táborák. Bola streda a za 2 dni sme mali ísť domov, takže už len dúfať, že ma pozve na tú blbú diskotéku. No nič, teraz aspoň ten táborák.

They tears are filling up their glasses,
No expression, no expression,
Hide my head I wanna drow my sorrow,
No tomorrow, no tomorrow

Text piesní pri praskajúcom ohni sa rozliehal celým areálom. Sedela som na lavičke odsunutá od baviacich sa kamarátov a bozkávajúcich sa dvojíc. Bolo mi však príjemne, oheň pukotal, opekala som si chlieb a počúvala rozhovory, tichý pozorovateľ. Zrazu ku mne prišiel Robert s dvoma špekáčikmi. Jeden mi podal so slovami "daj si trocha prasiatka". S úsmevom, hoci ma zranil, som mu odpovedala, že nejem mäso. 
"No ty si zvláštna" uškrnul sa. Vôbec sa ma to nedotklo, páčil sa mi spôsob akým to vyslovil. Akoby zvláštna znamenalo špeciálna, jedinečná
"Počuj, Maya, ehm, včera.."
"Nechaj to tak Robert, nechcem sa o tom baviť"
"Vážne? Lebo ja.."
"Vážne, lepšie urobíš, ak mi otočíš chlieb na tej prekliatej palici. Vždy si skoro spálim ruky alebo vypichnem oko"
Vtedy som prvý krát počula Robertov smiech.
Do konca večera sme prebrali náš hudobný vkus, obľúbené žánre filmov, kníh, autá, dievčatá, chlapcov.. Mal 2 bratov, milého otca, nemal dievča. Dozvedela som sa, že Robert krásne spieva. Keď popritom neskôr hral na gitare, mala som chuť ho zjesť. Bol skvelý a bodka. Nič viac. 
Adam na nás divne zazeral celý večer. Ale nebolo mi ľúto, že ho ignorujem. Bola som sebecky nadšená s Roberta.
Tú noc sme sa prvý krát pobozkali. Ďalšiu noc sme spolu nadávali na diskotéku a potom tancovali slaďák. Túto noc sme sa pobozkali druhý a posledný krát.
Prišiel za mňou Adam a prezradil mi o Robertovi pravdu. Že chodil minule s Rebekou a Yvonou naraz minulý mesiac. Že sa bije s Adamovým bratom. Že kradne v obchode kde robí jeho mama. A kopu ďaľších hrozných vecí.
Ráno, v deň odchodu som mu narovinu povedala, že už sa s ním nechcem stretávať. Chcel protestovať, ale povedala som mu, že ak ma má rád, nech mi splní toto jedno želanie. Ustúpil. Vtedy som bola tak strašne smutná, že Atlantický oceán bol v porovnaní s oceánmi čo som plakala ja len malý pľuvanec.

ROBERT
Budem jej želanie rešpektovať. Ale Adama si preverím.