Triaška

6

Sedím na lúke. Okolo mňa sa pohybujú kvety všetkých tvarov a farieb. Viaceré z nich ani neviem pomenovať. Cítim sa príjemne po dlhej dobe. Necítim žiadnu bolesť...

Zo spánku ma vytrhne prúd studenej vody na mojom tele. Je to akoby vás bodalo tisíc malých ihličiek, také nepríjemné to je. Okamžite vyletím z postele a otvorím oči, ale ako vždy zjaví sa mi pred očami temnota a musím chvíľku postáť chytená o skriňu, aby som neodpadla. Za sebou začujem smiech. 

Tak toto nie, pomyslím si. Zacítim jemné chvenie a silu, ktorá mi stúpa postupne od nôh do celého tela. Všetko sa to udeje za menej ako sekundu pričom sa ešte otočím a pri mojom šialenom bratovi sa objaví veľký kýbeľ z vodou, ktorý sa naňho prevráti. Je okamžite mokrý do poslednej nitky a jeho smiech ako prišiel tak aj prestane.  

Toto zažívam skoro každé ráno odvtedy ako som sem prišla. Mám chuť vypadnúť. ale nemôžem. Som tu už dva týždne a každý deň je horší. Môj brat a to druhé priblblé  psisko sa rozhodli, že budem vstávať o štvrtej ráno a mávať tréningy. No, kto by ich nechcel zabiť, keby niečo takéto vymysleli aj na vás.

"Ak si nepohneš a rýchlo sa neoblečieš, zase budeš meškať a Elijah z teba narobí polievku," povie Dam popritom ako si suší vlasy. Áno, aby som nezabudla on ma cvičí, takže je to ešte horšie ako vo väzení, teda aspoň myslím.

Hodím na seba tričko a legíny, dám si vlasy do neupraveného copu, ešte si skočím do kúpeľne a vyrazím do rúk jasnej smrti. Bolí ma celé telo a viem že po tejto hodine to bude ešte horšie. Niekto by si pomyslel, že čím viac cvičíš tak sa postupne zbavíš bolesti. Akosi to u mňa nefunguje. Bolesť... Aj keď tá bolesť ma teraz jediná udržuje pri živote. Vďaka tomu viem, že ešte stále žijem.

Od malička som nemala rada šport, hlavne v škole. Behať bolo pre mňa utrpenie. To som nevedela, že to môže byť aj horšie. Dobehnem na koniec pozemku tam kde sa spája s lesom. Elijah tam už netrpezlivo vyčkáva. Keď ho uvidím zamrazí ma. Každý deň ma niečím trénuje. Včera som napríklad musela behať dovtedy, kým sa mi nepodlomili kolená a ja som nemohla vstať. Pľúca som mala v jednom ohni a mala som strašný pocit, že budem vracať dovtedy, kým neodpadnem. 

Elijah ma zazrie a prebodne ma očami. Keď je nahnevaný z jeho zelených očí sa stávajú čierne a keď sa do nich pozriete máte pocit, že vás ta čiernota chmatne a už vás nikdy nepustí. Celým telom mi prejdú zimomriavky. Nemám z neho strach skôr taký čudný pocit. Niekedy si myslím, že už vážne šaliem. 

"Meškáš," ozve sa mrazivo pokojným hlasom. Je to signál, že by som sa mala začať báť. To psisko ma však už nezastraší. Bola som predsa mokrá, čo som mala asi tak robiť. Lezie mi už ukrutne na nervy.

"Ja viem, že meškám, nemusíš mi to pripomínať, začnime, chcem už čím najskôr skončiť," poviem a popri tom prevrátim oči. Rozzúri ho to ešte viac, keďže to nadmieru neznáša. Zistila som to za posledné dva týždne a viem, že by som to nemala robiť, lebo mi dá o to horšie veci, ale neskutočne ma to baví. 

On sa však len uškrnie a vytiahne šatku. Och nie, pomyslím si a vzdychnem. Neviem, čo má za lubom, ale  určite to nebude nič príjemné. Mrknem a už stojí za mnou a zaväzuje mi šatkou oči. Je poriadne hrubá takže cez ňu nepreniká ani najmenšie svetlo. Je to hrozný pocit a ja začnem panikáriť. Tmu nemám nejako v obľube.

Hrdlo sa mi stiahne a srdce mi začne búchať ako splašené. Zhlboka sa nadychujem, aby som sa upokojila, ale nefunguje to. Celé telo mi zviera strach a ja sa nemôžem ani pohnúť. Príde mi to ako večnosť odvtedy ako mám na sebe šatku, ale môžu to byť nanajvýš sekundy. 

