Triaška

11

Ak by v živote človeka neexistovali ťažkosti a bolesť, ktoré prichádzajú v živote každého jedného, nikdy by sme ani nepomysleli na smrť a nikdy by sme ani po nej v týchto situáciách netúžili. Nikto ani nevie ako to tam vyzerá. Ak by to však bolo také upokojujúce ako tma, ktorá ma obklopuje a príjemné ako jemná hudba, ktorá prichádza z diaľky, zostala by som tu aj navždy. Tá hudba ma však navádza aby som rozmýšľala, aby som sa vrátila tam kde patrím.

Jemne zatrepem viečkami ako motýľ svojimi krídlami, keď sa pokúša vzlietnuť do nového slnečného dňa. Zo všetkých strán ma obklopí svetlo. Nie je to až také príjemné ako som si myslela. Telo mi brní a v hlave stále počujem tu melódiu. Až po chvíľke si uvedomím, že nepatrila do sna, ale do reálneho sveta. Vychádza z poza dverí mojej izby. Jemne si sadnem a preložím nohy cez posteľ. Postavím sa a hypnoticky nasledujem melódiu.

Nohy ma zavedú do izby oproti mne. Dvere sú pootvorené, takže ľahko prekĺznem. Mladík sediaci pred klavírom, ktorý vyludzuje tú nádhernú melódiu sa otočí a prestane. Očividne počul zavŕzganie dverí.

"Samole...," zašepká. O chvíľku je už pri mne a drží ma vo svojom veľkom objatí. Až vtedy mi dôjde kde som a kto som. Snažím sa ho odstrčiť rukami ale je až príliš silný.

"Elijah, pu-pusti ma," poviem roztraseným a chrapľavým hlasom. Zdá sa mi ako keby som nerozprávala niekoľko dní. Hrdlo ma škriabe a hlava pri tom náhlom spamätaní protestuje. Odkašlem si a prehovorím znovu: "Čo sa stalo?"

Elijah ako keby si len teraz uvedomí čo urobil a tak odo mňa odstúpi a pozrie sa mi rovno do očí.   "Po tom čo si zachránila Nathaniela, odpadla si a bola si mimo až do teraz. Vyzeráš slabšie ako predtým, okamžite sa musíš najesť," ani nedopovie a chytí ma za ruku aby som ho nasledovala. Chcem ho zastaviť a opýtať sa na toľko vecí, ale v mojom bruchu zaškvŕka tak hlasno až myslím, že to musel počuť každý v tomto sídle a tak sa mu neopovažujem odporovať. Na otázky bude ešte čas.

Zastaví ma však to, že pri druhom kroku sa mi podlomia kolená a ja spadnem rovno na podlahu. Očividne som na tom horšie ako som si myslela. Elijah si len vzdychne a zoberie ma na ruky ako keby som nevážila ani kilo. Zamračí sa ešte viac ako bol predtým. Nebudem klamať z jeho emócií som zmätená. Keď vojdeme do jedálne a hneď započujem nadšený krik Damiána. Elijah ma položí na stoličku a Dam sa mi vrhne okolo krku. 

"Sestrička ani nevieš ako som sa bál," povie a stlačí ma ešte viac. Nato započujem zavrčanie spoza mňa a Dam odo mňa odstúpi. 

"Ešte stále je slabá, nemal by si sa na ňu tak vešať," povie Elijah a sadne si oproti mne. Odfknem si a zamrmlem "pokrytec". Ako keby ma on pred chvíľou nepučil vo svojom objatí. Otočím sa na tretieho chlapa pri stole. Je mi veľmi povedomý ale nedokážem si spomenúť odkiaľ ho poznám. Jeho tvár vyzerá veľmi prívetivo. Nastaví ku mne ruku a ja ju prijmem.

"Som veľmi rád, že ti konečne môžem poďakovať, som Nathaniel, zachránila si mi život," po tom ako to dopovie oslnivo sa usmeje a mne konečne dôjde odkiaľ ho poznám.

"Bez tej krvi som ťa skoro ani nespoznala," zavtipkujem s úsmevom na tvári. Zasmeje sa a ja sa otočím na misku plnú jedla. Ak niečo rýchlo nezjem asi odpadnem znova.

