Triaška

9

"Ehm...ahojte, " vykoktám a poobzerám sa okolo seba. Snažím sa vymyslieť ako sa čo najrýchlejšie odtiaľto dostať. To však asi nepôjde, uvedomím si keď sa konečne pohľadom vrátim k nim a všimnem si rýchlo približujúceho sa Dama. Ten parchant sa na mňa široko usmeje, oblapí ma rukou, aby som nemohla zdrhnúť a posúva ma rovno k osobe, ktorej sa okrem skorého ranného tréningu väčšinou celý deň vyhýbam.

Určite obidvaja cítia moju paniku a počujú moje silno bijúce srdce. Cítim ho až v sluchách. Dosť priskoro som si uvedomila, že môžu všetko cítiť a počuť, a preto som pre nich ako otvorená kniha. Ako korisť, ktorú sa snažia vycítiť a chytiť čo najskôr. Je to veľmi divný pocit.

Dam ma posadí rovno oproti Elijaha a ja len vzdychnem. Chvíľku to tu strpím a potom sa vyparím. Nemienim tu sedieť dlhšie ako je potrebné, preto sa hneď natiahnem za jedlom. Je to celé len ovocie. Nemám tu moc na výber, keďže som vegetarián a väčšina vlkolačieho jedálnička je mäso.

Preto si robím všetko sama. Spravila by som si niečo výdatnejšie než len zjedla ovocie, ale to by mi trvalo viac ako tu chcem zostať. Preto sa uspokojím s týmto. Elijah na mňa zazrie a neuspokojivo zavrtí hlavou.

"Nesnaž sa, v tomto je veľmi tvrdohlavá," povie Dam a ja si na niečo spomeniem. Pozriem naňho s komickým výrazom a zistím, že on mi ho opláca. Očividne myslí práve na to na čo ja. Periférne zazriem Elijaha ako druhýkrát pokrúti hlavou s ešte horším výrazom.

"Keď začínala tento protest snažil som sa ju od toho všemožne odhovoriť. Robil som jej jedlá s menším obsahom mäsa. Skúšal som dokonca aj jej obľúbené jedlá, ktoré predtým jedávala. Vždy na to len bezvýrazne pozrela a povedala, že to nezje ani keby to bolo posledné jedlo na Zemi. Nakoniec sa mi raz podarilo dostať to do nej. Bolo jej z toho vážne zle a chcela mi pomaly odtrhnúť hlavu. Ale nie ona vymyslela niečo ešte horšie. Vieš že neznášam špenát?" otočí sa na Elijaha a on len s úsmevom prikývne. Ja sa už na celej situácii škerím a neviem prestať.

"Pamätám si ako som ti ho núkal a ty si na mňa hystericky vykríkol, nech to dám okamžite preč," povie Elijah a ja sa začnem z plného hrdla smiať.

"Za to môže táto moja zákerácka sestrička. Nútila ma jesť týždeň v kuse špenát, ževraj aby som zistil ako sa cítila ona. Nič iné som nevidel len špenát. Vracal som z neho potom asi tri dni vkuse," dorozpráva a otrasie sa od hrôzy. Pamätám si, že sa potom so mnou ešte týždeň nerozprával, ale ja som bola rada, že to zabralo. Odvtedy mi už nikdy nedával mäso. Elijah sa len na tom uškrnie a všetci pokračujeme v prežúvaní. Ich taniere väčšinou tvorí slanina, vajíčka a šalát. Keby tam nebola tá slanina dala by som si aj ja.

Prehrabnem si a zauzlím si vlasy do drdola. Sú príliš dlhé a zamotávajú sa. V tej chvíli sa stanú dve veci. Elijah zo seba vydá divný zvuk a cítim, že sa díva na mňa ako zamrazený. Na to sa pri mne ozve Dam, ktorý naňho zavrčí a prisahám, že keby mohol vrhne sa naňho. Nechápavo sa na nich zahľadím a toto ticho plné napätia, ktoré nastalo, preruší až Dam, ktorý tvrdým hlasom povie: "Samole, mala by si už ísť."

"Prečo?" ozvem sa nechápavo, načo vycítim, že Dam začne byť ešte viac podráždenejší. Otočí sa na mňa a prebodne ma pohľadom. Zazriem aj Elijahove oči, ktoré sú čierne.

"Samole, okamžite," to nie je prosba to je príkaz, ktorý sa mi vôbec nepáči a ktorý by som ani neposlúchla, ale cítim, že by som radšej mala. Potvrdí mi to aj hlas ktorý sa mi ozve v hlave: "Samole, poslúchni ho a bež odtiaľ." Znie naliehavo a rozhodne a tak sa ani nestihnem zamyslieť a už kráčam z miestnosti. No, skôr bežím.

Až keď som bezpečne vo svojej izbe dôjde mi niekoľko vecí. Po prvýkrát som počula ten hlas, ktorý sa mi ozýva vo víziach bez toho, aby som omdlela. Neviem prečo, ale je to celkom dobrý pocit. Dalšie čo mi nedáva zmysel je to, že prečo som musela odísť a prečo sa obidvaja správali tak divne. Damián by ma aj sám vyvliekol z tej miestnosti, ak by musel. A prečo mal Elijah čierne oči? Určite som videla dobre. Nie je normálne, aby sa mu zmenila farba očí. Jediné čo viem určite je to, že predo mnou majú ďalšie tajomstvo, ktoré sa nedozviem inak, jedine ak vyskúšam môj plán.

Z tohto všetkého ma začína bolieť hlava. Prídem na to za každú cenu. Prejdem si rukou po čele a bolesť zjemní. Pozriem sa na hodiny a uvedomím si, že ak si nepohnem budem meškať. Zase. Chvíľku popremýšľam nad tým, či si mám dať sprchu alebo nie, ale nakoniec si ju dám. Cítila by som sa zle, lebo po celom tréningu sa vždy cítim špinavá.

A keďže budem musieť byť najbližšie štyri hodiny pri ľuďoch a vlkolakoch, rada budem aspoň príjemne voňať. Hodím na seba nejaké oblečenie, upravím si vlasy a vyštartujem čo najrýchlejšie, lebo ako som predpokladala už meškám.

Vyjdem von z panstva do menšieho domu, v ktorom pracujem. Tam si zhodím zo seba ruksak a mikinu a hodím na seba biely plášť, Dostanem sa do prednej časti, kde už na mňa čaká on spolu s prvou pacientkou.

"Ahoj, Zachary," ozvem sa so žiarivým úsmevom na tvári.