CLUMSYSUTRA || Luke Hemmings [SLOVAK]

...

...

...

...

...

...

...

Po mojom dlhom očakávanom comebacku nazad z nebies na povrch zemský som si povedala, že vám opíšem moju skúsenosť s 5SOS koncertom v Mníchove. (TAKŽE TOTO NIEJE ČASŤ, AK STE NEPOCHOPILI) Lenže, keďže sa stalo ešte niečo opíšem vám viac, ako jeden deň. Môžme začať? Myslím, že áno.

- v sobotu večer, celé naradované alebo vystresované (either way) sme sa poumývali, naložili ako zavárané uhorky do postele, aby sme spali aspoň čo-to, ak by sa nám v aute nedalo. (akonáhle som si ľahla do postele, bola som mŕtva na mieste (a vlasy sa mi ani neusušili za tú dobu, čo som spala)

- hodinky odbili 3 (príjemné) hodiny ráno, ktoré sa stali základnou jednotkou v našom budení počas dvoch dní. Monika (sestra baby, s ktorou som išla) nás prišla zobudiť minimálne 3 krát, kým sme pozviechali svoje kosti z postele.

- o štvrtej sme už vychystané s batôžkom cez plece stáli vo dverách kuchyne čakajúc na ten výsledný moment, keď Miro (Monikin priateľ) vyparkuje zo záhrady.

- polomŕtve, polo pri živote sme boli uložené do zadnej časti auta so všetkými taškami, bundami a inými vecami, čo sme so sebou brali. (okrem najdôležitejšie vody (tá bola v kufri (*clap clap*)))

- ešte predtým, ako sme plne vyrazili na dlhú 8 hodinovú cestu (s prestávkami) sa auto odstavilo na pumpe, nech sa napije i to dobrej horľaviny a dá si na seba ozdoby v tvare diaľničnej nálepky. (potom sa zistilo, že má 4% motorového oleja (*clap clap*))

- cesta nám prešla prirýchlo (kričanie po okoloidúcich autách (driemanie v pózach hadích žien (počúvanie nemčiny, ktorá sa viac ponášala na šuchot mimozemšťanov (at least, niektoré pesničky pustili aspoň pre moje uši.))))

- niekde pred konečnou destináciou sme zastali na opustenom (ani nie) odpočívadle, kde boli wcká, na ktorých som si myslela, že som v The Maze Runner alebo horore (splachovali sa tak, že ste odomkli dvere (na zemi bol akýsi fľak (strešné okno bolo mierne pootvorené (a záchod bol ZO ŽELEZA)))). Ale to nič, prežila som (a potom som videla chlapa, čo vychádzal zo záchodov so štýlovými slnečnými okuliarmi na nose (idk y, keďže vo vnútri nebolo takmer žiadne svetlo (a Miro nám potom hovoril, ako sa vyšťal do jedného pisoára a spláchol sa druhý.)))

- v Mníchove (alebo lepšie povedané pred ním) nám zastala navigácia, takže jediné, čo opakovala bolo odbočte na výjazde vľavo. Samozrejme, všimli sme si to neskoro, takže sa naša posádka točila dookola, ako keď si pes naháňa chvostík (akurát životu nebezpečnejšie (prudkejšie (dynamickejšie (na ceste preplnenej autami)))

- konečne sme sa dostali do Olympískeho parku, kde som konal spomínaný koncert, lenže, keď sme zatočili na parkovisko zistili sme, že si musíme kúpiť lístok na denné stánie (Monika tomu chlapovi dávala 12€, ktoré to malo stáť a on nám spravil zľavu na 5€ (nikto nevie prečo (no nikto sa nesťažuje)))

- keďže Monika i Miro boli zdeptaní zo života (pretože jazda bola miestami čistý masaker) išli sa najesť, a keďže my s Mimou sme boli až príliš happy na to ísť jesť, boli sme preskúmať miesto.

- už tam bolo niekoľko (okolo 200 ( a možno aj viac)) dievčat, ktoré sa premávali hore-dole po parku zatiaľ, čo sme tam chytali záchvaty smiechu až sme sa na zemi váľali (pretože som chcela na nich začať kričať: omg, omg Michael! shit, shit!, ale nakoniec ma od toho kamarátka odhovorila (i keď by to bolo riadne vtipné, keď si to tak zoberieme))