Triaška

12

Keď som sa konečne okúpala a upravila som sa ako sa to najviac dalo, zamierila som do knižnice. Nikto sa ma zatiaľ nepokúsil zastaviť, lebo si domysleli, že ak by mi v niečom bránili nezdráhala by som sa použiť svoju moc. A aj keď som oslabená som silnejšia ako oni. A tak tu sedím v príjemnom tichu a čítam knihu, ktorá ma ďaleko od čarodejníckej. Je to román. Brat si ma kvôli tomu doberá a uťahuje si zo mňa. Nazýva ich "nemravnými" knihami. Čudujem sa, že som tu niečo také našla, ale keď som sa rozprávala s niektorými ženami na klinike prezradili mi, kde ich nájsť. Začala som ich čítať, keď sme ešte bývali u babky, presnejšie boli z babkinej knižnice. Odvtedy sa k nim rada vraciam, keď sa chcem zbaviť stresu a vypadnúť aspoň na chvíľu z tohto chaosu.

Po chvíli ju však odložím. Nemôžem sa na ňu sústrediť. Našla som však päť takých, ktoré ma zaujali a tak si ich kúzlom pošlem do izby a začnem pátrať po tom, prečo som sem prišla. Ako by som sa mohla dozvedieť tajomstvá, ktoré predo mnou skrývajú? Túto otázku si kladiem už dlhšie. Skúšala som ich špehovať, ale márne. Na to aby si ma nevšimli by som musela skryť svoj pach a aj potom by si ma mohli všimnúť. Čítanie myšlienok je zložitejšie kúzlo a vážne sa bojím, že pri niektorých by som to oľutovala. Viem však, že ak sa to nepokúsim zistiť takýmto spôsobom, tak nič nezistím. Sú príliš tajnostkársky na to, aby mi niečo prezradili.

Začnem sa teda prehrabávať knihami. Niečo tu predsa musí byť. Je tu toľko kúziel, že ja sama neverím, že toľké existujú. Od tých najmenších a najjednoduchších až po tie najväčšie a najťažšie. Sama som ešte ani polovicu nevyskúšala, lebo rada skúšam svoje vlastné, keďže nemusím používať knihy a zaklínadlá. Ale rada sa niekedy inšpirujem.

Po asi hodine hľadania nájdem, čo som hľadala. Je to trošku iné kúzlo, aké som si myslela, že spravím ale na toto je stavané. Kúzlo neviditeľnosti. Ako som čítala malo by zahaliť aj moju vôňu a to práve potrebujem. Postavím sa, zavriem oči a načiahnem sa ku svojej moci. Plápolajúci oheň. Teší sa, kedy ju využijem.

"Me non potes videre, me non potes audire, me non potes sentire..." začnem hovoriť. Po chvíli pocítim vlnu moci, ktorá sa rozlezie mojím telom. Viem tým, že to zabralo. Necítim však žiadnu zmenu. Otvorím oči, aby som sa presvedčila a zhíknem, keď tam kde má byť moje telo je teraz len prázdnota. Zajasám a poobzerám sa dookola. Musím začať okamžite hľadať.

Neviem, kde presne by som mala začať, ale viem o dvoch miestnostiach, kde by som mohla nájsť odpovede. A to je Elijahova pracovňa a izba. Skúsim teda prvú izbu. Natiahnem ruku ku kľučke, ale ona mi len prejde skrz dvere. Je to veľmi divný pocit, akoby do mňa niečo narazilo, ale nenechám sa tým odradiť a prekĺznem dnu. Všetky moje orgány protestujú a mám chuť vyvrátiť jedlo, čo som zjedla, ale pomalým dýchaním sa upokojím.

