Triaška

10

Okamžite ako som zistila, že mám liečiteľské schopnosti, začala som vypomáhať v malej klinike vo svorke. Väčšinou sa nám tu objavujú len ženy a malé dievčatá, lebo vlkolaci sa hoja strašne rýchlo. V niektorých prípadoch však prídu aj oni ako som počula od Zacharyho. Zatiaľ sa mi to však nestalo. Zachary je veľmi pekný, vysoký hnedovlasý doktor, jediný ktorý tu je. Ja sama nie som vyškolená, ale aj tak to nepotrebujem. Pomáha tu hlavne moja mágia a bylinky. Sama som však rada čítala o liečiteľstve, bylinkách a medicíne vo voľnom čase, keď som bola ešte na škole. A veľmi rada pomáham ľudom.

"Sam, poď sem," zakričí na mňa spredu Zachary. Odtrhnem oči od papierov a pribehnem k nemu. Pred ním sedí malé horlivo plačúce dievčatko. Zachary odväzuje jej ruku, na ktorej je obrovská tržná rana. Zhíknem. Našťastie to už nekrváca, ale ak ma odhad neklame krvi tam bolo dosť.

Odstrčím Zacharyho, pozriem do očí dievčatku a zašepkám: "Musíš mi veriť, pomôžem ti, ucítiš mravčenie," zvýšim hlas, " skús sa prosím ťa nehýbať." Dievčatko jemne prikývne a zhíkne keď sa na mojej dlani rozleje žiarivé svetlo. Celým telom mi prejde mocná sila, chytím jej ruku a zavriem oči. Začnem šepkať: "Hoc vulnus claude et hanc puellam adiuva."

Dievčatko sa jemne zavrtí ale rukou ani nepohne. Moja sila ju drží v pevnom zovretí. Pomaly otvorím oči a žiara sa začne vytrácať. Rana je zocelená a nezostalo po nej absolútne nič. Usmejem sa na dievčatko a odstúpim. Vtom zacítim silnú facku na mojom líci. Ochromí ma to a zostanem stáť ako prikovaná. Zachary si to všimne a postaví sa predo mňa ako môj štít.

"Čo to robíš Cedric?"

"Čo ja robím? Čo robila tá čarodejnica pri mojej dcére? Za...," nedopovie to, lebo k nemu pribehne to dievčatko a vrhne sa mu okolo nôh.

"Tati, tati aha!" hrdo ukáže na svoju už zahojenú ruku. Má dokonca konečne aj lepšiu farbu. Pribehne ku mne mladá žena a začne sa mi ospravedlňovať. Pochopím to až vtedy, keď na ňu zavolá dievčatko ako na mamu. Očividne sa mi ospravedlňuje za manžela.

"Prepáčte mi to, Cedricovi niekedy vybuchnú nervy, nemal to urobiť. Ste v poriadku? Nechcela som, aby sa stala takáto scéna. Veľmi však ďakujem, ako vidím ste veľmi nadaná čarodejnica," asi v polke jej reči konečne naberiem plné vedomie a zamračím sa nad ostrou bolesťou v líci. Prejdem si po ňom hrejivou rukou a zacítim mravčenie. Otočím sa na obidvoch rodičov.

"To je v poriadku, podobné veci sa mi už stali," poviem s trpkým úsmevom. Niektorí vlkolaci proste neveria čarodejnicám. Nezazlievam im to. Zachary sa postaví ku mne a začne ich predstavovať.

"Toto je Cedric s jeho ženou Améliou," zastaví sa a rukou pokývne k dievčatku," a toto je ich malá Rosie." Usmejem sa na ňu a ona mi skočí do náručia. Zahreje ma to pri srdci. Amélia ma tiež objíme a zašepká jemné ďakujem. Potom zazrie na Cedrica, ktorý ku mne pristúpi a potrasie mi rukou. Má zvesenú hlavu keď povie: "Prepáčte." Ešte raz ich uistím, že je to v poriadku, Zachary im niečo odkáže a ja ich vyprevadím. Je už dosť neskoro a za chvíľku by sme mali zatvárať.

"Dnes bol náročný deň," povie s povzdychom Zachary. Trošku sa ponaťahujem a povzdychem si. Myslela som presne na to isté. Dnes to tu bolo veľmi rušné. Som aj veľmi ospalá, pretože som uzdravila niekoľko veľkých aj malých zranení. Moja moc sa tak ľahko nevyčerpá skôr mi to berie energiu z tela.