"Prečo sa inak všetci tvárite akoby som pomaly umierala?" spýtam sa s nádychom irónie v hlase.

"Samole, bola si mimo tri dni a dva z nich si mala vysoké horúčky," povie Elijah a mne skoro zabehne. Tri dni? Myslela som že som bola mimo tak tri hodiny. Vypúlim oči a nechcem tomu veriť. Otočím sa na Dama, ktorý len prikývne.

"Nevedeli sme čo robiť," povie so smutným hlasom a vráti sa ku raňajkám. Elijah sa otočí na Dama so zamračeným výrazom. "Dokonca aj výrazne schudla," povie a kývne na mňa. Ja sa okamžite začnem červenať. Musel si to všimnúť vtedy, keď ma niesol.

"Je to zaujímavé. Nepamätám si, že by ma niečo bolelo, dokonca som sa zobudila až na melódiu, ktorú si hral," poviem rovno otočená na Elijaha. Nevedela som, že vie hrať na klavír. Som rada, že som sa aspoň niečo nové dozvedela. Tento deň musím odskúšať to kúzlo, ktoré som si dávnejšie naplánovala.

"Koľko je vlastne hodín?" spýtam sa so záujmom v hlase. 

"Načo to potrebuješ vedieť?" 

Pokrčím plecami. "Aby som stihla tréning."

Všetci traja sa na mňa otočia s nechápavými výrazmi. Nechápem, čo som také zlé povedala. Elijah sa na mňa pozrie s ešte väčším nesúhlasom. "Žiadny tréning, pozri sa na seba ani nevieš poriadne stáť na nohách."

Zostanem prekvapená. Minule keď mi bolo zle ma donútili. Asi vyzerám vážne príšerne, čo si nahováram aj sa tak cítim. Úľava sa rozleje celým mojím telom. "Tak pôjdem pomáhať celý deň na kliniku."

Tentoraz sa ozve Dam s jednoduchým: "Nie."

Takže môžem konečne vyskúšať to kúzlo. "Okej tak budem v knižnici, aspoň posilním niektoré kúzla," poviem s úsmevom na tvári.

"Ani kúzliť by si na istý čas nemala," povie Elijah s tvrdým hlasom. Pozriem naňho so zdvihnutým obočím. Myslia si, že ma udržia zavretú a v posteli? Keď mi zakázali tréning aj kliniku, tak knižnice sa nevzdám. Nathaniel sa na mňa pozrie so smutným výrazom.

"Prepáč mi, cítim sa hrozne, že za to, že si ma zachránila si mala takéto problémy a ešte stále máš," prehovorí. Pozriem sa naňho so zmierlivým výrazom.

"Ty za to nemôžeš, som rada že sa mi to podarilo," poviem s úsmevom, ktorý však zamrzne, keď sa otočím na Elijaha a Dama. "A vy si nemyslite, že mi môžete všetko zakázať som v poriadku a veľmi rada vám to dokážem.

Dam pokrúti hlavou a vzdychne si. "Tvrdohlavá ako vždy, sestrička."

Zašmátram do svojho vnútra. Moja mágia je tam, v plnej sile, volá ma a láka. Začne mi vybrovať pokožka. Cítim horúcu silu v každom kúsku svojho tela ako lávu, ktorá vyteká z nahnevanej sopky. Dam sa pozrie na Elijaha a pokývne na mňa. Všimol si o čo sa snažím. Toto kúzlo však nepoznajú. Ešte som im ho neukazovala. Začnem potichu šepkať.

"Samole...," zavrčí Elijah a vyskočí zo stoličky. 

"Nezabúdajte ja som tu tá, ktorá vie čarovať," poviem. Na to sa len usmejem a cítim ako sa vznesiem. Zrazu sa ocitnem v kúpeľni. Preľaknem sa, lebo vyzerám ešte horšie ako som si myslela. Tmavé kruhy pod očami, mastné vlasy a bledá pokožka. Viac ma však zarazí to, čo som si nevšimla celú dobu odvtedy ako som sa zobudila. A to je že mám na sebe oblečené len dlhé tričko, ktoré určite nepatrí mne.