luek's pov
Niekedy hlboko vnútri svojho srdca ľutujem sám seba za svoju povahu. To niekedy sa deje aj práve teraz v tento moment.
Predstavte si niekoľko hodinový let do Ameriky s malým plačúcim dieťaťom, ktoré vás kope do sedačky každú tretiu sekundu, starého pána slintajúceho vám na rameno a vašu až príliš naspeedovanú priateľku sediacu pri okienku, ktorá vám neustále opakuje ako vás neuveriteľne miluje, a aká veľmi šťastná je vďaka vám. Áno, prvých dvadsať minút som to dokázal ustáť, no potom sa mi pred očami rútil celý svet. Jednoducho som dostal migrénu, sliny sa vsakovali cez látku a dieťa za nami sa akurát učilo čínsku akupunktúru kopmi do chrbtice. Čo znamená, že som celý let presedel sledujúc spiacu Brooke a odtláčal chlapíka smerom do uličky na prechádzajúce letušky s vozíkmi.Našťastie som to celé prežil v zdravý a šťastne sme pristali na letisku v Kalifornií. Dokonca som to bez jedného škaredého slova vydržal až do hotela, kde sme sa v pokoji ubytovali, a kým sa Broo išla osprchovať, zaspal som dole tvárou na veľkej posteli. Myslím, že z môjho pohľadu vyčítala, že ak ma zobudí, tak jej to do smrti nezabudnem a možno aj to bude príčinou nášho rozchodu (aj keď ju milujem viac ako tučniaky).
Dostávame sa do bodu, kedy som sám seba začal ľutovať.
Ráno
Nieže by bolo na ňom niečo zlé, milujem rána s mojou drahou polovičkou, no toto bolo až priam neznesiteľné. Už o šiestej moja milovaná priateľka lietala zo strany na stranu s taštičkou make-upu a ticho hrešila, ak sa potkla o jeden z kufrov ležiacich v strede izby. Snažil som sa ani nepohnúť, pretože ako sa poznám, možno by som dokázal ešte zaspať na pár cenných minút. Na moje sklamanie sa táto moja schopnosť nedostavila na čas, pretože Broo vyskočila na posteľ a začala spievať nasledujúce slová: DNES JE TEN DEŇ, DNES JE TEN DEŇ, KTORÝ DAL NÁM PÁN, KTORÝ DAL NÁM PÁN. VESEĽME SA, VESEĽME SA I RADUJME SA V ŇOM, I RADUJME SA V ŇOM.Tí čo chodíte do kostola, určite poznáte túto veľmi obľúbenú pieseň medzi malými deťmi. Nechcem týmto nikoho urážať a určite ani Brooke to nemala v pláne, ale v ten moment som mal chuť ju ubiť vankúšmi na smrť. Bolo jasné, že raz, keď pristanem na jej veľkolepý nápad ako zabiť pár dní prázdnin, už sa z toho nikdy nevymotám. A ešte viac jasnejšie ako to bolo, že moje drahé slnco života ma bude budiť takto každý deň.
"Vstávaj!" zakričala predtým, než po mne hodila jej vankúš s mojim oblečením a spokojne si to odkráčala do kúpeľne, kde sa zatvorila na solídnych dvadsať minút. Ani na to by som nepovedal nič, keby mi netrebalo tak strašne vyprázdniť moje močové cesty a ona si tam ešte ako naschvál pustila sprchu.
"Miláčik? Budeš tej lásky a vyjdeš na moment, kým sa vycikám?" skúsil som to peknou cestou a viete čoho sa mi dostalo?
"Ak chceš srať, tak poď dnu. Nie je to prvýkrát, čo by som videla tvoje exkrementy!" zakričala, aby prehlušila zvuk vody v pozadí. Síce som v tvári zrudol ako paradajka, nedal som na sebe nič poznať, keď som otváral dvere do kúpeľne. Broo stála pred zrkadlom s rúžom na pery zatiaľ, čo na sebe robila posledné úpravy.
"Prečo sa stále maľuješ? Si nádherná taká, aká v skutočnosti si," usmial som sa na ňu, ledva - ledva držiac v sebe prebytočnú vodu. Iba na mňa nepríjemne pozrela do zrkadla. Čakal som aspoň to tiché ďakujem alebo červeň v jej lícach, ale dnes hádam nie je môj deň.
"Pretože dnes sa idem stretnúť s mojimi absolútnymi fiancé, preto," oznámila mi skôr, ako som vypustil zo seba to dlho zadržiavané. Zostal som trochu zarazený a možno aj žiarlivý, keď to vyslovila bez mihnutia oka.
"A ja nie som tvoje fiancé?" zdvihol som obočie, kým som si umýval ruky. "Predo mnou sa nemusíš maľovať?"
"Luke," podišla ku mne a položila mi ruky na obe líca, "ty nie si Dan ani Phil, dokonca ani Oli. Zmier sa s tým," pobozkala ma na líce neuvedomujúc si, že mi tým na ňom nechala červený odtlačok. I tak som sa neobťažoval umytím ho.
![](https://img.wattpad.com/cover/29320565-288-k390876.jpg)