krvavý detail

takmer normálny deň

venujem najlepšiemu kamarátovi dušanovi 

"A teraz mi porozprávaj všetko od začiatku" povedal Adam toho večera, keď sme konečne sedeli na lavičke a popíjali mangový džús.
"Výhražné SMSky, Robertova smrť, jeho denník, zašifrovaný odkaz.." vymenúval Adam, lebo som mu samozrejme všetko povedala asi tak tisíc krát. Ale nezazlievam mu to, Adam má dosť nudný život a tak mu to aspoň vdýchne nejaké vzrušenie do každodennej rutiny, lebo ako vraví, viem veľmi živo opisovať. Hoci ja som nechcela pochvalu, ale radu. Čo so situáciou. Adamov postoj ma však prekvapil.
"Maya, radím ti, kašli na to, nechceš sa zapliesť do niečoho veľkého" povedal nervózne a oblizol si pery.
"Ale Adam, ja proste viem že Rob sa nezabil. Po-podľa mňa ho niekto zabil" vyslovila som konečne svoju obavu.  Len sa mi to zdalo, alebo Adamovou tvárou prešiel zvláštny tieň? No asi sa mi to len zdalo, lebo zachvíľu chladným hlasom povedal- "Tak už je to Rob?"
"Ale Adam!" povedala som naštvane, lebo tu predsa nešlo o to, či Roberta volám celým menom alebo skratkou... Práve som vyslovila svoju najväčšiu obavu a on to odignoroval!
Adam sa zháčil, ale hneď na to sa rozosmial. Chvíľu sa mi zdalo, že dosť falošne, ale potom som si vynadala, pretože som neskutočne paranoidná. Áno, musím byť všímavá  a podozrievavá, ale toto je Adam, tak čo bláznim..
"No to je fuk, proste sa bojím Adam.." povedala som mu nešťastne. Adam sa upokojujúco usmial a povedal- "Vieš čo, prečítame si jeho denník a potom uvidíme.. A už to neriešme, proste zajtra prines von denník a preskúmame to a zároveň zistíme, akú adresu ti napísal na ten papierik, dobre Maya? Len už to dnes nerieš, skočíme niekam, dobre?"
Celý Adam, úžasný, pohotový a logicky zmýšľajúci, navyše presne vie, na čo myslím. Tiež som mala chuť niekam ísť. Takže som len prikývla a radostne  ho objala. Asi pôjdeme do baru na rohu. Mám len 15, záchvíľu 16, ale Adam má 17 takže on je v bare známa firma. Čo sa mňa týka, nie som moc na alkohol, lenže tento bar je nejako slávny medzi tínedžermi, takže sem občas idem. Adam si dal niečo tvrdé a ja som si zahanbene vypýtala ďalší mangový džús a praclík. Môj najlepší kamarát sa len uškrnul a kopol do seba obsah pohárika. Nemám rada, keď Adam pije, hoci keď sa opije je len vtipný, a nie násilnícky debil. No aj tak mi je to nepríjemné. "Adam, už ti stačilo, nemyslíš, sir vodka tretí?" bol to náš dávny trápny vtip z detstva, no barman na mňa pozrel ako na kráľovnú trápnych vtipov a Adam nebol v takom stave, aby vôbec spoznal kto som. "Ideme domov, keď už nechápeš moje trápne vtipy, je to fakt zlé. Ráno mi poďakuješ za ušetrenú bolesť" povedala som mu a barman sa konečne uškrnul. Povedal, že Adam si to zacvakať musí, ale mne ako abstinentke kľudne džús a praclík odpustí, alebo vymení za moje  číslo. Zahanbene (prečo sa vždy hanbím??) som prikývla, pretože to bol asi 18 ročný  sympaťák a navyše poznal aj Roba, takže sa hodil na získavanie  iformácií. Načmárala som mu moje číslo na vreckovku a usmiala sa. "Sebastian, mimochodom" kývol mi na rozlúčku. "Maya" povedala