"Proti svojmu najsilnejšiemu protivníkovi musíš stáť v plnej sile, čo znamená, že musíš využívať všetky zmysly. Vlkolaci to majú uľahčené v tom, že všetky ich zmysli sú stokrát lepšie ako obyčajného smrteľníka. Dokážeme vidieť aj v tme a nebojíme sa jej lebo v nej žijeme. Ty na rozdiel od nás máš svoje vlastné schopnosti, toto ti však chýba," dopovie a ja sa trošku upokojím.

Obchádza okolo mňa a aj keď sa snaží nevydávať žiadny zvuk, môj sluch sa zlepšil tým, že nevidím. Cítim dokonca na svojej pokožke aj vánok, ktorý doňho naráža a viem si predstaviť ako sa práve teraz tvári. Stále je však predstava, že sa nachádzam v úplnej tme pre mňa desivá a nemôžem zo seba strasť zimomriavky. 

Zachytím šuchot, jemný vánok a už len nepríjemnú bolesť v pravom boku. Dych sa mi zadrhne v krku a syknem od bolesti. Je štipľavá a zarezáva sa mi od boku do celého tela. Rukami sa hneď načiahnem k boku, a keď nezacítim mokro na svojich rukách viem, že používa len svoje ruky.

"K tomu máš veľmi pomalé reakcie. Musíš sa naučiť reagovať rýchlo," dopovie a trafí ma rovno do lopatky. Nadýchnem sa. Zasiahne ma hrozná bolesť, ale snažím sa udržať vystretá a na nohách. Nemôžem sa vzdať už na začiatku. Nemôžem mu ukázať svoju bolesť. Zastane priamo predo mnou.

"Pravidlá sú ľahké, nemôžeš používať mágiu, ak sa budeš spoliehať len na ňu neprežiješ. Nebráň sa, musíš sa uhýbať. Nesústreď sa na bolesť, sústreď sa na svoju silu," povie mrazivým hlasom a ja viem, že tieto dve strely boli len prípravné, teraz začne ozajstná bolesť. Cítim, že sa pripravuje na ďalší úder a snažím sa ho predpovedať. 

Cúvnem a dám sa do bojového postoja. Rozkročím nohy, ruky ohnem pred seba a zatnem ich do pästí. Nemôžem sa však brániť, môžem len uskakovať. Ako bezbranný zajačik hladnému vlkovi.  Tak sa však nemôžem cítiť, lebo okamžite prehrám. Chce hrať hru na korisť a predátora? Dobre, ja však žiadny bezbranný zajačik nie som

Posunie sa dopredu a chce ma zasiahnuť nohou. Vzduch sa zhustí a ja odskočím do boku v správnej chvíli tak, že sa ma dotkne len jeho špička. Neváha a o sekundu nasleduje ďalší útok. Sústredím sa na svoj sluch a hmat a snažím sa upokojiť srdce.

O asi hodinu neskôr stojím už menej presvedčená, udychčaná a spotená na každom kúsku svojho tela. Moje srdce tlčie ako odušu a točí sa mi hlava. Celé telo mi vyjadruje nesúhlas, keď sa čo i len o kúsok pohnem. Horím z bolesti, lebo Elijah ma niekoľkokrát zasiahol takými tvrdými údermi, že sa čudujem, že sa ešte držím na nohách. Mágia v mojich žilách chce vytrysknúť, ja ju však potláčam najviac ako sa dá.

Som rozzúrená a tak rada by som aj ja jeho niečím zasiahla. Nechcem však vedieť, čo by spravil, keby som porušila jeho pravidlo. Nechcem sa ani vzdať. Zmysly a inštinkty mi teraz už pracujú na plné obrátky. Myslím, že by som počula aj keby spadla len ihla. Moje telo však už nevládze.

Započujem zapraskanie a zacítim vzduch blízko pri mojej hlave. Okamžite sa skrčím a vydýchnem, keď sa vyhnem úderu. Mám taký pocit, že keby som sa neuhla, prišla by som o hlavu. Vyšvihnem sa v sekunde zas hore je to však prirýchlo a strácam rovnú pôdu pod nohami. Elijah si to asi nevšimne a švihne rukou tak že ma zasiahne rovno do rebier. 

Nie je to však taký tvrdý úder. Mňa to však vykolají a padám. Našťastie ma Elijah zachytí a položí ma na zem. Dychčím a aukám od bolesti. Moje oči sú plné sĺz i keď sú zaviazané tou prekliatou šatkou. 

"Na dnes s týmto končíme," povie Elijah a strhne mi šatku z očí. Pozrie sa mi do nich tvrdým pohľadom aj keď moc toho nevidím, lebo svetlo pôsobí na mňa oslepujúco a mám rozmazaný celý výhľad od sĺz. Niekoľko krát za sebou zamrkám a snažím sa upokojiť.

"Keby to bolo naozaj, skončila by si mŕtva," vysloví Elijah ako vždy veľmi povzbudzujúce slová.