krvavý detail

denník

Doma bol len Adolf a s niekým si písal na mobile. Stuhla som. Nepísal tie esemesky on?

Musím to zistiť. Aj keď je to veľmi nepravdepodobné. Som unavená. Roberta som rada nemala. Ale aj tak mi je to ľúto.

Sadla som si na škatuľu a vybalila si notebook. Wifi som kradla susedom, nevadí, mali si zaheslovať. Nalogovala som sa stránky tábora, kde sme boli pred rokom a prezerala si fotky. Bolo tam vážne úžastne, Robert mi tam prezradil o sebe toho veľa, naozaj sme si boli blízky. Ale hneď ako tábor skončil, prestali sme sa baviť. Rozmýšľam čo mi o sebe Robert prezradil. Mal rád knihy, hudbu, rád písal, spieval.. Áno, mal krásny hlas.. Zrazu mi zovrelo srdce.. Asi som ho mala trocha rada.

Za desať minút klopal policajt s ešte jedným, tým čo bol Roberta doma. Pustila som ich dnu a Adolf vyjavene pozeral. "To koho si vodíš domov?" 
"Môj kamarát zomrel, len niečo prešetrujú." odseknem mu. Policajti sa na mňa čudne pozrú, asi im prijde divné že som toto neoznámila "ockovi". Nevadí, zavediem ich do kuchyne, lebo tam je stôl

Motá sa mi z toho hlava. Celé je to ako z nejakej lacnej detektívky. Kamarát sa zabije, bum, hlavná hrdinka to prešetrí, zistí dôvody, potom si poplače a koniec. Nudaa. Nechcela som to prirovnávať k lacnej detektívke, toto bol môj život. Naozaj mi niečo zahesloval do názvu súboru. Uf.

Policajti kládli typické otázky, či smútil, mal depresie, či bral drogy, opíjal sa a podobne. Potom mi povedali to, na čo som čakala celú dobu. Že ten odkaz zrejme napísal mylne presvedčený, že sa zaplietol do niečoho veľkého a spanikáril. Preto sa zabil. Nemohla som tomu uveriť. Takže predsa je aj v lacných detektívkach čosi pravdivé. Never policajtom.

Keď odchádzali, zamyslela som sa. Čo viem ja a oni nie? Adresa za fotkou. SMSky. Robert nie je typ čo by spáchala samovraždu..  Moje myšlienkové pochody prerušil jede z nich.
"Počkaj, toto ti posiela Robova mama, ževraj jeho denník. Prešli sme ho, ale zasa to isté. Mladík zrejme preháňal, domýšlal si. Ale ona chce, aby si ho mala." povedal a odišiel.
Denník. To môže byť kľúč. Povedala som si, že si ho pozriem až keď prídem večer z vonku. Idem konečne s Adamom.

prosím napíšte mi váš názor, či mám pokračovať alebo nie :)