Triaška

4

Po včerajšom odkaze som spala najviac tri hodiny, preto lebo som sa obávala, že sa to zopakuje. Celú noc som sa len triasla a rozmýšľala som nad všetkým čo sa udialo. Dam s Elijahom zostali pri mne v podobe vlkov, aby ma strážili pri nejakej hrozbe. Jedinej hrozby, čo som sa bála boli moje nočné mory. A popritom som celý čas na sebe cítila jeho tajomné zelené oči. Cítila som pri tom mravčenie pokožky a pokoj, čo mi nedávalo zmysel.

Vstali sme ešte predtým ako vyšlo slnko a ja som mala za úlohu pobaliť si všetko, čo potrebujem na cestu, keďže mi prezradili, že šaty, ktoré budem potrebovať sú už tam. Bola som celkom prekvapená, ale nevypytovala som sa. Zobrala som si len malý ruksak, ktorý som si prevesila cez plecia a vyšla som von.

Pred domom stál len Elijah. Zastavím a nechápavo naňho zazriem.
"Kde je Dam?" spýtam sa a presuniem oči na zem. Stále pri ňom pocitujem menšiu úzkosť a mravčenie.

"Išiel napred, keby sa niečo náhodou vyskytlo," rukou si prehrabne vlasy a podíde ku mne, "najrýchlejšie to bude ak premením a ty si na mňa sadneš."

Neveriacky som sa mu zadívam do očí a jemne sa začervenám. Premení sa rovno pred mojimi očami a až teraz si uvedomím aký je obrovský. Siaha mi až po prsia. Ňufákom mi štuchne do líca a mykne hlavou, aby mi naznačil že si mám vyskočiť na jeho chrbát. Nakoniec si ľahne.

Kostrbato vyskočím a zachytím sa jeho ebenovej srsti a zavriem oči. Po chvíľke pocítim tlak a ešte tuhšie sa k nemu priviniem. Cítim ako beží a nadskakuje a bojím sa, že zletím dolu. Ale po chvíľke pokojnej jazdy sa upokojím a otvorím oči. Naokolo sa to hemží stromami a kvetmi a ja sa cítim ako v sne.

Po chvíľke sa však tá pokojná ilúzia stratí a ja započujem bolestivé zavytie Elijaha. Z posledných síl ma vyhodí nad seba a ja už len spadnem do jeho mäkkej srsti. Po chvíľke sa z nej vymotám a hľadám príčinu bolestivého zavytia. Všimnem si hlbokú ranu z ktorej sa prúdom leje krv. Elijah už tak slábne, že sa mení na človeka a ta rana je presne na jeho bruchu. Začínam panikáriť, pretože neviem čo mám robiť. Elijahovi sa z tváre postupne vytráca farba. Zahrabnem do ruksaka a vytiahnem odtiaľ tričko, ktoré okamžite pritlačím na ranu a dúfam, že aspoň polovičné zastavím krvácanie. Keď to nepomáha a celé tričko nasiakne krvou moje srdce búcha do mojej hrude, tak že sa bojím, že za chvíľku odtiaľ vyskočí. Z očí sa mi začnú rinúť slzy a začnem bezmocne kričať. Z mojich rúk vyšlahne prameň svetla a ja sa tak zlaknem, že uskočím na bok.

Elijah začne pomykávať očami a do tváre sa mu vráti farba. Pozriem na jeho ranu, ale moje oči zavadia len o obrovskú jazvu. Nikde ani stopy po hlbokej rane, ktorú tam mal pred chvíľkou. Postavím sa, ale pred očami sa mi zjaví temnota a už len cítim ako padám.

Celým telom mi prebehnú zimomriavky a ja sa strasiem. Pootvorím oči, ale vidím len cez hmlu. Oči mam totižto niečím prelepené a viečka veľmi ťažké. Cítim pri sebe človeka. Vidím jeho siluetu, ale nemôžem rozoznať či je to žena alebo muž. Obchádza okolo mňa chytá sa ma na každom kúsku môjho tela. Je to nepríjemné a chcem od neho ujsť, ale moje nohy sa nechcú pohnúť. Do toho sa pridajú hlasy, ktoré opakujú dookola to isté slovo. Chcem odtiaľto preč. Zachráňte ma! Chcem zakričať, ale zistím, že nemám hlas. Obraz pred mojimi očami sa zmení a ja pozorujem, ženu, ktorá v rukách kolíše bábätko, ktoré vyzerá, že spí. Pri nej sa zjaví žena v čiernom plášti a niečo jej pošepká. Slová počujem zreteľne aj keď veľmi slabo. Žena len prikývne a obraz sa vtedy vytratí...

Preberiem sa mykaním môjho tela. Zažmurkám oproti tme a zistím, že mnou trasie brat, ktorý vyzerá napoly v tranze, keďže mu po lícach stekajú slzy a myká mnou tak silno, že sa bojím, že sa mi v tele zlomia všetky kosti. Jemne ho odtlačím a keď uvidí, že som sa prebrala, zoberie ma do objatia.

"Čo sa deje?" spýtam sa potichu a snažím sa postaviť. Nie je to až taký dobrý nápad ako som si myslela, lebo sa mi zakrúti hlava, ale našťastie si stihnem sadnúť ešte predtým ako by som zas odpadla.

"Sestrička ani nevieš ako si ma vystrašila, keď som počul Elijahovo zavytie a potom tvoje zakričanie okamžite som bežal za vami," povie jedným dychom a ukáže smerom sa Elijaha, ktorý sedí hneď pri mne a ktorého som si predtým nevšimla.

"Niekto na vás zaútočil," povie už pevným hlasom a vymení si pohľad s Elijahom. Zmätene sa na Elijaha pozriem.
"Vysvetlí mi niekto čo sa presne stalo?" spýtam sa.

"V podstate si mi zachránila život," povie ľahostajne Elijah a zdvihne si tričko, aby mi ukázal jazvu, ktorá sa tiahne cez jeho brucho. V tom momente vyvalím oči a spomeniem si.
"Počkaj, počkaj ako.... však to nedáva zmysel, čo bola tá žiara?"

"To bola tvoja mágia, moja rana v tebe rozpútala silné pocity a tak potlačovaná mágia vyšla na povrch," odpovie jednoducho, pokrčí plecami a uškrnie sa.
"Mohla si to urobiť skôr, vieš ako to sakramentsky bolelo?"

Robí si zo mňa srandu? Tak ja som ledva vedela čo robím a on mi povie toto? Nenávistne na neho zazriem a zodvihnem sa po svoj batoh. Nájdem ceruzu a papier a napíšem, čo presne som počula v sne. Brat mi pozrie ponad plecia a začne krútiť hlavou. Na papieri totižto stojí:

"svorka divej ruže"

Nedáva mi to žiaden zmysel tak len pokrčím plecami a posuniem to bratovi.
"Takže to boli tí sviniari," zahromží a vstane.
Elijah sa na mňa pozrie a keď uvidí nechápavosť v mojich očiach vysvetlí:
"Sú to naši nepriatelia."

Len prikývnem a vstanem aj ja.
"Asi sme ich podcenili, skoro ťa zabili," zavrčí Dam a krúti hlavou. Ja sa len zamyslím nad tým, že moja hlava sa stále krúti a potrebujem odpočinok.

"To vyriešime potom," pozrie tvrdo na brata a tým to uzavrie, "musíme sa pohnúť, nevieme totižto, či tu ešte stále sú."