Triaška

3

Poznáte ten pocit, keď sa zobudíte a zistíte, že všetko čo sa stalo bol len sen? Ja teraz niečo také zažívam, ale u mňa je to naopak. Mňa omráčila krutá realita. Muž, ktorý sa predstavil ako Elijah mi tu už polhodinu hovorí, že som čarodejnica a on je alfa svorky vlkolakov, ak som to teda správe pochopila. A tie nočné mory, ktorými trpím sú vlastne prorocké sny. Nadobúdam pocit, že muž predomnou, teda Elijah je buď šialenejší ako ja alebo už môj mozog zlyhal načisto, a práve si to všetko predstavujem.

„Takže ty mi tu tvrdíš, že ja som čarodejnica a ty si vlkolak a ja ti mám uveriť," skočím mu neveriacky do reči a krútim hlavou.
„Vieš čomu verím?" začnem a vzdychnem si, „že sa práve nachádzame v mojej bujnej fantázii a ty ani nie si skutočný a... "

Zmĺknem a uskočím, pretože sa predo mnou zjaví kopa čiernej srsti a zelených očí. Tam, kde práve stál Elijah sa objavil majestátny vlk z môjho sna. Myšlienky sa mi zastavia a ja niekoľkokrát zažmurkám. O nie ani sekundu už predomnou stojí zas Elijah.

Zrútim sa na zem, slzy mi stekajú po lícach a zmáčajú moju mikinu.
„Takže všetky tie sny a dokonca aj moje fialové oči sú preto lebo mám v sebe mágiu, pretože som čarodejnica?" pýtam sa s roztraseným hlasom a s chladom vnútri môjho tela.

Zdvihnem hlavu keď na mňa Elijah tvrdo prehovorí: „Už raz som ti povedal nerev, nemám s tým strpenie a k tomu postupne sa to všetko naučíš ovládať, toto sú len začiatky."

Postavím sa späť na rovné nohy, ale slzy nechám stekajúc ešte dlho po našom rozhovore. Vraciam sa domov spolu s ním i keď mi to nie je moc po vôli. Keď som naňho zavrčala, nech sa vráti a nech ma nesleduje, zasmial sa a pokrútil hlavou s tým, že zajtra vyrážame.

Som otrasená, zmätená a jediné čo chcem je ísť domov k bratovi a zamknúť sa tam na večné veky. Nechápte ma zle, ale tento chlap chce aby som s ním išla za jeho svokrou a opustila brata a všetko ostatné a k tomu stále si určitá časť môjho ja myslí, že je šialenec.

Dôjdeme pred dom, kde zazriem čiernu postavu, ktorá vyzerá netrpezlivo. Po chvíle kráčania a približovanie sa si uvedomím, že je to vlastne Damien. S povzdychom sa mu vrhnem do náruče a snažím sa krotiť ešte väčší príval sĺz, ktorý mi vychádza z očí.

Damien nič nepovie, len ma v pokoji začne hladkať po vlasoch a uspokojovať ma. V hĺbke duše neviem ani kvôli čomu plačem. Po chvíli od neho odstúpim a čakám kým za nami dôjde aj Elijah.
„Bál som sa o teba," počujem šepnutie z bratových úst a chce sa mi ešte viac plakať. Zajtra ani neotvorím oči.

Keď pred dom príde aj Elijah môj brat predstúpil predo mňa, ale reakcia akú som očakávala sa nedostaví. Elijah len príde k Damienovi a kamarátsky si potrasú rukami. Niečo mi na tom nesedí.

„Vy sa poznáte?" opýtam sa neveriacky a začnem ustupovať smerom od nich. Damien sa len zamračí a povie: „Samole aj ja som vlkolak a viem aj to všetko o tebe."

Začnem rýchlejšie ustupovať dozadu, ale svojou nohou o niečo zavadím a už cítim len ako padám. Našťastie dopadnem na zadok, ale v ruke mi nešťastne pukne. Tým sa ale teraz nezaoberám. Očami pozerám na dvoch mužov, pričom jedného poznám chvíľu a druhého už odmalička, ale teraz sa mi zdá, že nepoznám ani toho.

„Prečo si mi to nepovedal, keď si videl ako sa trápim," zronene zašepkám a svoj pohľad nasmerujem na studenú hlinu, ktorá je podomnou. S ťažkosťou sa pomaly postavím a smerujem do domu. Obidvoch ich úspešne odignorujem odkopnem topánky na zem a bežím do sprchy. Predtým ešte zhrabnem nejaké dlhé tričko a ponožky.

V sprche na mňa steká upokojujúce horúca voda a moje myšlienky sa s prívalom vody odsunú preč. Takpovediac vypnem. Do vlasov si zahrabnem šampónom a celá sa vydrhnem od mazlavej hliny na ktorú som dopadla.

Po chvíľočku už som zabambušená v teplých ponožkách a tričku v izbe pod paplónom a zhlboka dýcham. S hrôzou pozerám na ruku, ktorá naberá fialovomodrý odtieň a snažím sa o dohnať bolesť. Niekto mi zaklope na dvere, ale ja neodpovedám. Po chvíli vstúpi do vnútra aj Damien, aj Elijah. Ja ich však ignorujem a posuniem sa viac dozadu mojej postele.

Pritom zabudnem na boľavú ruku, ktorú omylom pritlačím na posteľ.
Nešťastne zakvílim od bolesti a snažím sa odohnať slzy. Brat ku mne priskočí a zoberie mi tú ruku, čím mi to stlačí ešte viac a ja už sa nebránim slzám.
„Zlomenú ju nemáš," konštatuje Damien, „bude len narazená." S tým sa postaví a kráča do kúpeľne. Ani sa nestihnem otočiť a už je späť s lekárničkou v rukách.

Vyberie nejakú mastičku, ktorou mi pretrie celé zápästie a potom mi ho už len tuho obviaže obväzom. Keď to dokončí vxtrnem sa mu a začnem od neho cúvať ešte viac. Damien si však ku mne klakne a zachytí ma v pohybe.
„Počúvaj ma Sam, ja som ti to chcel povedať, ale nemohol som. Musel na to prísť pravý čas, rozumieš?" povie so zúfalosťou v očiach a periférne vidím ako Elijah prikývne na dosvedčenie jeho slov.

Len ho objímem a pritúlim k sebe. Rozhodla som sa mu veriť. Je to môj brat a prežil so mnou všetko, nikdy som sa naňho nehnevá la dlho. Po chvíli Elijah zakašle a ja ho pustím.
„Ešte si musíme objasniť veľa vecí, zajtra vyrážame a..."

Jeho slová mi zaniknú v mysli, cítim len to, že potrebujem ceruzku a papier. V hlave sa mi hmýria obrazy, naokolo nič nepočujem. Začne sa mi opakovať ten istý obraz viackrát. Je to žena s odkazom v rukách. Ten odkaz...
Ceruza mi šklbne po papieri. A zase..

Naraz sa zhlboka nadýchnem a moje zmysly začnú pracovať. Zacítim papier v mojich rukách.
„Sit potens," vyslovím nahlas to, čo je tam napísané. Elijah a Damien sú pri pri mojom chrbte a cítim, že sa na to dívajú so mnou. Otočím sa a v ich očiach zazriem strach.

„Vieš čo to znamená?" opýta sa ma Elijah a vytrhne mi papierik z ruky.
Prikývnem. Zimomriavky mi prejdú po chrbte a ja zacítim úzkosť a strach.

„Si mocná."