Až potom zdvihnem hlavu a porozhliadam sa naokolo. Izba sa ničím neodlišuje od ostatných, zarazí ma však vôňa, ktorá v nej panuje. Je ňou nasiaknutá. Elijahova vôňa. Zhlboka sa nadýchnem a pokrútim hlavou. Izba je zariadená v tmavých odtieňoch a vládne jej veľká posteľ. Potom tu je už klasický nábytok ako skriňa, stolík, dve stoličky, kreslo a na čo si spomeniem z minula, nádherný klavír.

Nestihnem ani odskočiť keď sa dvere za mnou zrazu otvoria a do izby vkročí rozzúrený Elijah. Nezdrží sa dlho len zo seba zhodí dole nejaké veci a zabuchne dvere. Z číreho záujmu ho nasledujem. Vykročí rovno do svojej pracovne kde si sadne za mohutný stôl a chvíľu len predycháva, kým sa hrozivá červeň nestratí z jeho tváre. Ohúrene ho pozorujem a keď už myslím, že ma už nič na tomto nemôže prekvapiť vstúpi do miestnosti Dam a s hrmotom za sebou zavrie dvere.

"Čo to malo znamenať, Elijah?" vyrúti sa naňho s otázkou.

"Vypadni!" zvrieskne naňho Elijah a zavrčí.

"V poslednej dobe sa nevieš vôbec ovládať, nechaj Zacharyho, doriti, na pokoji," povie hrozivým hlasom. "Ak to takto pôjde ďalej stratíš kontrolu už len pri tom ako niekto vysloví jej meno."

Elijah zaskučí. Nechápem, o čom hovoria. "Myslíš, že to neviem? Myslíš, že by som radšej na nič nemyslel a nechal to tak?"

"Nemôžeš to nechať tak," povie slabo Dam. Pokrútim hlavou. Je asi veľa čo neviem.

"A čo podľa teba mám spraviť, hm?" pozrie na Dama s pohľadom zabijaka. "Myslíš, že sa mi to páči? Je to tvoja sestra, doriti," dopovie a ja prestanem na chvíľu dýchať.

"A práve preto sa mi to nepáči. Už od začiatku," povie Dam a na chvíľu v izbe nastane ticho. Snažím sa rozlúštiť, čo tým všetkým myslia, ale nič z toho mi nedáva zmysel. Dam sa zadíva na Elijaha a Elijah vidí niečo, čo sa mu nepáči a začne krútiť hlavou.

"To nemyslíš vážne," treskne rukou po stole.

"Elijah, mali by sme jej to povedať, možnože príde na to ako to prelomiť."

"Nie, a nedá sa to, ver mi," povie tvrdým hlasom. Prelomiť čo?

"Tak by o tom aspoň mala vedieť. Zatajujeme toho príliš," povie pomaly Dam. Keby len vedel ako s ním súhlasím.

"A čo jej mám, dopekla, povedať? Chceš aby ma nenávidela ešte viac?"

"Nemyslím si, že ťa nenávidí," povie Dam kľudným hlasom. Aj v tom má pravdu, neviem čo cítim k Elijahovi ale nenávisť to nie je.

"Dobre a ako si to predstavuješ? Prídem len tak za ňou a sladkým hlasom poviem, že mám neskutočnú chuť sa s ňou vyspať a splodiť s ňou dieťa, preto sa niekedy prestávam ovládať, ale nech sa nebojí, lebo k nej necítim nič iné ako len túžbu a že je to len kvôli kliatbe, ktoré tie staré bosorky vymysleli, aby nevymrel ich rod?" skríkne na Dama a pokrúti hlavou.

Po tých slovách sa mi podlomia kolená a spadnem na studenú dlážku. V hlave mi začnú vybuchovať myšlienky. Sústredím sa však len na jednu konkrétnu a tak spustím zo seba kúzlo. Akonáhle prestane fungovať obaja zacítia moju vôňu a otočia sa ku mne s vytreštenými očami.

"Prečo ste mi to nepovedali?" spýtam sa roztraseným hlasom. Čakala som, že predo mnou budú mať tajomstvá, ale myslím že toto by neočakával nikto.