Poznáte ten pocit, keď sa zobudíte a zistíte, že všetko čo sa stalo bol len sen? Ja teraz niečo také zažívam, ale u mňa je to naopak. Mňa omráčila krutá realita. Muž, ktorý sa predstavil ako Elijah mi tu už polhodinu hovorí, že som čarodejnica a on je alfa svorky vlkolakov, ak som to teda správe pochopila. A tie nočné mory, ktorými trpím sú vlastne prorocké sny. Nadobúdam pocit, že muž predomnou, teda Elijah je buď šialenejší ako ja alebo už môj mozog zlyhal načisto, a práve si to všetko predstavujem.
„Takže ty mi tu tvrdíš, že ja som čarodejnica a ty si vlkolak a ja ti mám uveriť," skočím mu neveriacky do reči a krútim hlavou.
„Vieš čomu verím?" začnem a vzdychnem si, „že sa práve nachádzame v mojej bujnej fantázii a ty ani nie si skutočný a... "Zmĺknem a uskočím, pretože sa predo mnou zjaví kopa čiernej srsti a zelených očí. Tam, kde práve stál Elijah sa objavil majestátny vlk z môjho sna. Myšlienky sa mi zastavia a ja niekoľkokrát zažmurkám. O nie ani sekundu už predomnou stojí zas Elijah.
Zrútim sa na zem, slzy mi stekajú po lícach a zmáčajú moju mikinu.
„Takže všetky tie sny a dokonca aj moje fialové oči sú preto lebo mám v sebe mágiu, pretože som čarodejnica?" pýtam sa s roztraseným hlasom a s chladom vnútri môjho tela.Zdvihnem hlavu keď na mňa Elijah tvrdo prehovorí: „Už raz som ti povedal nerev, nemám s tým strpenie a k tomu postupne sa to všetko naučíš ovládať, toto sú len začiatky."
Postavím sa späť na rovné nohy, ale slzy nechám stekajúc ešte dlho po našom rozhovore. Vraciam sa domov spolu s ním i keď mi to nie je moc po vôli. Keď som naňho zavrčala, nech sa vráti a nech ma nesleduje, zasmial sa a pokrútil hlavou s tým, že zajtra vyrážame.
Som otrasená, zmätená a jediné čo chcem je ísť domov k bratovi a zamknúť sa tam na večné veky. Nechápte ma zle, ale tento chlap chce aby som s ním išla za jeho svokrou a opustila brata a všetko ostatné a k tomu stále si určitá časť môjho ja myslí, že je šialenec.
Dôjdeme pred dom, kde zazriem čiernu postavu, ktorá vyzerá netrpezlivo. Po chvíle kráčania a približovanie sa si uvedomím, že je to vlastne Damien. S povzdychom sa mu vrhnem do náruče a snažím sa krotiť ešte väčší príval sĺz, ktorý mi vychádza z očí.
Damien nič nepovie, len ma v pokoji začne hladkať po vlasoch a uspokojovať ma. V hĺbke duše neviem ani kvôli čomu plačem. Po chvíli od neho odstúpim a čakám kým za nami dôjde aj Elijah.
„Bál som sa o teba," počujem šepnutie z bratových úst a chce sa mi ešte viac plakať. Zajtra ani neotvorím oči.Keď pred dom príde aj Elijah môj brat predstúpil predo mňa, ale reakcia akú som očakávala sa nedostaví. Elijah len príde k Damienovi a kamarátsky si potrasú rukami. Niečo mi na tom nesedí.
„Vy sa poznáte?" opýtam sa neveriacky a začnem ustupovať smerom od nich. Damien sa len zamračí a povie: „Samole aj ja som vlkolak a viem aj to všetko o tebe."
Začnem rýchlejšie ustupovať dozadu, ale svojou nohou o niečo zavadím a už cítim len ako padám. Našťastie dopadnem na zadok, ale v ruke mi nešťastne pukne. Tým sa ale teraz nezaoberám. Očami pozerám na dvoch mužov, pričom jedného poznám chvíľu a druhého už odmalička, ale teraz sa mi zdá, že nepoznám ani toho.