"Cedric má horkú hlavu, ale keďže si pomohla jeho dcére, nemalo by sa to opakovať," povie s jemným hlasom. Moje nohy už nevládzu a tak sa posadím na najbližšiu stoličku, ktorú nájdem. Začínam cítiť modriny na celom tele od ranného tréningu. Vyhrniem si tričko a zazriem veľkú fialovú modrinu na bruchu. Zachary ku mne podíde.

"To ti spravil Elijah?" spýta sa tvrdím hlasom a ja len prikývnem.

"Ide na teba príliš tvrdo, mal by sa krotiť," povie pevným hlasom a pokrúti hlavou so zjavným nesúhlasom. Popritom zoberie zo stola mastičku.

"Nie je to až také zlé," poviem nepresvedčivo. "Mohla by som si to aj vyliečiť keby som chcela."

Kľakne si ku mne a otvorí bylinkovú mastičku. Vo vzduchu sa začne vznášať príjemná vôňa. Naznačí mi aby som si podržala tričko a začne mi ju jemne nanášať na modrinu. Pôsobí príjemne a chladivo. "Mala by si sa vždy starať najskôr o seba a až potom o ostatných," povie s výrazom upreným na moju pokožku. Jeho veľké prsty ma jemne hladkajú. Zacítim príjemné mravčenie na pokožke a triašku.

Zdvihne hlavu a pozrie sa mi priamo do očí a vtom sa od dverí ozve hrdelné zavrčanie a slová, ktorým nerozumiem. Hlas mi však príde povedomí. Zachary očividne rozumie pretože sa odo mňa odtrhne a ja sa otočím k dverám. Stoja tam tri mohutné postavy. Dam s Elijahom a medzi nimi je nie veľmi dobre vyzerajúci chlap. Ešte som ho nestretla. Keď však vidím v akom je stave zakričím na nich, aby ho okamžite položili na stôl. Vyskočím zo stoličky a začnem ho obzerať. Má na hrudi niekoľko tržných rán, z ktorých vyteká hromada krvi. Je v bezvedomí a nestačí sa hojiť, pretože je toho naňho priveľa. Pozriem na ostatných s vážnym výrazom.

"Pevne ho držte, aby sa nehýbal, musím niečo okamžite spraviť inak zomrie."

Položím naňho ruky, ktoré v tom momente vydajú zo seba žiaru, zavriem oči a začnem opakovať: "Vulnera sana, ne moriatur, vulnera..." začnem pomaly navyšovať intenzitu hlasu a cítim za svojimi zreničkami výbuch svetla. Kúsok sa pohne, ale držia ho pevne. Moja sila mnou preteká ako láva a snažím sa ju dostať priamo ku nemu. Neprestávam opakovať až kým nezačujem silné zakašlanie. Otvorím oči a uvedomím si, že mi z nich prúdom vytekajú slzy. Mágia ma načisto ovládla. Rany sú zacelené a pokožka je slabo ružová. Je pi vedomí a pravidelne dýcha.

Vydýchnem úľavou a skoro s zložím na zem. Slabosť cítim v každom kúte svojho tela. Elijah ma podoprie. Posadí ma naspäť na stoličku. Zachary ku mne pribehne a podá mi pohár vody. O chvíľku ho mám celý vypitý a zavriem upokojene oči.

"Odnesiem ju na izbu, potrebuje jedlo, spotrebovala veľa energie," počujem Zacharyho hlas a cítim ako ku mne naťahuje ruky. Prichádza to však ku mne ako keby z veľkej diaľky. Hrubé zavrčanie ho preruší.

"Ani sa jej nedotkneš," spoznám Elijahov hlas, aj keď mi to vôbec teraz nedáva zmysel. Cítim ako narazí do Zacharyho a odtrhne ho odo mňa. Zrazu sa ozve tretí hlas, ktorý patrí bratovi.

"Elijah okamžite sa upokoj, ja ju zoberiem, určite ju nezverím tebe, keď si sa na ňu skoro poobede vrhol, a..."

Chcem počuť čo najviac z ich rozhovoru, chcem aby mi to vysvetlili, bránim sa svojej mysli, aby som neodpadla. Napokon ma však ovalí príjemná, tichá tma a ja sa ňou nechám unášať do hlbín svojho podvedomia.