som hlasom, ktorý som nespoznávala. Prekvapilo ma, že zaujmem ľudí aj keď som skôr tichá, nezaujímavá a tučná. Ale nebol čas na takéto úvahy, vyvliekla som Adama z baru potom čo som mu vylovila peňaženku a zistila, že v nej má tak 200 eur. No nedala som na sebe nič zdať a zaplatila. Potom sme vypadli a sadli si na našu obvyklú lavičku. Adama som na ňu bez hanby uložila a on zaspal. Ja som si vytiahla zošit s delfínmi a načmárala som si Sebastianovo meno k poznámkam pod nadpis ROBERT. Boli tam všetky doterajšie postrehy, adresa a odkaz a pod. Začalo snežiť. Prekvapilo ma to a celkom vytrhlo z úvah. Až keď mi vločka dopadla na špičku nosa, zistila som, že prežívam takmer normálny deň, vlastne tak trochu večer. Vzdychla som si. Ešte som mala na krku svojho takmer dospelého kamaráta. Poriadne som ním zatriasla a keď sa neprebúdzal, strčila som mu dva prsty do krku, naplo ho a on vyskočil ako naježená mačka a utekal vracať do kríkov. Vrátil sa prskajúc, ale usmieval sa. Odprevadil ma a dohodli sme sa, že keďže je zajtra sobota, stretneme sa ráno. Príde k nám. Super. Povedala som mu "ahoj" a myslela som že už sme sa rozlúčili, lenže on ostal stáť a niečo ma nútilo zostať. Bol to vážne divný pocit.. Zrazu sa ku mne Adam nahol a pobozkal ma!! Bolo to zvláštne, ale mne sa len premietli naše dobrodružstvá z detstva.. My ako naháňame veveričku na výlete v Londýne, ako spievame karaoke a mne to vôbec nešlo, ako ma Adam naučil jazdiť na bicykli... Ako ma Adam bozkáva. Je to správne? Cítim k nemu niečo? Zrazu ma skoro striaslo a prišiel na mňa náhly pocit, že to nie je správne. Odtrhla som ho od seba a povedala som dobrú, odomkla si až príliš rýchlo a zdrhla hore k nám. Bože, čo sa to práve stalo.. Dúfam, že bol taký opitý, že si nič nepamätal.
Doma boli Jacob a Adolf a o niečom živo diskutovali. Fuj. Išla som si urobiť mätový čaj a snažila sa ich ignorovať. Lenže aj tak som ich počula.
Adolf- "A ona o tom vie?"
Jace-"Nie, bojím sa, že by ju porazilo, keby sa to dozvie"
Adolf-"Ja viem, chlape, ale aj tak sa bojím, že to nevyjde. Že sa niečo pokazí."
Jace-"Ale no tak, čo by sa malo pokaziť? Máme to dokonale naplánované a Maya nič netuší.."
Ďalej som už nepočula nič, pretože som prudko buchla šálkou a tí dvaja si ma všimli a až príliš nasilu sa usmievali. Akoby si ma až teraz všimli. Urobilo sa mi zle od žalúdku. Oni na mňa niečo chystajú? Jace aj ten chumaj? Och, Jace.. Čo sa to tu deje?

Tvárila som sa akoby nič. išla som k nám do izby, pretože aj v novom dome máme izbu spolu. Niekto vybalil, asi Jace. Moja a Adamova fotka je na stole. Zasa ma zachváti zvláštny pocit viny a pochybností. Najradšej by som sa prefackala. Začína sa to poriadne zamotávať. Rozhodla som sa, že s čítaním denníka počkám na Adama a najrozumnejšie bude ho ešte neotvárať a ísť si dať sprchu a potom poriadne dlhý spánok. Áno, to bude najlepšie.

Ako ju mám upokojiť? Musím sa s ňou spojiť. Najnenápadnejšie bude poslať jej zase SMSku, alebo ešte lepšie, list. Bude znova vystrašená a nebude sa v tom vŕtať. Neviem to naisto, ale mám pocit, že sa rozhodla vyšetrovať.