A/N: som naughty lil kiddo, takže máte ďalšiu trochu naughty časť. Vôbec to po sebe nemám prečítané, takže ignorujte chyby, ak tam je niečo zlé a nezrozumiteľné aj za to sa ospravedlňujem, ale čaká ma ešte jeden update /čo čítate walls môžete sa začať pomaly tešiť/ a s tým sa natrápim, pretože som to dnes už začala písať a za jednu vetu som celú časť vymazala. držte mi palce, ja vám prajem aspoň trochu príjemného čítania a vidíme sa každú chvíľu. luv ya x
LUKE'S POV
"Nie, nemôžem za ním ísť a len tak ho o to požiadať. Hanbila by som sa ako pes, ak nie viac," ozývalo sa dlhou chodbou, keď som si to mieril do izby odpisujúc Ashtonovi na tweety. Niečo ma ale zastavilo v mojej veselej ceste. "Nemôžeš to spraviť ty? Stačí po telefóne," zafňukala potichu. O čo tu dopekla ide?
Namiesto do pohodlia izby som si to namieril k dverám. Potichu som po špičkách prešiel až k jej izbe a uchom som sa nalepil na drevo. Už sa iba modliť, aby si nezmyslela ich otvoriť skôr, ako by som to stihol zaregistrovať. Podlaha pod mojou váhou jemne zavŕzgala, no Brooke bola až príliš ponorená do rozhovoru.
"Áno musíš to byť práve ty, potrebujem niekoho príjemný hlas," prečo práve dnes nemôže mať ten hovor na hlasný odposluch? Bolo by ľahšie vyvodiť si s kým volá a za akých okolností sa rozhodla zavolať práve jemu. "Nepôjdem za ním je mi to trápne," pochrbte mi prešli zimomriavky. Čo keď ten človek, za ktorým nepôjde som ja? Nie som dosť dobrý na to, aby som jej pomohol? Spravil som jej niečo? "Calum, buď aspoň trochu nápomocný," vzdychla si. No dobre, teraz aspoň viem s kým volá. Jemne som sa zavážil na kľučku, nech vytvorím malú škáročku pomedzi stenu a dvere, len aby som ju videl. Sedela mi chrbtom na posteli, bez jediného kusa látky zakrývajúceho jej telo, nohy široko od seba a v ruke, ktorou nedržala telefón zvierala akúsi dlhú vec.
Ó môj Bože, čo ak je to.. oni chcú mať.. ono je to..
"Áno, panebože ja ťa milujem! Počkaj," vykríkla odrazu. Mierne so mnou trhlo, takže som nechtiac zavrel dvere. Našťastie nebuchli, tak aby upútali jej pozornosť, pretože som nepočul žiadne kroky smerom ku mne. Zhlboka som si vydýchol.
"Ľahni si na chrbát, zlatko. Uvoľni sa, nebuď napätá, nič zlé sa predsa nejde diať. Naopak," začul som najhlbší Calumov hlas, aký zo seba vedel vydolovať, "pomaly začni, krúživým pohybom, prechádzať po tvojom podbrušku. Výborne Brooke, tak sa mi to páči."
To si zo mňa musí tam hore niekto strieľať! Dvaja z mojich najlepších kamarátov sa rozhodli mať sex po telefóne!? To je ako zlý vtip. Ak bola Brooke tak nadržaná, mohla ma jednoducho zavolať a ja by som odviedol lepšiu prácu ako Hood svojim hlasom. Nieže by som jeho schopnosti nejak podceňoval, no som tu ja a ide v prvom rade o moju Brooke.
"..teraz to iba zatlač. Nebude to bolieť sľubujem," zachytil som koniec vety. A stačilo. Musel som tam vtrhnúť.
"Čo sa tu deje!?" vybafol som na vystrašenú, zakrytú až po uši Brooke na posteli s niečím dlhým odstávajúcim spod periny. V tom momente mi to docvaklo. Pichá si injekciu proti zrazeniu krvi, za operáciu, ktorú podstúpila pred týždňom. Vypískla od ľaku, takže si ihlu zapichla o niečo hlbšie ako mala, čo spôsobilo pár okamžitých sĺz tlačiacich sa jej do očí.
"Do riti, Lucas. Je v poriadku?" ozval sa z druhej strany hovoru Calum. Nachádzal som sa až v takom šoku, že som nedokázal rozprávať. Iba som tam nečinne sledoval bolestivo plačúcu Broo, počúval Hoodove nadávky a výhražky zatiaľ, čo som si dával v hlave dva a dva dokopy. Takže oni nemali sex po telefóne? Dobre viem, ako sa moja spolubývajúca bojí ihiel, ako vždy potrebuje niekoho, kto ju utíši a teraz, keď si to má pichať sama, tak je z toho dvojnásobne na nervy. "Hej! Idem k vám, ak sa niečo stalo, tak ťa dorazím Hemmings. Holými rukami ťa dobijem na mieste." Vyhrážal sa mi predtým, ako zložil. Až vtedy som sa prebral z tranzu, pribehol k fňukajúcej Brooke a vytiahol jej ihlu z brucha.