„Prečo si mi to nepovedal, keď si videl ako sa trápim," zronene zašepkám a svoj pohľad nasmerujem na studenú hlinu, ktorá je podomnou. S ťažkosťou sa pomaly postavím a smerujem do domu. Obidvoch ich úspešne odignorujem odkopnem topánky na zem a bežím do sprchy. Predtým ešte zhrabnem nejaké dlhé tričko a ponožky.
V sprche na mňa steká upokojujúce horúca voda a moje myšlienky sa s prívalom vody odsunú preč. Takpovediac vypnem. Do vlasov si zahrabnem šampónom a celá sa vydrhnem od mazlavej hliny na ktorú som dopadla.
Po chvíľočku už som zabambušená v teplých ponožkách a tričku v izbe pod paplónom a zhlboka dýcham. S hrôzou pozerám na ruku, ktorá naberá fialovomodrý odtieň a snažím sa o dohnať bolesť. Niekto mi zaklope na dvere, ale ja neodpovedám. Po chvíli vstúpi do vnútra aj Damien, aj Elijah. Ja ich však ignorujem a posuniem sa viac dozadu mojej postele.
Pritom zabudnem na boľavú ruku, ktorú omylom pritlačím na posteľ.
Nešťastne zakvílim od bolesti a snažím sa odohnať slzy. Brat ku mne priskočí a zoberie mi tú ruku, čím mi to stlačí ešte viac a ja už sa nebránim slzám.
„Zlomenú ju nemáš," konštatuje Damien, „bude len narazená." S tým sa postaví a kráča do kúpeľne. Ani sa nestihnem otočiť a už je späť s lekárničkou v rukách.Vyberie nejakú mastičku, ktorou mi pretrie celé zápästie a potom mi ho už len tuho obviaže obväzom. Keď to dokončí vxtrnem sa mu a začnem od neho cúvať ešte viac. Damien si však ku mne klakne a zachytí ma v pohybe.
„Počúvaj ma Sam, ja som ti to chcel povedať, ale nemohol som. Musel na to prísť pravý čas, rozumieš?" povie so zúfalosťou v očiach a periférne vidím ako Elijah prikývne na dosvedčenie jeho slov.Len ho objímem a pritúlim k sebe. Rozhodla som sa mu veriť. Je to môj brat a prežil so mnou všetko, nikdy som sa naňho nehnevá la dlho. Po chvíli Elijah zakašle a ja ho pustím.
„Ešte si musíme objasniť veľa vecí, zajtra vyrážame a..."Jeho slová mi zaniknú v mysli, cítim len to, že potrebujem ceruzku a papier. V hlave sa mi hmýria obrazy, naokolo nič nepočujem. Začne sa mi opakovať ten istý obraz viackrát. Je to žena s odkazom v rukách. Ten odkaz...
Ceruza mi šklbne po papieri. A zase..Naraz sa zhlboka nadýchnem a moje zmysly začnú pracovať. Zacítim papier v mojich rukách.
„Sit potens," vyslovím nahlas to, čo je tam napísané. Elijah a Damien sú pri pri mojom chrbte a cítim, že sa na to dívajú so mnou. Otočím sa a v ich očiach zazriem strach.„Vieš čo to znamená?" opýta sa ma Elijah a vytrhne mi papierik z ruky.
Prikývnem. Zimomriavky mi prejdú po chrbte a ja zacítim úzkosť a strach.„Si mocná."
YOU ARE READING
Triaška
WerewolfStrach, úzkosť, chlad a ticho. Mravčenie, túžba, nepokoj. Tma potichu šepká slovo Vyvolená. Žiaden pohyb, žiadna myšlienka. Je spútaná v dychu vlkolaka... ... Mladé dievča menom Samole. Fialové oči, tmavé vlasy a nepokojný pohľad, tak by ju opísal k...