Triaška

2

Stojím pri okne, kde sa odráža svit mesiaca. Je spln, mesiac žiari až príliš jasne. Cítim ako mnou prúdi chlad. Začína sa to na končekoch prstov. Odtiaľ ide ku hlave. Moje myšlienky sú zmrazené. Cítim, že sa niečo deje. V tej istej chvíli zavyjú svojím mocným hlasom vlci za oknom. Cítim, že mi chcú niečo povedať. Cítim to. Zacítim teplý dych pri mojich ľadových nohách. Čo to je? Obzriem sa a zhíknem. Leží tam zviera. Vlk. Ale je až moc veľký. Nechápem to. Ako sa sem dostal? Ale je nádherný. Tmavá srsť. Naraz otočí hlavu. Jeho oči sú čisto-zelenej farby. Zelená, zelená...opakuje sa mi v hlave. Príde mi to povedomé. Spomeniem si. On. On má také oči. Ako je to možné? Nie, nie, nie... Chcem zvriesknuť. Pomaly a opatrne od neho ustupujem. Keď sa naňho zadívam zdá sa mi, že sa tvári sklamane. To nie je možné. Je to divé zviera. Bojím sa... Niečo sa zmení. So v inej miestnosti. Sedím na posteli. Cítim ako mi v sluchách pulzuje krv. Na očiach mám šatku. Čo sa to deje? Pomoc! Pomykám rukami. Zareže sa mi do nich lano. Cítim niekoho dotyk na brade. Je to on? pýtam sa samej seba so strachom. Telo mi našepká, že nie. Toto je zlo. Krutosť. Kto si? V hlave mi blčí, ruky ma bolia. Už nevládzem, už nieee!

Otvorím oči. Chcem sa posadiť, ale do hlavy mi udrie prudká bolesť. Zaaukám a už sa nepokúšam o nič. Spomeniem si na to, že som čakala na Dama a potom som odpadla. Otvoria sa dvere. V nich zazriem Damiena so smutným výrazom. Ale keď ma zbadá usmeje sa a uteká ku mne.

„Sestrička, vyľakala si ma," povie mi a objíme ma. Keď odstúpi v jeho očiach zazriem otázku čo sa stalo?. Zamyslím sa a zavriem oči. Keď mi dôjde prečo som odpadla okamžite ich otvorím a zanadávam.

„Videla som ho," poviem s rozstraseným hlasom, „stál predomnou." Dam sa na mňa zahľadel s údivom a hnevom miešaným v tvári. Hneď pochopil koho myslím i keď som mu to nepovedala.

„Asi sa ti to len zdalo," povie a chce ma tým upokojiť, ale vyznie to akoby neveril tomu, čo hovorím. Len som prikývla, nechcela som to ďalej riešiť. Vyskočila som z postele a obliekla sa. Vonku sa už zmrákalo, ale to mi nevadilo.

„Idem sa prejsť," povedala som a odišla skôr ako mi Damien mohol niečo povedať. Potrebujem čerstvý vzduch a prechádzku popri lese. Moje sny bývajú čoraz horšie a divnejšie.

Cítim akokeby som šalela. Zamierim cestičkou, ktorá vedie popri lese. Musím si vyčistiť hlavu a inak to nepôjde len čerstvým vzduchom.
Musí to niekedy prestať. Nemôžem to mať do konca života, nie? Pokladám sebe samej otázky, na ktoré neviem odpovedať.

Zo zamyslenia ma vyruší šuchotanie kríkov a ja sa ani nestihnem otočiť a už mi niekto drží rukou ústa a ja sa nemôžem pohnúť. Na krku cítim niekoho dych. Až priveľmi mi to pripomína moje sny. Snívam, či bdiem?

Keď zacítim bolesť v mojich rukách, spoznám odpoveď. Nesníva, je to skutočné. Až keď si to uvedomím začne mnou lomcovať strach, nemôžem dýchať, začnem panikáriť. Čo mám robiť, kto to je?

"Pustím ta ak mi slúbiš, že neujdeš a nebudeš kričať, neublížim ti, chcem sa len porozprávať," započujem hlas a na odozvu len prikývnem. Keď pocítim, že zovretie povolí a nakoniec úplne zmizne, vydýchnem si, ale nie na dlho. Keď sa otočím, zamrznem v pohybe a nemôžem nič urobiť.

On. To je on?! Nemôžem znovu podľahnúť panike, moja hlava musí zostať chladná, opakujem si v mysli a pritom naňho vyjavene pozerám. Čo odo mňa chce?

„Počúvaj ma pozorne, nechcem ti ublížiť, musíš ísť so mnou, " začne hovoriť, ale ja nechápem.

„Čo tým myslíš?" opýtam sa roztraseným hlasom a snažím sa pokojne dýchať.

„Len ma počúvaj, okamžite musíš ísť so mnou, rozumieš?" opýta sa ma, ale ja som stále ešte zmätená a bojím sa ho. Nemá zmysel bojovať proti nemu a určite by som mu neutiekla.

„Nie," pošepky odpoviem a do očí sa mi derú slzy.

„Hlavne nerev," povie tvrdým hlasom, z čoho je mi ešte viac do plaču. „Všetko ti vysvetlím, len ma musíš počúvať a ísť so mnou."

Po chvíli váhania teda prikývnem. Pokračuje dole chodníkom a ja sa vyberiem za ním. Letmým pohľadom zavadím o oblohu a keď vidím zachádzajúce slnko, prejde mnou mráz. Zachvíľu nebude vidieť ani na krok a ja som sa tu ocitla s mužom, ktorý má mátal v mojich snoch, a ktorého ani nepoznám. Neostáva mi nič iné, len ho nasledovať ďalej.